Dilema pri kupovaní knižiek

Nastal čas, kedy sa blížia sviatky a keďže mám ku koncu decembra narodeniny a hneď tri dni potom sú Vianoce, tento čas sa mi vždy spájal s knihami. Keď sa ma mama spýtala, čo chcem pod stromček, prvá odpoveď bola samozrejme kniha. Ešte pred tým, než som sa dala do anglických kníh mi mama zhruba vedela vybrať žáner, no teraz viac objednávam anglické. Problém však nastal vtedy, keď som zašla do svojho wishlistu a ja som nevedela, čo si vybrať. Predstavte si, že máte niekoľkostranový wishlist a vy nechcete ani jednu knihu z neho. 

V poslednom čase som si všimla akýsi pokles v záujme voči knihám. Neviem čím to je, ale aj napriek tomu, že mám nutkanie a chuť si niečo kúpiť, zároveň nemám chuť si kúpiť knihu. Mätúce? Presne tak. Prednedávnom som však prišla na to, že čím viac kníh čítam, tým viac som kritická a vyberavá. Pred niekoľkými rokmi by som brala všetky knihy, ktoré sa mi páčili, ale teraz vidím určitú zmenu a zistila som, že ich vlastne nepotrebujem. 

Stále rada čítam, to je samozrejmosť, ale príchodom čítačky si väčšinou najprv zoženiem elektronickú verziu, aby som sa náhodou nepopálila a keď tam, dokúpim si fyzickú kópiu. Avšak prišlo také obdobie, kedy zvažujem, či naozaj tú danú knihu potrebujem, či sa mi naozaj tak páčila, či sa oplatí na to míňať peniaze atď. Ide predovšetkým aj o to, že kedysi môj vzťah ku knihám bol taký, že potrebujem všetko a potrebujem to mať hneď. Knihy sa mi kopili na poličkách, knihy, ktoré som vlastne ani nemala rada, ale páčilo sa mi, ako vyzerali a páčilo sa mi, že ich mám. A nechápte ma zle, už od mala som snívala o svojej malej izbe, kde by som mala takú osobnú knižnicu s veľkým kreslom a oknom, pri ktorom by som čítala a stále to chcem, ale na druhej strane, nechcem byť zahltená knihami. Zistila som, že sa neznesiem dívať na preplnené poličky, že mám rada, keď je tam miesto, čo si celkom odporuje s mojou predstavou čítacej miestnosti. 

Priklonila som sa k takému minimalizmu a nielen v oblasti kníh, ale aj oblečenia a v podstate všetkého, čo som doma mala. Niekedy mať veľa vecí vo mne vyvolávalo stiesnený pocit, aj keď viem, že to znie trochu divne. Mala som zlý pocit z toho, že mám veľa oblečenia a nenosím ho, aj keď som ho mala rada. Preto som to začala pomaly triediť a robiť si taký poriadok v živote a to chcem aplikovať aj na svoju knižnicu. Áno, možno nemám toľko kníh ako niektorí z vás, niekedy vám závidím, ale na druhej strane, pomaličky si vybudujem knižnicu, ktorá bude obsahovať naozaj len knihy môjho srdca. Je to čudný pocit, pretože ešte prednedávnom som chcela veľa kníh, veľa anglických kníh a sťažovala som sa, že na to nemám peniaze, ale teraz sa cítim... slobodnejšia? Pretože nie som otrokom tej túžby stále nakupovať knihy a môžem tak investovať peniaze do niečoho praktickejšieho ako napríklad foťák, po ktorom skutočne skutočne túžim. 

Zároveň som sa rozhodla, že si pomaly budem budovať knižnicu z klasík, pretože Jane Austen je jedna z mojich najobľúbenejších autoriek a pri nej viem, že naozaj chcem všetky knihy. A nie je to len ona, pretože za roky na škole som objavila mnoho skvelých autorov, ktorých diela chcem mať na poličke a chcem si vytvoriť klasický kútik, pretože tvoria dosť dôležitú časť môjho života a zároveň som im veľmi podľahla. 

Vidím to tak, že moja peňaženka budúci rok nebude plakať, pretože budem skutočne investovať len do kníh, ktoré milujem ako napríklad britská verzia Harryho Pottera alebo klasiky. Takto budem vedieť, že všetky knihy, na ktoré sa pozriem, sú veľmi blízke môjmu srdcu a budem vedieť, že tie knihy nemám problém prečítať aj 100-krát. Kvalita namiesto kvantity, tak by som to povedala. Rozhodne vďaka tomuto rozhodnutie lepšie spávam, pretože nemá cenu mať obrovskú knižnicu, keď polovicu kníh človek nemá prečítanú alebo nemá rád. 

Ako ste na tom s kupovaním kníh vy? Ste prezieraví a vyberáte si, ktoré si kúpite alebo ich zbierate ako pokémonov?