Činy hovoria za všetko | Sedem minút po polnoci

 Autor: Patrick Ness | Originálny názov: A Monster Calls | Nájdete tu: smrť, monštrum, príbehy | Goodreads: 4, 28 | Slovenské vydanie: Slovart, 2015

Želal si si iba koniec bolesti. Svojej vlastnej bolesti. A koniec pocitu opustenosti. To je najľudskejšie želanie zo všetkých. 

Predstavte si, že máte pred domov tis, ktorý sedem minút po polnoci ožije a stane sa z neho "hrôzostrašné" monštrum, ktoré vám nedá spávať. Prečo som dala monštrum do úvodzoviek? Pretože tento tis vám prišiel vyrozprávať tri príbehy a ukončiť to máte vy štvrtým príbehom, v ktorom mu prezradíte pravdu. Čudné? Tak trochu. 

Sedem minút po polnoci je v skutku čarovný príbeh. Autor nestráca čas a už na začiatku nás hádže do temného jazera, v ktorom tápame po otázkach a nevieme, čo sa deje a čo sa bude diať. Stretávame sa s Connorom, chlapcom, ktorý trpí nočnými morami pre ktoré nemôže spávať a ktorého navštevuje tis zo záhrady za domov. Connor ako postava je neuveriteľne silný a statočný chlapec a hromadí v sebe toľko emócií, ktoré sa derú na povrch, ale nedá im priechod. Má právo hnevať sa na svojho otca, ale neurobí to. Má právo na neho kričať a obviňovať ho, ale namiesto toho v sebe ticho dusí sklamanie z toho, že už musí odísť za svojou druhou rodinou. A jediné, po čom jeho srdce túži, je aby sa jeho mama uzdravila. 

A vtedy znenazdajky príde tis a začne rozprávať príbehy. Nejdem prezrádzať o čom sú tie príbehy, no mne osobne sa veľmi páčilo, ako boli napísané, ako ich autor domyslel a hlavne sa mi páčilo, že nie vždy skončili tak, ako si človek myslel, že skončia. "Nie je dôležité, čo si myslíš. Zaleží iba na tom, ako konáš." To je jeden z výrokov, ktoré som si v knihe poznačila a myslím, že presne vystihuje príbehy, ktoré tis vyrozprával, ale zároveň vystihuje knihu samotnú. My ľudia sme komplikované stvorenia a mysľou nám môže preblesnúť mnoho nie práve najlepších myšlienok, ktorými sa neskôr môžeme trápiť, no aj tak nakoniec záleží na tom, ako konáme. Pretože činy posúvajú náš dej ďalej, nie myšlienky. 

S pokojným svedomím môžem povedať, že som sa do knihy zaľúbila na prvý pohľad. Nie je to len o ilustráciách, ktoré sú ale neskutočne krásne a vyrážajú vám dych s každou otočenou stránkou, ale je to aj autorov štýl písania. Na jednej strane jednoduchý a svieži, ale na strane druhej hlboký a poskytujúci priestor na vlastné myšlienky a úvahy. Celý príbeh vás prinúti premýšľať a zamyslieť sa nad vecami, ktoré ste možno ani nečakali. Štýlom mi príbeh pripomínal tak trochu Neila Gaimana a jeho príbehy, hlavne preto, že mal v sebe čosi z rozprávkovosti a čarovnosti, ale zároveň mal v sebe ukryté niečo hlbšie. 

Ak ste teda čítali Oceán na konci ulice od Neila Gaimana, myslím, že aj Patrick Ness by sa vám páčil. Ide o krásny trpko-sladký príbeh chlapca menom Connor, ktorý to nemá v živote ľahké, ale prediera sa ním ako ten najväčší bojovník. Príbehy, ktoré tis rozpráva vás prekvapia a očaria, krutá realita vám zase vženie slzy do očí. Ja som bola po prečítaní v poriadnom šoku a nevedela som prestať plakať, pretože jeden z motívov, ktorý sa v knihe nachádza ma zasiahol priamo do srdca. O to väčší vzťah som si však ku knihe vytvorila. Pokiaľ túžite po niečom čarovnom a trochu trpkom, Sedem minút po polnoci je kniha priamo pre vás. 

*Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Slovart. Pokiaľ by ste o knihu mali záujem, nájdete ju aj TU.*