Sila žien | Rose pod palbou

Autorka: Elizabeth Weinová | Žáner: historický | Na čo sa tešiť: história, netradičné kamarátstva, odhodlanosť bojovať | Goodreads: 4,12 | České vydanie: Cooboo, 2016

Nachádzame sa v Anglicku, v roku 1944 priamo uprostred druhej svetovej vojny. Mladá pilotka Rose sem prišla až z Ameriky, aby pomáhala v leteckej službe. To však nevedela, že práve lietanie sa jej stane osudným a dostane sa do rúk Nemcom. 

Ako možno viete, Rose pod palbou je druhou časťou série. Prvá sa volá Krycí jméno Verity, no nemusíte sa báť. Pokiaľ ste ju nečítali, nič sa nedeje a pokojne sa do Rose pod palbou môžete pustiť. Autorka síce nadväzuje na  prvú knihu postavou Maddie, s ktorou sa Rose skamaráti, no nenadväzuje na ňu priamo v dejovej línii. Je to kniha o Rose a o jej príbehu, ktorý potrebuje dostať do sveta.

Kde bolo, tam bolo, žil raz jeden... | Pomsta a Rozbřesk

Některé věci v našem životě existují jenom na prchavý okamžik. A my je musíme nechat odejít, aby svítily na jiných nebesích.

Neviem ako vy, ale ja som ako malá zbožňovala príbehy 1000 a jednej noci... teda, tú upravenú detskú verziu, lebo ak ste niekedy videli tie pôvodné príbehy, viete, že niektoré scény nie sú práve najnevinnejšie. Zbožňovala som ich hlavne preto, lebo kultúra, ktorú opisovali, bola úplne odlišná od tej naše. Práve preto som bola zvedavá na Pomstu a Rozbřesk, keďže je to novodobé prerozprávanie.

Vina je lovec | Sůl moře

Autor: Ruta Sepetys | žáner: historický | čo môžete čakať: vojnu, ľudské príbehy | Goodreads: 4,38 | české vydanie: Cooboo, 2016

4 uhly pohľadov.

4 jedinečné postavy. 

4 rôzne osudy. 

Druhá svetová vojna pomaly končí a tisíce utečencov sa vydalo na cestu za slobodou. Presne tak aj Joana, Emilia a Florian, ktorý cesty sa nečakane skrížia. Každý z nich má na pleciach vlastné bremeno, každý z nich má svoje tajomstvá a snaží sa byť neviditeľným. Spoločne cestujú k lodi menom Wilhelm Gustloff, ktorá by ich mala odviesť preč, no pred vojnou sa neuteká ľahko. 

Vitajte vo svete kníh... doslova | Stránky světa

Autor: Kai Meyer | Žáner: fantasy | Na čo sa môžete tešiť: dobrodružstvo, knihy, mágia | Goodreads: 3,9 | České vydanie: Cooboo, 2016

Furia je dcérou bibliomanta, človeka, ktorý dokáže čerpať silu z kníh. Spolu so svojím bratom Pipom a otcom bývajú v rezidencii, pod ktorou sa nachádzajú katakomby plné kníh. Niektoré ulice dokonca nemajú svoje konce. Číha tam veľa príbehov, niektoré dobré, iné nebezpečné. No najväčšie nebezpečenstvo predstavujú ľudia a ich túžba po moci. 

Zo začiatku som si knihou nebola veľmi istá. Nebola som veľmi v nálade čítať, cítila som tam trochu magického realizmu, na ktorý som nemala už dupľom chuť a navyše mi začala škola, takže som sa k nej veľmi nedostala. Nakoniec som si povedala, ok, mala by som ju prečítať nech mi nesedí smutne na stole a nehádže po mne nevraživé pohľady. Ľudia, ten príbeh ma tak pohltil, že som ju dala za dva dni. Tu je v krátkosti zoznam vecí, ktoré ma na knihe úplne očarili a vďaka čomu si myslím, že by ju mal prečítať každý: 

Ešte to neskončilo | PS. Stále ťe miluju

*ide o druhú časť série, preto sa môžu objaviť spoilery na prvú časť*

Všem klukum bolo výborné letné čítanie a v rovnakom duchu sa nesie aj jeho pokračovanie. Ak si pamätáte, jednotka končila trochu otvorene, Lara sa rozhodla napísať Peterovi zamilovaný list, na čo som ja spanikárila, pretože som myslela, že na neho zabudne. Ale nestalo sa. Ich vzťah prechádza ďalšími zmenami a tentoraz už nič nepredstierajú. Ibaže Genevieve sa nad nimi vznáša ako temný mrak, čo Lare nedáva spávať. 

Magnus Bane: Zápisky veľkobosoráka

Autor: Cassandra Clare | Goodreads: 4,22 | Slovenské vydanie: Slovart, 2016

Keď poviem meno Magnus Bane, myslím, že väčšina z vás bude vedieť, o kom hovorím. Ak neviete... buď nie ste knihomoľom alebo žijete v jaskyni. Magnus Bane je totiž ten najúžasnejší bosorák, aký kedy v knižnom svete žil. Pýtate sa prečo?

1. Má štýl – Magnus si potrpí na vyberané oblečenie a čím extravagantnejšie, tým lepšie
2. Je zábavný – ehm, za jeho niekoľko sto rokov si užil svoje a jeho príbehy vás dovedú k slzám... od smiechu. Hlavne tie, kde je opitý. 
3. Má veľké srdce – Dobre, priznajme si to. Pod tou hrubou vrstvou trblietok a krásneho oblečenia a ironických poznámok leží veľké srdce, pretože Magnus dokáže pomáhať nezištne a nad rámec svojej práce. 
4. Malec – Jeden z najúžasnejších párov v knižnom svete.

Nie všetko je len o hrdinoch | My ostatní tu len tak žijeme

Autor: Patrick Ness | Goodreads: 3,79 | Slovenské vydanie: Slovart, 2016

Povedali ste si niekedy „Už ma nebavia všetky tie úžasné fantasy knihy s hrdinskou hlavnou postavou, ktorávždy všetkých zachráni a porazí zlo!“? Ak nie, možno by vás mohla presvedčiť Nessova ďalšia úžasná kniha My ostatní tu len tak žijeme.

Nečakajte v nej žiadneho Harryho Pottera, ktorý sa postaví zlému Voldemortovi. 

Ani Kattniss Everdeen, ktorá povedie revolúciu proti prezidentovi Snowovi. 

Čakajte postavy, ktoré normálne stoja v úzadí a sledujú, čo sa to okolo nich deje. 

Niektorí z vás si možno hovoríte, že to bude nezaujímavé, ale práve naopak, je to veľmi dobré. 

Každá kapitola sa začína krátkou anotáciou, o čom tá kapitola bude... alebo by som mala radšej povedať o čom tá kapitola nebude? Práve v týchto krátkych anotáciách dostanete možnosť nahliadnuť, ako by príbeh vyzeral, keby ho autor napísal klasickou cestou. Našťastie, Ness je taký úžasný, že aj v týchto krátkych úsekoch si dokáže urobiť srandu z kníh o odvážnych hrdinoch, ktorí musia zabrániť skaze sveta. Už len to ich označenie Nezávisláci je úžasné.  Ja toho autora jednoducho milujem. Každopádne, tieto úseky vám vytvoria jednu príbehovú líniu akčnej fantasy knihy, ktorá sa tak trochu prelína s tou druhou. 

Druhá dejová línia sa točí okolo Mikeyho, jeho sestry Mel a niekoľkých kamarátov, s ktorými tvoria veľkú partiu, a tak nejako sa snažia žiť z jedného dňa na druhý. Nie sú Nezávisláci, nie sú cool, nie sú Vyvolenými a už rozhodne nebudú zachraňovať svet. To však neznamená, že ich príbeh nie je zaujímavý. Každý z ich partie sa bije s nejakými problémami či už je to neopätovaná láska, problémy so sexuálnou orientáciou, problémy s rodičmi a mnohé iné. Každý z nich vedie svoj vlastný boj, v ktorom musí byť hrdinom a zachrániť sám seba. A keď si to vezmete, niekedy je jednoduchšie tu byť pre ostatných a snažiť sa im pomôcť, ako sa postarať sám o seba.

Ako som však spomínala, jednotlivé dejové línie sa prelínajú. Čo je zaujímavé, Mikey a ostatní sú ovplyvnení udalosťami, ktoré sa dejú Nezávislákom, dokonca rozmýšľajú, či by s tým niečo nemali robiť, no nakoniec si povedia, že im to za to nestojí a že to vlastne nie je ich vec. Ani som sa im nečudovala, pretože mali dosť vlastných problémov. Práve to sa mi však na celej knihe páčilo. Ness vedľa seba ukladá dva rozdielne svety s dvoma rozdielnymi problémami a áno, z hrdinského sveta si trochu robí srandu, no tým sa len do popredia dostávajú tie reálne problémy, ktoré nie sú o nič menej ľahšie. 

My ostatní tu len tak žijeme je unikátna kniha a nemusí každému sadnúť, pretože Nessov humor je niekedy nenápadný a nerozosmeje vás na plné pecky, ale budete sa z neho chichúňať. Nie je to humor, ktorý vás udrie do tváre, ale skôr sa schováva, kým ho objavíte, ale stojí za to. Ja som si knihu veľmi užila, zabavila som sa pri nej a dostala som dva príbehy v jednom. V krátkych anotáciách sledujete cestu Nezávislákov a v kapitolách zase tých obyčajných ľudí. Čo viac si človek môže priať?

*Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Slovart. Knihu nájdete TU.*

Teraz je rad na vás: Čítali ste túto knihu? Ak áno, ako sa vám páčila? Alebo sa na ňu len chystáte či ste o nej vôbec nevedeli? Máte radi Nessa tak veľmi ako ja? 

Keď sa darí, tak sa darí | Smolná sezóna

Cara pozná Smolnú sezónu veľmi dobre, pretože nastáva každý rok v tom istom čase a postihne celú jej rodinu. Na istú dobu sa im všetkým dejú tie najhoršie nešťastia, aké si viete predstaviť. Počas Smolnej sezóny sa viete potknúť o vzduch, vytrieť sa na chodníku, pričom si zlomíte niekoľko kostí v tele a ak sa vám podarí, ešte vás pri tom môže prejsť niekto na bicykli. Je to kruté. 

Počas príbehu sa teda stretávame s hlavnou hrdinkou Carou, jej sestrou Alicou a ex nevlastným bratom Samom a samozrejme jej najlepšou kamarátkou Beou. Spočiatku je to predovšetkým o tom, ako sa Carina rodina vysporiada s ďalšou Smolnou sezónou, pretože sú jediní, ktorých toto nešťastie ovplyvňuje. Teda dovtedy, kým si Cara nevšimne na fotkách dávnu kamarátku, ktorá je čudná a nikto si ju nedokáže pamätať. 

Čo sa mi na knihe najviac páčilo bolo, že každá postava bola prepracovaná a premyslená a hlavne zaujímavá. Všetky postavy, okolo ktorých sa príbeh točí majú čo povedať a nestoja v pozadí ako kulisa. Cara sa vysporadúva so zakázanými citmi, ktoré jej nedajú spávať a nevie, čo s nimi. Sam sa zase snaží prehryznúť fakt, že jeho otec ho nechal s nevlastnou matkou a niekam zmizol. Melanie sa snaží prekonať svoju paranoju z toho, že sa jej deťom stane smrteľné nešťastie. Tieto jednotlivé vlákna postáv robia príbeh zaujímavým a rozhodne nie nudným, pretože sledujete, ako sa vlákna prelínajú, zauzľujú a pomaly vymotávajú. 

Asi niekde v polovici, možno aj skôr, dostáva príbeh tajomný nádych a ja osobne som nevedela, či mám čakať nejaké nadprirodzené vysvetlenie všetkých udalostí, alebo nejaký WTF moment, kedy všetko zapadne do svojho miesta. Neprezradím, čoho som sa dočkala, pretože by som vás pripravila o prekvapenie, no rozhodne som nečakala to, čo som dostala. Autorka rozuzlenie vymyslela výborne a príbeh sa ku koncu naozaj stupňuje, čo vo vás vyvolá ešte väčšiu túžbu čítať ďalej, čo oceňujem. 

Ďalším plusom bolo, že som si niekedy nebola istá, či to, čo sa deje, je nadprirodzené, alebo len výplodom opitej mysle alebo či to nebola hra autorky s čitateľmi. Naozaj musím povedať, že autorka príbeh podala bravúrne, pretože dávala náznaky, čo to môže byť, no zároveň sa hrala s mojou mysľou až som začala o sebe pochybovať.

Ja osobne som si ale najviac obľúbila z postáv Alice, pretože jej príbeh bol veľmi silný a osobný. Ich osudy boli prepletené, takže samozrejme, že ani ostatní v rodine to nemali ľahké, no mám taký dojem, že Alice na to doplatila čo najviac a to, čo sa jej stalo v minulosti sa s ňou ťahalo do súčastnosti a ovplyvnilo to, ako vnímala seba, ale aj to, ako žila svoj život. Niektorým jej akcie môžu prísť ako hlúpe alebo nezmyselné, no ja si práve myslím opak. Podľa mňa autorka perfektne vystihla jej psychické rozpoloženie a upravila tomu aj jej akcie. 

Rozhodne som si príbeh užila. Niektoré momenty boli napínavé, niektoré zase mierne strašidelné, ale celkovo si myslím, že je to čarovný príbeh a keď prídete na koniec a zistíte, čo sa vlastne v skutočnosti dialo, zamilujete si ho ešte viac. Pokiaľ teda máte chuť na záhady, trochu nadprirodzena, strašidelné nehody a silné postavy, toto je kniha pre vás. 

*Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia. Knihu nájdete TU.*

Teraz je rada na vás. Čítali ste Smolnú sezónu alebo ste o nej ani nepočuli? Páčila sa vám alebo len premýšľate či sa do nej pustiť?

Dospievanie je ťažké | Aristoteles a Dante spoznávajú svet a tajomstvá vesmíru

Autor: Benjamin Alire Sáenz | Goodreads: 4, 33 | Čo môžete čakať: lásku, dospievanie | Slovenské vydanie: Slovart, 2016 

„Niekedy nerobíme správne rozhodnutia, Ari. Iba tie, ktoré nám pripadajú najlepšie.“ 

Ari je pätnásťročný chalan, ktorému sa začalo leto a nesmierne sa nudí. Teda až dovtedy, kým ho na kúpalisku neosloví Dante s tým, že ho naučí plávať. V tom momente sa Ariho nudné leto zmení na leto pravidiel a čudných hier, na leto plné emócií a dozrievania. Obaja v tom druhom nájdu jedinečného kamaráta a navzájom sa dajú objavovať tajomstvo vesmíru, ktorý si hovorí život. 

Musím sa priznať, že keď som začala knihu čítať, nemala som ju rada. Ari a Dante mi pripadali ako decká, ktoré z nudy hádžu na ulici tenisky, lebo Dante ich nemá rád. Vôbec, ale vôbec, sa mi to nepáčilo. Toľko krát som počula, aká je to čarovná kniha a mňa len iritovala. V jednom momente som rozmýšľala nad tým, že by som knihu zavrela a dala jej trochu času, čo inak znamená, že by som ju zavrela a nezakopla by som o ňu dlhý čas, no som rada, že som to neurobila, pretože potom prišiel ten zlomový moment. Od tej chvíle som príbehu prepadla a každou stránkou som sa viac a viac zamilovala.  

Ari a Dante sú komplexné postavy, ktoré v sebe nesú všetky možné emócie, čo je len fajn, pretože tak vyznievajú realisticky a živo. Ari je tak trochu ako ja, samotár, uhundraný, pomaly všetko ofrfle a nesie v sebe strašne veľa negatívnej energie... predovšetkým hnevu. Zaujímavé je, že nemá pomaly žiadne koníčky, a tak sa stále len nudí. Dante je jeho úplným opakom: číta poéziu, má rád plávanie, jeho vzťah k rodičom je láskavý a hravý, no jeho pohľad na život je jasnejší a priateľskejší. 

Práve tieto emócie hrajú hlavnú úlohu v celom príbehu. Spomínala som, že som nemala postavy rada, pretože sa správali detinsky, no teraz si uvedomujem, prečo to tak bolo. Ari a Dante boli na začiatku knihu skutočné deti, ktoré o krutostiach sveta nemali žiadnu šajnu. Žili si ešte v perinke detstva, ktorá ich ale začala omínať a oni sa z nej silou mocou chceli dostať von. Ako príbeh postupuje, sledujeme, ako sa obaja chlapci menia. Vyvíjajú sa. Nielen po stránke fyzickej, ale aj po emocionálnej. Stávajú sa z nich muži. Dospievanie však so sebou prináša niekedy príliš veľa bolesti a presne tak to bolo aj v tomto prípade. 

Dej knihy sa odohráva v roku 1988/1989 a videla som niekoľko recenzií, ktoré tvrdili, že sa Ari a Dante správali ako dnešní pubertiaci. Čo je v celku pravda, no myslím si, že tento rok je spojený s jedným z hlavných motívov celej knihy a to je LGBTQA komunita a to, ako sa v tej dobe k nej správali. Pokojne si to naťukajte do googlu a uvidíte, aké ťažké to pre nich bolo, čo sa autor snaží projektovať aj v knihe. Táto dekáda bola pre komunitu ťažká. Gayovia boli označovaní cirkvou za diablov, vypukla epidémia HIV/AIDS, ktorá ešte viac očiernila predovšetkým gayov a bola považovaná za výhradne homosexuálnu chorobu. Ľudia sa o svojej orientácii báli povedať čo i len slovko. V Amerike sa vyskytlo príliš veľa prípadov, kedy boli homosexuáli dobití len preto, lebo sa opovážili prejaviť svoju lásku k rovnakému pohlaviu. A keď si toto všetko uvedomíte, kniha na vás bude mať oveľa tvrdší dopad. Mne pri nej doslova pukalo srdce a hoci sme v 21. storočí a takéto veci sa už v takej miere nedejú, stále sa vám nad niektorými reakciami zastaví mozog. 

Asi po prvej štvrtite knihy som sa v príbehu cítila príjemne a začala som zbožňovať jednotlivé postavy a ich životné príbehy a páčilo sa mi, že každá postava mala čo povedať a všetky sa tak nejako ovplyvňovali. 

Zrazu mi nevadili dialógy bez uvádzacích viet, pretože som pochopila ich údernosť. 

Zrazu mi nevadili ich mudrovania, pretože som sa vedela stotožniť s niektorými pravdami, ktoré sa skrývali medzi riadkami. 

Zrazu ma kniha prinútila rozmýšľať o dospievaní a o tom, aké ťažké to je. A aké ťažšie to už len bude. 

Teraz môžem s pokojným svedomím povedať, že príbeh Ariho a Danteho je naozaj magický. Podľa mňa sa preklad podaril,  nech si iní hovoria čo chcú, je to predsa každého vlastný názor. Dokonca som si zvykla aj na oslovenie ocko, ktoré mi spočiatku liezlo na nervy. Pred očami som mala len trápenia dvoch mladých chlapcov, ktorí sa snažili nájsť si miesto v našom veľkom svete dospelých ľudí tak, aby zostali verní sami sebe a aby sa na nič nehrali. A to sa mi na tom páčilo najviac. Nech sa dialo hocičo, vždy zostali takí, akí sú a nezmenili sa len preto, že im to niekto prikázal. 

Ak teda máte chuť na silný príbeh, ktorý vám ukáže, aké ťažké to bolo vyrastať v 80-tych rokoch 20. storočia, určite po knihe siahnite. Emócie, ktoré autor postavám dal vás pohltia a nepustia vás, pokiaľ knihu nedočítate. A aj potom budete otrasení z jazdy, ktorú vám príbeh zabezpečí. Zrejme sa zasmejete. Zrejme vám bude pukať srdce. Možno vyroníte slzy, ako to bolo u mňa, pretože som chlapcov brala pomaly ako svoju rodinu a nedokázala som sa od nich emotívne odpútať. Nech zažijete hocičo, dúfam, že to bude rovnako silné, ako to bolo u mňa a že vám to trochu zmení pohľad na svet. Dúfam, že vás kniha prijme rozmýšľať.  

*Za recenziu ďakujem vydavateľstvu Slovart. Knihu nájdete aj TU.*

Milý priateľ... | Charlieho malé tajomstvá

Autor: Stephen Chbosky | Originálny názov: The Perks of Being a Wallflower | Čo nájdete: dospievanie, tínedžerov | Goodreads: 4, 20 | Slovenské vydanie: Slovart 

"Cítim sa nekonečne!" 

Milý priateľ! 

Dočítala som Charlieho malé tajomstvá. Je to teraz moja najobľúbenejšia kniha. Myslím, že by si si ju mal prečítať aj ty. Teraz ti nechcem vnucovať svoj knižný vkus či názory, no, prosím ťa, zostaň a vypočuj si niekoľko pádnych argumentov, ktoré ťa určite presvedčia, aby si vzal túto knihu do ruky. 

Príbeh je o chlapcovi menom Charlie, ktorý práve nastupuje na strednú školu a pokiaľ sa aj ty nachádzaš v takomto veku alebo si na tento vek veľmi dobre pamätáš, určite sa s ním budeš vedieť stotožniť. Charlie má veľmi ďaleko od popularity a v škole nemá prakticky žiadnych kamarátov. Dovtedy, kým nenarazí na Sam a Patricka. Chcem, aby si vedel, že autor vytvoril postavy, ktoré sú naozaj jedinečné a niekedy možno rozmýšľajú nad zmyslom života viac ako by to bolo u bežného stredoškoláka, no skús prehliadnuť tento fakt a sústrediť sa na všeobecnú pravdu, ktoré toto priateľstvo prináša, a to samotnú a nevyvrátiteľnú dôležitosť priateľstva. Kde by sme boli bez priateľov? Ako by sme kráčali svetom bez spriaznenej duše, ktorej by sme sa mohli vyspovedať z najťažších problémov, s ktorou by sme sa mohli smiať na tých najstupídnejších veciach a s ktorou by sme mohli čeliť neodvrátiteľnému strachu z budúcnosti? Chápeš, kam tým mierim? Pre Charlieho sú priatelia dôležitou súčasťou jeho života. Pomáhajú tvoriť jeho povahu, pomáhajú mu nájsť samého seba, no predovšetkým mu ukazujú, že na svete nie je sám. 

Aby som bola presná, Charlie nie je obyčajný tínedžer. Je trochu svojský. Rád číta. Je veľmi bystrý chlapec, pretože v škole mu to veľmi dobre ide. Ešte stále na ňom trochu vidno podpis detskej nevinnosti, ktorá ho zahaľuje ako jemný závoj, no pomaly sa stráca, keďže Sam a Patrick sa starajú o to, aby Charlie žil v momente a vyskúšal to, čo mu život ponúka. Keď sa do knihy začítaš, možno sa ti bude zdať obyčajná, pretože s Charliem zažívame obyčajné momenty jeho neobyčajného života, no v tom je práve tá krása. Nesnaží sa na nič hrať. Je len obyčajným tínedžerom. Možno sa s ním budeš vedieť stotožniť, pretože aj ty si najmladší zo súrodencov. Možno sa s ním stotožníš, pretože si zakúsil trpkosť neopätovanej lásky. Možno preto, lebo si videl trpieť svojho najlepšieho kamarát a nevedel si, ako mu pomôcť. Nech je to už čokoľvek, som si istá, že sa v niečom nájdeš. A potom ti dôjde dôležitosť tejto knihy. 

Charlie nám však ukazuje, že je v poriadku byť sám sebou. Je v poriadku byť trochu uletený. Je v poriadku mať zvláštny zmysel pre humor. Byť knihomoľom. Robiť chybné rozhodnutia. Byť trochu naivný a veriť v dobro sveta. Je v poriadku byť tým, kým sme, pretože keby sme boli všetci rovnakí, svet by bol nudný. Určite máš aj ty nejakú záľubu alebo vlastnosť, o ktorej nehovoríš, pretože sa bojíš, že sa na teba ľudia budú pozerať divne. No a čo? Nech sa pozerajú. 

Som si istá, že si zamiluješ aj iné postavy. Sam... Sam v tebe vyvolá trpko-sladké pocity, vďaka ktorým by si ju najradšej objal, aby si vymazal všetky jazvy na jej srdci, a nikdy ju nepustil. Patrick v tebe vyvolá hnev, vďaka ktorému budeš chcieť udrieť všetkých arogantných ignorantov tváriacich sa, že ak je niekto iný, treba ho napraviť, aby bol normálny. Dúfam, že nie si jedným z tých ignorantov. 

Ešte stále čítaš? Áno? Výborne. Moje argumenty pomaly prichádzajú do konca a som si istá, že už teraz sa nevieš dočkať, kedy sa do knihy pustíš. Charlieho malé tajomstvá ti zmenia svet. Alebo teda skôr pohľad na svet. Aspoň u mňa to tak bolo. Uvedomila som si, aký dokáže byť život krutý, spomenula som si na bolestné momenty môjho vlastného dospievania, no neboj sa, nie je to kniha, z ktorej by si dostal depresiu a stratil vieru v dobrý zajtrajšok. Koniec koncov, kniha zvýrazňuje práve tie dobré časti života. Časti, vďaka ktorým sa oplatí žiť. Pripomenie ti, že aj napriek tomu, že život je tŕnistou cestou, všade naokolo sú krásne ruže, ktoré ti vyčaria úsmev na tvári. 

Tvoja priateľka

Simona

*Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu SLOVART. Knihu si v novom šate môžete kúpiť aj TU.*

Krajina sa ženie do záhuby | Lirael

Autor: Garth Nix | Originálny názov: Lirael | Séria: Abhorsen, diel druhý | Čo nájdete: mágiu, napätie, dobrodružstvo | Goodreads: 4,28 | Slovenské vydanie: Slovart, 2016

Vitajte pri druhej časti trilógie o Abhorsenoch s názvom Lirael. Sabriel s Brúsikom sú o niečo starší, majú dve deti, ktoré sú stredobodom pozornosti. Elimér je budúcou panovníčkou a rozhodla sa na to pripraviť tak dobre, ako len vie. Samet má zase zdediť matkine povolanie, teda byť Abhorsenom. Aby som nezabudla, máme tu aj Lirael, dievča, ktoré nemá rodičov a v štrnástich ešte stále nemá Zrak. Na prvý pohľad sa môže zdať, že tieto postavy nemajú nič spoločné, no opak je pravdou. 

Pokiaľ ste dočítali Sabriel s tým, že ste boli unesení príbehom a prostredím a štýlom písania, pripravte sa, že Lirael vám vyrazí dych. Druhá časť v sérii je totiž ešte akčnejšia. Keďže sa príbeh zameriava primárne na dve postavy, môžete si byť istí, že sa nebudete nudiť, pretože sa v každej kapitole niečo deje. Autor vám nedá vydýchnuť. Navyše máte možnosť lepšie spoznať krajinu, pretože vás zavedie do oblastí, kde ste ešte neboli ako napríklad medzi Clayrky, do Beliséru, no vychutnáte si aj plavbu po Ratelline. Spoznáte politické záležitosti oboch krajín, rovnako ako ich históriu, čo mňa osobne fascinovalo, pretože ich autor veľmi dobre a zaujímavo premyslel. Navyše, Staré kráľovstvo a Ancelstierre sú dve odlišné krajiny, preto je zaujímavé sledovať ich stret a konfrontáciu a ich vzájomné vzťahy. 

Hlavným mužským hrdinom, ako som už spomenula, je princ Samet, ktorý však rozhodne nebude vaším princom na bielom koni. Jeho postava bola premyslená a zaujímavá, pretože sa autor nebál vypichnúť jeho slabosti a obavy. Zároveň si musíme uvedomiť, že má len sedemnásť a všetci ho vidia ako budúceho Abhorsena, no nikto sa ho nepýta, či to chce robiť. Je to krásne vykreslený zmätený mladý princ, ktorý si v živote hľadá svoje miesto a vidno na ňom, že nechce sklamať svojich rodičov, no zároveň by chcel nasledovať svoje túžby. 

Autor však búra stereotypy aj samotnou Lirael, ktorá mi miestami svojou zvedavosťou pripomínala Hermionu Grangerovú. Bola zvedavá, zbožňovala knihy, rada sa učila nové veci, dokonca bola odvážnejšia ako samotný Samet. Čo ma však na nej najviac zaujalo bolo, že svoju krásu vnímala ako bremeno. Muži o ňu mali záujem, ale ona nechcela, aby sa na ňu dívali, ona o to nestála, čo bolo úžasné, pretože mala iné priority. 

Nemôžem nespomenúť Naničhodnú sučku a Mačiaka, ktorí sa postarali o humor v diele a obaja boli absolútne skvelí s pohotovými odpoveďami, no stále si udržali svoju tajomnosť, čo je super, pretože čitateľ tak má dojem, že v príbehu je ešte čo objavovať. Rovnakým rúškom tajomstva je zahalený aj náš veľký zloduch, keďže celý čas nevieme, kto to je, čo má za lubom, ako to chce dosiahnuť a hlavne prečo?! Autor nám dáva indície a snaží sa nás k odhaleniu zloducha priviesť, ale nakoniec nás aj tak zmätie z cesty. Podľa mňa to je však dobré, hlavne to časovanie informácií. Necháva nás teda tápať v tme, no mne úprimne toto odďaľovanie odhalenia nevadilo, pretože sa v knihe dialo kopec iných, rovnako dôležitých, vecí. 

Poďme sa venovať jazyku, pretože mojou špecialitou sú v poslednej dobe jazykové prostriedky. Hovorila som to už pri Sabriel a poviem to znova aj pri Lirael, štýl písania v tejto sérii je jednoducho čarovný. Každé slovo je akoby dôsledne vybraté, navyše podľa mňa je aj preklad veľmi dobre urobený a vďaka tomu všetkému bolo radosť čítať každú jednu stranu. Najviac je to však vidieť pri opisoch výsadnej mágie. Keď už sme pri výsadnej mágii, záhada okolo Naničhodnej sučky, knihy, ktoré menia svoj obsah len čo otočíte stránku a tajomné tvory v knižnici Clayriek len poukazujú na to, aká silná a neprebádaná je Výsadná mágia. Ja som mala pocit, že autor by mohol napísať ďalších päť kníh a ešte stále by sme o nej nevedeli úplne všetko. 

Lirael má jednoducho grády a pokiaľ si vás už Sabriel získala tak veľmi ako mňa, Lirael by ste jednoducho mali prečítať. Ak ste o sérii ešte nepočuli či ju nemali v ruke a máte radi klasickú fantasy literatúru, ktorá je viac fantasy a menej sa venuje romantike, určite po nej siahnite. Myslím, že nebudete ľutovať. Chvíľu trvá, kým si človek zvykne na štýl písania, aspoň u mňa to tak bolo, ale skôr či neskôr si ho zamilujete. 

*Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Slovart. Knihu nájdete aj TU.*

Čítali ste už Lirael? Ak áno, ako sa vám páčila? Alebo ste sériu ešte nemali možnosť preskúmať? V tom prípade, chystáte sa? 

The Impostor Queen | Nutne potrebujeme vodcu

Autorka: Sarah Fine | Goodreads: 3,86 | Čo nájdete: elementárnu mágiu, kráľovné, kňazov a lásku | Slovenské vydanie: Nie je

"She was powerful. But she was just a girl. No match for a conniving old wielder who was willing to cut off his own balls and drink blood just for a change to have more power." 

Dnes vám prinášam trochu inú recenziu, keďže mám miernu „knižnú opicu“  a zrejme by som sa nevedela poriadne vyjadriť v rozvitých vetných konštrukciách. Na opátku vám však prinášam necenzurovaný výlev mojich dojmom a nadšení z knihy The Impostor Queen. Pohodlne sa usaďte a nebráňte sa mojim presvedčivým dôkazom, ktoré vás donútia ihneď vziať knihu do ruky. 

1. Elementárna mágia. V národe Kupari sa vyskytujú ľudia, ktorí v sebe majú elementárnu mágiu, či už mráz alebo oheň. V každom sa nachádza určité množstvo z oboch, ale jedna zložka je vždy dominujúca. Tá druhá skôr bráni, aby človek nezhorel alebo nezmrzol pod vplyvom vlastnej schopnosti. Podľa mňa to je super koncept! Ale to ešte nie je všetko. Na čele stojí Valtia, ktorá má  možnosť ovládať oba živly v rovnakej miere a vedie národ za pomoci Starších a kňazov. Neviem ako vy, ale ja som už čítala dosť kníh s mágiou živlov a je fajn vidieť, že niekto prišiel zase s niečím novým. 

2. Ellie je hrdinka, ktorej sa stalo veľa svinstva. A to myslím fakt veľkého svinstva. Prešla tvrdými skúškami, bojovala o svoj život, len aby sa z toho dostala a znova bojovala o miesto v úzkej spoločnosti ľudí, ktorí jej neverili. Musela tvrdo pracovať, robiť veci, o ktorých nemala šajnu, ako sa robia, ale nakoniec si to zamilovala. Aj napriek tomu, že od malička vyrastala v luxuse sa nebála neskôr zababrať si ruky a pracovala hádam tvrdšie ako ostatní. Nehovoriac o tom, že na konci sa naozaj prejavila ako silná osoba hodná koruny.
Aby som ešte nezabudla... hlavná hrdinka je tak trochu bisexuál, pretože prechováva silné city k obom pohlaviam, čo síce nie je veľmi dôležitý faktor vo vývine deja, ale je to úžasný detail, ktorý ozvláštnil jej postavu a ktorý ju urobil trochu jedinečnou. 

3. OSKAR!!! Ok, teraz budem trochu fangirliť, ale OSKAR! Áno, typický knižný hrdina. Urastený, milý, vysoký, pekný, položil by život za rodinu, starostlivý... mám pokračovať? On a Ellie sú môj OTP (one true pairing) tejto knihy, a tak vám poviem, ak ich niečo v ďalších častiach rozdelí, budem veľmi, ale veľmi zlá. Tí dvaja sa k sebe tak perfektne hodia, že to nie je normálne! Uf, ale naozaj, ak si máte prečítať túto knihu, tak hlavne kvôli Oskarovi. 

4. Napätie, napätie a ešte raz napätie. Táto kniha vás nenechá na pokoji. Poviete si večer o dvanástej: „Ešte jednu kapitolu.“ Ale čo s tým, keď vám kapitola skončí tak, že máte chuť pokoriť ďalšie tri, aby ste sa dozvedeli, o čo ide? Tomuto hovorím dobrý štýl písania, pretože autorka informácie dávkuje postupne, ale nikdy vás nenechá na pokoji a vy chcete viac a viac a stávate sa závislými. Good luck. 

5. Svet, ktorý autorka vybudovala je perfektný. Dostanete mnoho detailov bez toho, že si budete pripadať unudení k smrti. Väčšina príbehu sa aj tak odohráva vonku než v paláci, takže máte možnosť objavovať krásy krajiny. Páčilo sa mi, že autorka dokázala nájsť rovnováhu a venovala sa vnútroštátnym záležitostiam a problémom rovnako, ako sa venovala aj zahraničným vzťahom. Niekedy sa vo fantasy stane, že autor na prostredie zabúda a zaoberá sa skôr vzťahmi medzi postavami a ich cieľmi, no Sarah Fine nezabúda aj na krajinu a verte mi, že vám vyrazí dych. 

6. Mená sú tak trochu slovanského pôvodu povedala by som. Oskar, Usko, Luukas, Maarika, ale nájdu sa aj trochu exotickejšie ako Ismael alebo Sig. Ja som bola veľmi rada za tie mená, pretože si môžem hovoriť, že sa autorka inšpirovala slovanskou kultúrou, čo robí knihu ešte lepšou.

7. Túžba po moci. Celou knihou sa nesie téma túžby po moci, kto ju získa skôr, kto proti komu intriguje a kto je dosť zlý na to, aby sa k nej dostal nekalými spôsobmi. Začína to v podstate nevinne, ale postupne ako sa dostávate do jadra celej veci, uvedomíte si, že sa dejú poriadne znepokojujúce veci a som rada, že sa autorka nebránila násiliu. 

8. Autorka vytvorila nové národy. Za čo som bola rada, pretože jej to dávalo viac priestoru na tvorbu ich histórie a motívov, prečo na seba útočia a čo chcú. Počas čítania si všimnete, že autorka vymyslela veľa prvkov a symbolov v knihe, čo je úplne super! Myslím, že s tým sa v ďalších častiach ešte poriadne vyhrá a prekvapí. Aspoň v to dúfam!!! Zároveň vytvorila aj post Valtie a Saadely, pričom Valtia je označenie kráľovnej a Saadela je jej nástupkyňa, ktorá sa volí tým, že má červené vlasy, modré oči a znamenie na svojom tele. 

Ak teda máte radi spojenie kráľovstiev + elementov + intríg + zaujímavého zimného prostredia = potom je to kniha, ako stvorená pre vás! Naozaj si myslím, že neoľutujete. Hrdinka nie je nebojácna a neženie sa do boja, ale na druhej strane vidno, ako veľmi sa snaží pracovať, aj keď nevie, čo robí. Oskar... myslím, že tam radšej nejdem, lebo by som sa nezastavila, ale on za to rozhodne stojí. Takže, choďte si ju zohnať.

Čítali ste túto knihu alebo sa na ňu ešte len chystáte? Alebo vás táto kombinácia nezaujala vôbec a preferujete niečo iné?

Do riti aj s láskou | F*ck Love

Autorka: Tarry Fisher | Originálny názov: Fuck Love | Séria: Nie je | Čo nájdete: lásku, emócie | Goodreads: 4,33 | Slovenské vydanie: Nie je 

That causes an ache deep in my chest. To know that there are guys willing to drop their shopping bags to catch their girl. And I want someone to love me that effortlessly. 

Láska je komplikovaná a chaotická vec. Niekedy sa vám skrýva a smeje sa vám do ksichtu, pritom tajne čaká, kedy ju konečne nájdete. Inokedy vás zasiahne v ten najnevhodnejší čas pri tej najnevhodnejšej osobe. Presne ako to bolo v prípade Heleny a Kita. Stačil jeden sen, jeden nevinný sen, ktorý jej podlomil nohy a ona padala a padala, tak hlboko ako Alica do Krajiny zázrakov. 

Helena, rovnako ako iné postavy Tarry Fisher je divná. Ale totálne. Začnime tým, že je hanblivá a viac-menej robí to, čo od nej všetci ostatní očakávajú. Ok, to by bolo ešte normálne. Hm... och áno, je fanatik, čo sa týka Harry Pottera. Nieže jej to zazlievam, práve naopak, palec hore. Neviem, ako sa to Tarry podarilo, ale úspešne do diela napchala nespočetné množstvo referencií na Harryho!!! Ehm, takže ak ste nečítali tú najúžasnejšiu sériu vo fantasy žánri, asi vám nebudú veľa hovoriť, ale ak ste ju čítali, tak sa budete smiať na súkromných vtipoch! 

Helena napriek tomu, že bola divná a niekedy hovorila čudné veci, bola úžasná postava. Je to jedna z tých postáv, pri ktorých ľutujete, že nie je živá a nemôžete byť najlepšie kamarátky. Je plná sarkazmu, emócií, je totálny šialenec, čo sa týka citov, nevie si s nimi poradiť, a tak zakaždým uteká a áno, niekedy je to až do takej miery, že sa máte chuť tresnúť po čele a pýtať sa prečo, ale všetko toto len vytvára dynamiku príbehu. A úprimne, keby to neurobila, tak nevznikne toľko drámy. A ja veľmi rada drámu. Na druhej strane, vôbec mi to nevadilo, neprišla mi, že by bola hlúpa alebo niečo také. Tak trochu som s ňou vlastne súcitila a chápala ju. 

Kit... oh Kit. Kit je správny chlap. Snaží sa urobiť všetko správne, ale chudák nemá to ľahké. Je zadaný a potom sa dejú všetky tie dramatické rodinné veci, o ktorých by som vám chcela povedať, ale nemôžem, lebo spoilers! Ale rozhodne je to kus chlapa vo flanelových košeliach a jednoducho... nedá si nezamilovať si. O a spomenula som, že vie neskutočne dobre variť? A robí barmana? Nakŕmi vás, opije vás a ešte aj dobre vyzerá!!! 

Della, Helenina najlepšia kamarátka a Kitova priateľka, to bola ale mrcha! Zo začiatku nie, vtedy sa zdala byť milá. Možno trochu namyslená, ale milá. Až ku koncu odhalila svoju pravú tvár a ukázala, že za tou peknou fasádou sa skrýva zakomplexovaná mrcha, ktorá potrebuje zhadzovať ostatných ľudí, pretože nie je dosť sebavedomá. Skôr mi jej bolo ľúto, ale aj napriek tomu, bola vykreslená perfektne realisticky a zatrpknuto a aj keď som ju nemala rada, tá postava bola brilantná. 

Čo sa týka deja, je to spleť dramatických udalostí, kedy si nemôžete byť istí, kedy príde masívny spoiler alebo čo si pre vás autorka ešte pripravila. Páčilo sa mi, že sa Helena zaľúbila do Kita úplne náhodne bez toho, aby chcela, bránila sa tomu a presviedčala sa, že nie je jej typ. Napriek tomu si k sebe našli cestu, pretože boli stvorení jeden pre druhého. Láska nedbala na to, v akej sú situácii, proste sa rozhodla, že oni sú dokonalí pár, a tak ich udrela. Ale nie je to len príbeh o láske, pretože autorka do popredia dáva aj samotný osobnostný rozvoj Heleny. Na začiatku robila to, čo od nej chceli ostatní a potom sa proste zbalila a išla do iného štátu a začala rozvíjať svoje koníčky, hľadala čo má rada, hľadala samú seba. 

Takže pokiaľ máte radi originálne romantické príbehy so zaujímavými postavami, ktoré nie sú len menami na papieri, ale máte dojem, že sú to skutočné postavy, pretože majú v sebe toľko pocitov a reakcií a túžob a pokiaľ hľadáte v príbehu drámu, pretože sa tam neustále niečo deje, potom je to kniha pre vás. Tarryn tu ukázala, že to so slovami naozaj vie a ako som povedala, nie je to kniha len o láske, ale aj o hľadaní seba a o priateľstve. Garantujem vám, že sa nebudete nudiť a celkom sa pri nej aj nasmejete. 

Činy hovoria za všetko | Sedem minút po polnoci

 Autor: Patrick Ness | Originálny názov: A Monster Calls | Nájdete tu: smrť, monštrum, príbehy | Goodreads: 4, 28 | Slovenské vydanie: Slovart, 2015

Želal si si iba koniec bolesti. Svojej vlastnej bolesti. A koniec pocitu opustenosti. To je najľudskejšie želanie zo všetkých. 

Predstavte si, že máte pred domov tis, ktorý sedem minút po polnoci ožije a stane sa z neho "hrôzostrašné" monštrum, ktoré vám nedá spávať. Prečo som dala monštrum do úvodzoviek? Pretože tento tis vám prišiel vyrozprávať tri príbehy a ukončiť to máte vy štvrtým príbehom, v ktorom mu prezradíte pravdu. Čudné? Tak trochu. 

Sedem minút po polnoci je v skutku čarovný príbeh. Autor nestráca čas a už na začiatku nás hádže do temného jazera, v ktorom tápame po otázkach a nevieme, čo sa deje a čo sa bude diať. Stretávame sa s Connorom, chlapcom, ktorý trpí nočnými morami pre ktoré nemôže spávať a ktorého navštevuje tis zo záhrady za domov. Connor ako postava je neuveriteľne silný a statočný chlapec a hromadí v sebe toľko emócií, ktoré sa derú na povrch, ale nedá im priechod. Má právo hnevať sa na svojho otca, ale neurobí to. Má právo na neho kričať a obviňovať ho, ale namiesto toho v sebe ticho dusí sklamanie z toho, že už musí odísť za svojou druhou rodinou. A jediné, po čom jeho srdce túži, je aby sa jeho mama uzdravila. 

A vtedy znenazdajky príde tis a začne rozprávať príbehy. Nejdem prezrádzať o čom sú tie príbehy, no mne osobne sa veľmi páčilo, ako boli napísané, ako ich autor domyslel a hlavne sa mi páčilo, že nie vždy skončili tak, ako si človek myslel, že skončia. "Nie je dôležité, čo si myslíš. Zaleží iba na tom, ako konáš." To je jeden z výrokov, ktoré som si v knihe poznačila a myslím, že presne vystihuje príbehy, ktoré tis vyrozprával, ale zároveň vystihuje knihu samotnú. My ľudia sme komplikované stvorenia a mysľou nám môže preblesnúť mnoho nie práve najlepších myšlienok, ktorými sa neskôr môžeme trápiť, no aj tak nakoniec záleží na tom, ako konáme. Pretože činy posúvajú náš dej ďalej, nie myšlienky. 

S pokojným svedomím môžem povedať, že som sa do knihy zaľúbila na prvý pohľad. Nie je to len o ilustráciách, ktoré sú ale neskutočne krásne a vyrážajú vám dych s každou otočenou stránkou, ale je to aj autorov štýl písania. Na jednej strane jednoduchý a svieži, ale na strane druhej hlboký a poskytujúci priestor na vlastné myšlienky a úvahy. Celý príbeh vás prinúti premýšľať a zamyslieť sa nad vecami, ktoré ste možno ani nečakali. Štýlom mi príbeh pripomínal tak trochu Neila Gaimana a jeho príbehy, hlavne preto, že mal v sebe čosi z rozprávkovosti a čarovnosti, ale zároveň mal v sebe ukryté niečo hlbšie. 

Ak ste teda čítali Oceán na konci ulice od Neila Gaimana, myslím, že aj Patrick Ness by sa vám páčil. Ide o krásny trpko-sladký príbeh chlapca menom Connor, ktorý to nemá v živote ľahké, ale prediera sa ním ako ten najväčší bojovník. Príbehy, ktoré tis rozpráva vás prekvapia a očaria, krutá realita vám zase vženie slzy do očí. Ja som bola po prečítaní v poriadnom šoku a nevedela som prestať plakať, pretože jeden z motívov, ktorý sa v knihe nachádza ma zasiahol priamo do srdca. O to väčší vzťah som si však ku knihe vytvorila. Pokiaľ túžite po niečom čarovnom a trochu trpkom, Sedem minút po polnoci je kniha priamo pre vás. 

*Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Slovart. Pokiaľ by ste o knihu mali záujem, nájdete ju aj TU.*

Zrkadlo smrti | Lockwood a spol.

Autor: Johnatan Stroud | Originálny názov: The Whispering Skull | Séria: Lockwood a spol.. diel druhý | Goodreads:  4, 32 |  Slovenské vydanie: Slovart, 2015

"Ak chcete, počkám, kým sa priblíži, a prudko pribrzdím, aby narazil do chodníka. Alebo urobím hodiny a naberiem ho spredu. Za päťdesiat libier urobím čokoľvek." 

Pre tých z vás, ktorí o sérii nič neviete, dovoľte mi predstaviť vám ju. Londýn je zahltený duchmi a jediní, kto ich vidí, sú malé deti. Práve preto vznikajú organizácie špecializujúce sa na lov duchov, ktoré zamestnávajú tieto deti. Lockwood a spol. je jednou z takýchto inštitúcií... aj keď... zrejme by sa dalo povedať, že je to viac skupina ako inštitúcia. Tvoria ju totiž len traja detektívi/lovci - Lockwood, George a Lucy. Každý z nich má určité nadanie od Lockwooda, ktorý vidí najlepšie duchov, cez George-a, ktorý vie vyhľadať aj tie najtajnejšie informácie až po Lucy, ktorá dokáže duchov počuť. 

Druhá časť pod názvom Šepkajúca lebka je dejovo o trochu komplexnejšia než jednotka, pretože rozvíja niekoľko dejových línií. Na jednej strane máme líniu lebky, ktorú majú deti zavretú v duchotesnej nádobe a ktorá s nimi komunikuje... teda, ak sa nudí a potrebuje niekoho poriadne nahnevať. Zároveň popri tom sa deti venujú záhade šialeného profesora a jeho zrkadla, ktoré zobrazuje takú hrôzu, že z jediného pohľadu doň zomriete. Pomaly sa teda dostávame k rozuzleniu väčšej záhady, ale zároveň aj záhady Lockwoodových dverí a jeho minulosti. 

Lockwooda si zrejme obľúbi každý, pretože má svoj štýl a len tak ľahko ho niečo nerozhodí. Mne sa najviac páči, že aj v hádke si zachová svoju tvár a vždy má po ruke vtipnú odpoveď, ktorá jeho oponenta vyvedie z miery. Autor ho však neoberá o všetky emócie, pretože aj na ňom v extrémnych situáciach vidieť strach či hnev. 

Celá kniha sa nesie v ľahkom štýle, dej je okorenený o vtipné hlášky a napínavé situácie, z ktorých vám bude behať mráz po chrbte. Oceňujem autora za to, že sa vie hrať s napätými situáciami a miestami aj mňa trhlo pri situáciach, ktoré som nečakala. Celkovo by som však nepovedala, že je to hororová kniha, ktorá vás vystraší tak, že nebudete vedieť pokojne spávať. Kniha sa číta rýchlo, autor strieda napínavé situácie so záhadnými. Povedala by som, že v tejto druhej časti je detektívny motív o niečo viac prítomný ako v prvej, pretože čitateľ musí pátrať po zloduchovi a ja sama som niekedy nevedela, odkiaľ vietor fúka. 

Myslím, že kniha je perfektná pre mladších, ale aj starších čitateľov, ktorí majú radi detektívky a trochu mystiky. Duchovia sú podľa mňa vďačná téma, pretože sa pri nej autor môže naozaj vyhrať.

*Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart. Knihu môžete nájsť TU.*

Bozkom k rekordu | Líbali jsme se

Autor: David Levithan | Originálny názov: Two Boys Kissing | Goodreads: 4,10 |  České vydanie: Cooboo, 2015

Mezi minulostí a přítomností je takřka dokonalá rovnováha. Zatímco z nás se stáva vzdálená minulost, z vás se stává budoucnost, kterou si uměl jen málokdo z nás představit. 

O Davidovi Levithanovi ste zrejme počuli v spojení s knihou Den co den. Bola to moja prvá kniha od tohto autora a sklamane som vtedy skonštatovala, že ma nenadchla. Ale vôbec. Preto som sa do Líbali jsme se púšťala trochu opatrne a dúfala som, že bude o trochu lepšia. A bola. Prvé stránky ma síce prekvapili, pretože je príbeh vyrozprávaný z pohľadu "duchov minulosti", ktorí sledujú osudy niekoľkých chlapcov. Harry a Craig chcú prekonať rekord v bozkávaní a okolo toho sa krúti hlavná línia, môžeme vidieť, ako ich ľudia podporujú, ako ich odsudzujú a nadávajú im, no čo je podľa mňa najdôležitejšie, môžeme vidieť, ako sa navzájom podporujú, stoja pri sebe a nevzdávajú sa, pretože chcú urobiť zmenu. 

Ako som povedala, štýl rozprávania je zaujímavý a originálny a na druhej strane poskytuje priestor pre mnoho referencií. Tak napríklad už na začiatku môžete vidieť narážky na Kushnera a jeho diela, hojne sa tam vyskytuje Whitman, ale zároveň ako čitatelia dostávame narážky na to, ako téma homosexuality vyzerala v minulosti. Autor naráža na epidémiu Aidsu a ja osobne by som odporúčala, aby si čitateľ vyhľadal každé neznáme meno, ktoré autor spomenie, pretože tak dostane komplexnejší prehľad o minulosti a môže tak vidieť kontrast v spojení s prítomnosťou. Ja osobne som sa usmiala pri každej referencii, pretože som vďaka mojim predmetom vedela o čom autor hovorí. Hlavne si pozrite Kushnera a jeho Anjeli v Amerike, úplne úžasný film. 

Keďže sa autor sústreďuje na osudy viacerých postáv v rozmedzí celkom krátkeho príbehu, nedostávame veľmi vývoja čo sa týka postáv. Skôr by som povedala, že autor chce načrtnúť skicu ich životov, ako ich okolie ovplyvňuje, akí dôležití sú rodičia pri vývoji dieťaťa a čo všetko formuje osobnosť. Podľa mňa chcel poukázať na to, čo ich desí, z čoho sa radujú, aké ľahké je sa zamilovať, aké ľahké je sa rozísť, no predovšetkým, aké ťažké je urobiť zmenu v názore ľudstva. Myslím, že je jasné, že sa kniha venuje predovšetkým homosexualite, no v celej knihe nevidíme jediné lesbičky. Možno je to tým, že aj aids bol v minulosti spájaný viac-menej s mužmi a že gayovia to majú vo všeobecnosti ťažšie, pretože z nejakých nepochopiteľných dôvodov je sexy ak sa bozkávajú dve ženy, ale ak to sú dvaja muži, už je to hneď odporné. A hoci žijeme v 21. storočí a homosexuáli získavajú čoraz viac práv, myslím, že mentalita ľudí ešte bude musieť prejsť dlhú trať, aby táto téma nebola vnímaná ako nechutná alebo neprirodzená. 

Čo mňa osobne zaujalo bolo, že sa autor inšpiroval skutočnými udalosťami. Napríklad v roku 2010 Matty Daley a Bobby Canciello prekonali rekord v najdlhšom neprerušovanom bozku. Rovnako ako aj niektoré iné postavy boli inšpirované skutočnými osobami, to všetko autor objasňuje v poďakovaní. Celkovo ale musím povedať, že sa mi Levithanov štýl písania veľmi páčil, bolo to oveľa lepšie ako Den co Den. Najväčšie plus je, že vás kniha prinúti sa pozastaviť nad niektorými pasážami a popremýšľať nad významom. Autor prezentuje zaujímavé myšlienky, ktoré som si označovala, aby som sa k nim mohla neskôr vrátiť. Preto to nie je kniha, kde by do popredia vystupoval napínavý dej, ale do popredia stavia postavy a ich túžby a rozoberá tematiku homosexuality. 

Ak vám teda táto téma nesedí, ani po knihe nesiahajte. Na druhej strane, ak vás zaujíma a chceli by ste sa o nej dozvedieť niečo viac, určite po nej siahnite, nebudete to ľutovať. 

*Za poskytnutie recenzného výtlačku by som rada poďakovala Albatrosmedia. Ak máte o knihu záujem, nájdete ju TU.*

Nech zaznejú svadobné zvony | Prvá

Autorka: Kiera Cass | Originálny názov: The One | Séria: Selekcia, diel tretí | Čo nájdete: lásku, drámu, rebéliu | Goodreads: 4,20 | Slovenské vydanie: Cooboo, 2015

Chcela som mu povedať správnu vec, dať mu vedieť, že stále chcem byť v jeho úvahách. Akosi to nešlo, a tak som mu vkĺzla rukou do dlane. 

Prvá je treťou časťou série o dvanástich vyvolených dievčatách, ktoré súťažili o priazeň princa Maxona. Už sú len štyri a napätie sa stupňuje. Čitateľ by si myslel, že po dvoch knihách v tom bude mať Maxon jasno, ale očividne by to bolo príliš jednoduché a autorka nás chcela ešte trochu potrápiť. Vlastne, autorka nás chcela potrápiť veľmi veľa. Celú knihu by som zhrnula ako emocionálnu horskú dráhu, raz ste dole, raz ste hore a všetky tieto emócie sa menia mihnutím oka. Jednu kapitolu sa každý háda, v druhej už sa spolu smejú.

Páčilo sa mi, že autorka nešla cestou rivality a hoci spolu dievčatá súťažili o princa, dokázali si zachovať zmysel pre priateľstvo a držali pri sebe. Hoci niektoré z nich zostali nevýrazné a stále rovnako nudné, bola som rada, že pri niektorých bolo vidieť zmenu oproti prvej knihe. Autorka tam ukázala, že má v rukáve ešte niekoľko kariet, ktoré strategicky rozmiestni. 

Amerika bola ako aj minulé časti mierne protivná, mierne melodramatická, ale zase o stupeň odvážnejšia. Prišlo mi to, že vedela vyjadriť svoj názor, vedela, čo žiada od usporiadania krajiny a bola schopná za to bojovať. Samozrejme, čo sa týka lásky na tom bola trochu horšie, pretože nevedela Maxonovi úplne dôverovať. Niekedy mi ale pripadali až smiešni, pretože ani jeden z nich nechcel urobiť prvý krok, pretože sa báli, že ten druhý ho odmietne a tak sa to točilo dokola. 

Musím povedať, že aj Maxon od prvej knihy dosť vyrástol a už to nebol len zmätený princ, ktorý si mal vybrať manželku, ale videla som v ňom nástupcu trónu, ktorý sa zaujímal o to, v akom stave je jeho krajiny a o to, ako by mohol zlepšiť život v nej. Celkovo mi prišiel akýsi mužnejší, pretože za tie dve knihy nabral celkom dosť skúseností, vedel ako pristupovať k dievčatám zo Selekcie, nenechal sa ničím rozhodiť a bol schopný chytiť veci do vlastných rúk. 

Myslím, že som to spomínala už pri predchádzajúcich častiach, no autorka má naozaj ľahký štýl písania, ktorý sa rýchlo číta. Ja sama som knihu zhltla asi za štyri hodiny vo vlaku cestom do Bratislavy. Bolo to tiež tým, že ja zbožňujem drámu medzi postavami, hlavne ak ide o romantickú zápletku, čo znamená, že aj keď som prevracala oči nad komunikáciou medzi Maxonom a Americou, užila som si to do poslednej strany. Som rada, že patrím medzi tých niekoľkých čitateľov, ktorí si postavy a príbeh zamilovali, pretože si viem predstaviť, čo všetko ma na ňom mohlo iritovať. Istým kúzlom si ma ale svet, postavy, dej získali a ja sa neviem dočkať, kedy sa dostanem aj ku krátkym novelám a ďalším častiam tejto série.

Nevedela som, čo to pre nás znamená. Alebo či bolo ešte nejaké my, ktoré stálo za obavy. 

Ak patríte medzi tých, ktorí sa ešte nedostali cez prvú či druhú časť, určite vám odporúčam sa do nich pustiť. Autorka vie, ako vás priviesť do šoku, pripraví si pre vás krásne romantické scény, z ktorých sa vám roztopí srdce. Ja osobne som v poslednej čase strašne zaťažená na príbehy, ktoré v sebe majú princezné alebo krásne šaty, takže bolo viac než jasné, že toto sa mi bude páčiť. Takže ak máte radi drámu medzi postavami, svet paláca a bálov a neodolateľných princov, je to kniha pre vás. Nehovoriac o tom, ako krásne sa obálky vynímajú na poličkách.

*Za recenzný výtlačok by som rada poďakovala vydavateľstvu Albatrosmedia. Pokiaľ ešte nemáte Prvú, môžete tak urobiť TU.*

Pravda, Verity, Vérité | Krycí jméno Verity

Autorka: Elizabeth Weinová
Originálny názov: Code Name Verity
Séria: Krycí jméno Verity, diel prvý
Goodreads: 4,10
Čo nájdete: druhú svetovú vojnu, priateľstvo, odboj
České vydanie: Cooboo, 2015

Její slova mi znějí v hlavě, je stejně skutečná jako já Kolosálně střelená, oslnivě okouzlujíci, nesmysly z knih prokláda peprnými nadávkami, je odvážna a velkorysá. 

Druhá svetová vojna. 

Koncentračné tábory. 

Nadvláda gestapa. 

Určite si to dobre pamätáte z hodín dejepisu. Udalosti nám vzdialené kilometre, no predsa tak strašidelne reálne. Zbožňujem filmy, knihy, dokumenty s touto tematikou, aj napriek tomu, že ma vždy zasiahnu a je mi z nich potom smutno. 

Kniha nám predostiera príbeh letkyne Maddie, dozvedáme sa o jej životných príhodách, o tom, ako

sa predierala svetom lietadiel a ako sa vyšvihla na miesta, kde sa len máloktorá žena dostala. Dalo by sa povedať, že Maddie je tak odvážna, ako jej to situácia dovoľuje. Rozhodne jej nechýba guráž a vie vziať situáciu do svojich rúk, keď treba, no na druhej strane môžeme vidieť, že to nie je hrdinka, že ju okolnosti vojny zasiahli a bombardovanie ju dokáže paralyzovať. Vôbec sa jej nečudujem, pretože ja na jej mieste by som sa schovávala a snažila sa neomdlieť strachom. Dodávalo jej to punc reálnosti, ale zároveň aj jedinečnosti. 

Chci jen létat a létat, za svitu měsíce. Zdálo se mi, že letím s Maddie, během těch pěti nebo kolika minut, co byl vedle klid a mně se podařilo usnout.

V príbehu sa môžeme stretnúť aj s jej priateľkou Královničkou, ktorá je protipólom Maddie. Je bezstarostná, odvážna, niekedy možno nerozvážna, no rozhodne plná energie, ktorú ani vojna nedokáže zahasiť a nesmiem zabudnúť, že nie je Angličanka ale Škótka!!! Královnička mala kopec tajomstiev a žila naplno, pretože vedela, že jej život sa môže rýchlo skončiť. Nemienila dať vojne moc nad jej životom, namiesto toho žila ako keby každý deň  bol jej posledný. Bolo zaujímavé vidieť, ako sa ich životy odvíjali aj napriek ničivej vojny v pozadí. Stále dokázala flirtovať s mužmi, vedela sa zaujímať o líčidlá a viac - menej si žili svoje vlastné životy. Zdalo sa to byť obyčajným príbehom dvoch dievčat. 

Popri vojne je má dôležitú rolu aj téma priateľstva medzi Maddie a Královničkou. Obe boli odlišné a zároveň toho mali kopec spoločného. Myslím, že práve toto potrebovali. Nájsť spriaznenú dušu v

temných časoch, niekoho, na koho sa mohli spoľahnúť, keď im bolo najhoršie a o koho by sa mohli oprieť, keď nevládali. Bola som rada, že autorka namiesto romantickej línie išla k línii priateľstva, pretože to niekedy môže znamenať oveľa viac. Boli nerozlučné ako sestry, chodili spolu na dobrodružstvá, boli ochotné obetovať pre tú druhú život. 

"Polib mě, Hardy! Polib mě, RYCHLE!" 

Na scénu ale neskôr nastupuje gestapo, nemecká polícia, hliadky. Vojna sa presúva z úzadia do popredia, na povrch vyplavuje všetky hrôzy druhej svetovej a koncentrákov. Z dvoch telegrafistiek sa zrazu stáva niečo viac. Príbeh naberá na rýchlosti, zrazu otáčate jednu stránku za sebou a hltáte každé jedno slovo. Na to, aký mala kniha pomalší rozbeh ma potom veľmi pekne prekvapila. Pekne, no aj nepríjemne. Je vidno, že má autorka veľké množstvo informácií o lietadlách či o tej dobe a predstavuje nám hodnoverný obraz. Od polovice príbehu sa však všetko začalo hýbať rýchlejšie, autorke sa podarilo vo mne vyvolať všemožné emócie. Rozhodne som však nečakala, že mi kniha dokáže zlomiť srdce a podupať ho na kašu. Ešte teraz, keď si na ňu spomeniem, zabolí ma v hrudi a chce sa mi plakať. 

Každopádne kniha bola naozaj výborná aj napriek tomu, že bola fikciou. Autorka tému zvládla bravúrne. Rozhodne to však nie je oddychovka alebo ľahké čítanie, keď nemáte čo robiť. Už len kvôli ťažšej téme je to kniha, ktorej treba venovať pozornosť, aby ste si ju poriadne vychutnali. Myslím, že čitateľom, ktorí majú radi druhú svetovú či vojnovú tematiku vo všeobecnosti, sa bude veľmi páčiť. 

*Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia. V prípade, že vás kniha zaujala, nájdete ju TU.*

Paperweight | Moja myseľ je mojím nepriateľom

Autorka: Meg Haston

Originálny názov: Paperweight

Séria: nie je

Goodrads: 3,88 

Čo nájdete: poruchu príjmu potravy, priateľstvo

Slovenské vydanie: zatiaľ nie je

The thing was, I needed to be owned. I needed someone to say, This girl is mine. That´s what family is for, but mine was almost gone. There was no one to claim me but Eden and my sickness. So I gave myself to both. 

Rodina je pre dieťa všetko. Potrebuje dvoch rodičov, ktorí sa oň budú láskyplne starať a sprevádzať ho nástrahami života. Tie dve osoby sú v jeho živote najdôležitejšími modelmi, aké môže dostať. Keď nastane chyba v rodičovi alebo v nebodaj celej rodine, dieťa nesie následky celý život. Ovplyvňuje to, ako vníma seba, ako vníma svet, aký má vzťah k sebe a iným. Presne na to sa snaží autorka poukázať v knihe Paperweight, kde sa hlavná hrdinka Stevie snaží žiť s odmietnutím svojej matky a kde môžeme vidieť, ako veľmi rozhodnutie rodiča môže ovplyvniť život a rozhodnutie

dieťaťa. 

Stevie sa ocitá v centre, kde sa lieči na poruchu príjmu potravy, no je od začiatku jasné, že tam nechce byť. Nevieme, ako sa tam dostala, čo sa jej stalo, vieme len to, že Stevie nesmie pribrať. Nechce pribrať. Neustále prstami kontroluje rebrá, obvod zápästia a celé svoje telo, ktoré sa v jej očiach obaľuje tukom už po jednom jedinom jablku. Pre niekoho, kto nikdy nemal takéto predstavy, pre niekoho, kto nie je posadnutý svojou váhou, môže byť jej konanie zvláštne. Mne osobne sa však autorkino spracovanie a vykreslenie tejto poruchy páčilo hlavne preto, že bolo realistické. Nesnažila sa to zľahčovať, nesnažila sa zatajovať niektoré detaily správania. V centre vidíme mnoho dievčat, ktoré sa vysporiadajú s rôznymi chorobami a každá to znáša inak. 

I should be remembering running through the sprinkles with Josh when we were kids. I should be remembering standing over the spray, blinking with wet lashes at the millions of rainbows. That´s what Eden took from me; that´s what I gave away: the sacred importance of the real things. The things that mattered. 

Čo sa mi páčilo bolo, že tento problém autorka nepriamo spojila s predsudkami spoločnosti, ktoré sú v dnešnej dobe veľmi rozšírené. Dievčatá sú pod neustálym tlakom, dávajú si veľký pozor na to, čo jedia, koľko jedia, ako vyzerajú. Pridávajú sa do toho aj sociálne média a výrazy ako "skinny" či "thigh-gap", teda medzera medzi stehnami, ktorá sa považuje možno za in, ale aj za prejav "dobrej" postavy. Rovnako aj výraz "bikiny body", teda telo vhodné do bikín, ktorý nemám rada, pretože narúša pozitívny pohľad na telo a hovoriť, že niektorý typ postavy sa viac hodí na nosenie bikín ako iný, je podľa mňa sprostosť. A vďaka tomuto všetkému vzniká chorý pohľad na to, ako by dievčenské, ale aj mužské, telo malo vyzerať. Ideál krásy nie je o tom, že dievča má miery 90, 60, 90 a že muž má široké plecia a je svalnatý. Podľa mňa ideálom krásy by malo byť zdravé telo, rovnako aj zdravá myseľ. 

Rozhodne za plus beriem aj to, že sa autorka nesnažila nasilu vtlačiť do deja nejakého sexy, ale zároveň rovnako utrápeného hrdinu, do ktorého by sa hrdinka zamilovala, on by sa zamiloval do nej a ich láska by ich vyviedla z temnoty choroby. Nechápte ma zle, pri niektorých dielach mi to nevadí, napríklad My Heart and Other Black Holes či Every Last Word. No tu by to vyslovene pokazilo príbeh a bola som rada, že to autorka dokázala tak bravúrne napísať aj bez romantického elementu. Na druhej strane zvýraznila dôležitosť priateľstva, ktoré dokáže v takýchto prípadoch veľmi dobre pomôcť, pretože pocit, že v tom nie ste sami a že pri vás stojí niekto, kto vie, čím si prechádzate, do určitej miery upokojuje. A tak na jednej strane máme Ashley, ktorá nie je spočiatku podľa Stevienho gusta, a Eden, dve kamarátky, ktoré majú ale úplne rozdielny vplyv na Stevie. A tým sa dostávam k tomu, že autorka zdôrazňuje, aký dôležitý je výber priateľov, pretože zatiaľčo niektorí vám môžu pomôcť s problémami alebo dosiahnuť sen, druhí vás môžu stiahnuť k zemi a vysať z vás aj poslednú kvapku energie, pretože ich to udrží pri živote. 

I curse my mother with every step. She thinks paying for this place will erase her sins. I hope they call her as soon as they realize I´m gone. I hope she feels powerless. I hope she knows: She did this. This is her fault.

Mne osobne sa Eden ako postava veľmi páčila, pretože môžeme vidieť, ako strašne chcela Stevie nájsť "materskú" postavu, ku ktorej by sa mohla utiekať, pri ktorej by sa cítila špeciálne a ktorá by jej dala pocítiť, že je krásna, že je dôležitá, že jej existencia je potrebná. Stevie bola tak zaslepená hľadaním tohto vzoru, že si nevšimla, že Eden je pravým opakom toho, čo hľadá a že ju dovedie ku skaze. Druhá postava, ktorá tak trochu spĺňa rolu matky pre Stevie, je psychiatrička Anna, ktorá je spočiatku ako akákoľvek iná psychiatrička, ale neskôr vysvitne, že aj ona má chyby.  Stevie si k nej pomaly vytvára vzťah a rozhodne sa jej dôverovať a vidí v nej oporu matky, ktorú jej biologická nedopriala. Tieň jej matky sa ťahá celým príbehom a je zaujímavé sledovať, ako jedno jediné jej rozhodnutie ovplyvnilo Stevie a jej vzťah k sebe samej. Jej matka ju opustila a ona okamžite myslela, že urobila niečo zle, že je na vine, pretože nie je dosť dobrá dcéra, že ak ju nemá rada matka, že ak ju bola schopná opustiť ona, tak kto iný ju bude milovať? 

Celkovo ma príbeh chytil za srdce, nielen preto, že mi téma bola blízka, ale aj preto, lebo autorkin štýl bol pútavý a čítal sa rýchlo. Nedáva čitateľovi informácie naraz, trochu ho naťahuje a pomaly všetko odhaľuje, keď na to je pripravený. Každopádne veľmi krásna kniha, Stevie ako hrdinka urobila naozaj veľký pokrok a ja dávam plné hodnotenie.

Na záver ešte jeden krátky film týkajúci sa tejto tematiky.