Body positivity v pozitívne negatívnom svete

Urban Dictionary charakterizuje body positivity ako „accepting your body as it is and attempting to make everyone else feel comfortable in their own skin as well“. Ak ste ešte nepostrehli, svetom sa šíri hnutie nazývané body positivity, v ktorom sa ľudia snažia dosiahnuť toho, že sú spokojní so svojím telom. Hmm... prečo len sme dospeli do bodu, kedy potrebujeme takýto smer? Prečo sme dospeli do bodu, kedy sa potrebujeme snažiť, aby sme boli spokojní so svojím vlastným telom? Kedy sme sa začali tak pedantne starať o to, ako naše telo vyzerá a ako „by vyzerať malo“?

Moja zbierka tetovaní

Vitajte všetci, ktorí zbožňujete tetovania, uvažujete nad tetovaním ale aj vy, ktorí sa chcete len pozrieť, čo všetko mám nakreslené na tele. Aby som bola úprimná, nikdy som si nemyslela, že si práve ja dám niečo vytetovať. Nikdy som nemala túžbu po tetovaní, aj keď sa mi niektoré dizajny, ktoré som videla na internete, páčili. Bolo to niečo, čo som vedela oceniť, no nikdy som nad tým nerozmýšľala. Pýtate sa, prečo som s tým teda začala? 

Zážitky lektorky anglického jazyka - 1.časť

Byť učiteľkou/učiteľom nemôže byť len tak hocikto. Môžete so mnou nesúhlasiť, ale je to tak. Učiteľstvo je povolanie, na ktoré musíte mať gény, musíte vedieť, ako na decká, ako im podať informácie, aby vás neposlali kade ľahšie. Učiteľstvo je náročné, to sa nedá poprieť a keby ste mi na strednej alebo na základnej povedali, že raz budem učiteľka, tak by som vás pravdepodobne vysmiala. Vtedy som chcela byť veľká novinárka, ale nie taká, ktorá niečo dokáže svojimi článkami... nie, ja som chcela byť lifestylová novinárka a lá magazíny Eva a Emma. Chvalabohu, že sa to nestalo a že som si vybrala oveľa zmysluplnejšie povolanie. 

V septembri som začala pracovať ako lektorka angličtiny v jednej jazykovke u nás v Žiline, v ktorej som predtým už brigádovala a mala som neskutočné šťastie, že ma tam zobrali pracovať na trvalý pracovný pomer, hlavne keď vezmeme do úvahy, že som štátnice neurobila na prvý pokus... teda anglické áno, tie slovenské robili problém. Aj napriek tomu ma vzali a ja som nemala poňatia, že si to budem užívať tak veľmi, ako si to užívam. 

Nové hobby v roku 2018

Február je pomaly u konca. Aj vám sa to zdá také absurdné ako mne? Len prednedávnom boli Vianoce a Silvester a zrazu prejdú dva mesiace ani neviete ako. Celkom ma to štve, pretože si nemyslím, že som toho za tie dva mesiace stihla toľko, koľko som chcela. To viete, na Silvestra som mala takú tú ružovú predstavu o tom, ako si dám kreatívne predsavzatia a ako pekne mi to pôjde... a skončila som na konci februári s pocitom, že som nič neurobila a cítim sa maximálne vygrcnuto. Že aký je to pocit? Keď si pripadáte, akoby ste celé dva mesiace prespali vo svojej nore, teda až na momenty, kedy ste sa zobudili, aby ste zlikvidovali všetko jedlo v okolí, poprípade zabili čas nezmyselným pozeraním seriálov, pretože sa vám jednoducho nič nechcelo. 

Neviem teda, či som sa tak cítila celé dva mesiace, no rozhodne som sa tak cítila tento týždeň, hlavne preto, že sme mali v škole jarné prázdniny a ja som učila len večerné dospelácke kurzy a čuduj sa svete, stihla som toho urobiť ešte menej ako v normálny týždeň.

Nehovoriac o tom, že situácia na blogu ma privádza do ešte väčšej depresie. Neviem čím to je (zrejme prácou a celkovo svetom dospeláka), ale absolútne nemám záujem fotiť knihy na bookstagram, čítať knihy či recenzovať knihy... aj keď blog a písanie mi stále chýbajú. 

Dosť bolo ale váľania sa v depresii a poďme skôr hovoriť o hobby, ktorým som vo februári začala venovať aspoň trochu času a ktoré ma možno privedú z tohto hnusného vygrcnutého pocitu. 

Čo je bullet journal, ako ho používam a ako vyzerá ten môj?

Niektorí z vás možno poznajú termín bullet journal z internetu, možno ho niektorí z vás dokonca majú doma. Pre tých z vás, ktorí nevedia, o čom hovorím, bullet journal je váš osobný diár. Organizátor. Záchranca života. Get your shit together nástroj. (teraz si predstavte, že hrá nebeská hudba) Ok, možno trochu preháňam, ale bullet journal je vlastne diár, ktorý si sami sebe prispôsobíte a navyše je to outlet pre vašu kreativitu. Dva v jednom, to je neodolateľná ponuka. 

Pointa bullet journal spočíva v tom, že si napíšete deň v týždni a urobíte si malé bullets, teda odrážky so všetkým, čo v ten deň musíte stihnúť alebo s nejakými stretnutiami. Všetko, čo je dôležité a postupom dňa ich len vyčiarkavate a cítite sa dobre, pretože ste produktívni a zorganizovaní. 

Je v poriadku necítiť sa v poriadku

Už asi hodinu sedím za svojim písacím stolom a tupo hľadím von oknom na veľké vločky snehu ako si lenivo padajú a nechávajú sa unášať vetrom. Je to pokojný a magický pohľad, až tak, že od neho nechcem odtrhnúť oči. Viem ale, že by som namiesto toho mala prstami behať po klávesnici počítača a spriadať nový článok. Nie preto, že musím, lebo som si dala cieľ publikovať každý pondelok a piatok, ale preto, lebo chcem. 

Potrebujem.

V hrudi sa mi tvorí veľká guča a ja cítim, že to zo seba potrebujem dostať. Potrebujem písať. Nie je to však nič podstatné ku knihám, a preto mám obavy zo zverejnenia.

Myslím, že toto je prekliatie autorov. Hocičo sa vám stane alebo prežívate, potrebujete to dostať na papier, inak vám myšlienky a pocity nedajú pokoj a vy máte pocit, že sa zbláznite. 

Trapasy praxujúcej študentky učiteľstva

K štúdiu učiteľstva patrí aj prax. Ja viem, to slovo naháňalo hrôzu aj mne a desila som sa ho rovnako ako zubára, ale nakoniec to nebolo až také hrozné. Teda, ako sa to vezme. Nehodia vás rovno do vody, nebojte sa, inak by ste sa zrejme medzi žiakmi utopili... alebo by vás skôr zožrali ako hladné žraloky. Nie, najprv niekoľko semestrov len sedíte vzadu v triede, sledujete čo sa robí a užívate si, že sa nemusíte sami učiť. A potom príde ten deň D, keď sa musíte postaviť pred katedru. Ja som mala šťastie, že moja introvertná povaha si dala prestávku a prežila som to... vlastne som sa pred tabuľou cítila celkom dobre, až na to, že som mala pár momentov, kedy som prehodnocovala svoje rozhodnutie vydať sa na cestu učiteľky. Zabavte sa. 

Nový rok, nové JA?

Som jednou z tých, ktorá si rada dáva predsavzatia. Doslova milujem začiatok roku. Nový list, nové predsavzatia, nové možnosti a nová šanca ich naplniť. Je to ako otvoriť úplne nový diár a vidieť tú krásne bielu stránku, ktorá vás volá, aby ste zobrali pero a popísali ju všetkými svojimi myšlienkami a nápadmi. Tomu sa predsa len ťažko odoláva, no nie?

A tak rovnako ako každý rok, aj teraz som si sadla za stôl a spísala predsavzatia, ktoré by som chcela dosiahnuť. Úprimne, všetci vieme, že ich nedodržím. Aj keď na moju obranu, tento rok som sa fakt snažila. A navyše, priority sa predsa menia a s nimi sa menia aj predsavzatia. Nie, teraz si už len vymýšľam výhovorky, ktorými by som ospravedlnila fakt, že na záväzky po mesiaci zabudnem. 

Čo ma naučil rok 2016?

1. Negatívna energia priťahuje len ďalšie negatíva. Zistila som, že ak sa budem sústreďovať len na to negatívne, ktoré sa mi v živote deje, pritiahnem si tým len viac negatívneho. Verte mi, že v takých momentoch je myslieť pozitívne to posledné, čo by som chcela robiť, no je to jediná cesta, ako sa dostať z bludného kruhu. Navyše, keby to nebolo ťažké, tak by to nestálo za to, no nie? 

2. Ak chceš mať kamarátov, buď kamarátom. Netreba sa spoliehať na ostatných, že prídu s nápadmi a plánmi. Niekedy treba byť proaktívnym a vymyslieť niečo. Ide však aj o to, že ak chcete, aby sa o vás kamaráti starali a zaujímali, musíte im venovať tiež dostatočnú pozornosť. Rovnako ako ja, aj oni potrebujú moju pozornosť a pokiaľ sa na nich vykašlem, bolo by hlúpe čakať, že oni pri mne budú stáť vždy, keď ich budem potrebovať. Aspoň mne by sa pri takom kamarátovi nechcelo stáť. 

3. Nehromaď v sebe negatívne pocity... inak vybuchneš. Toto je moja najhoršia vlastnosť, pretože namiesto toho, aby som pravidelne ventilovala svoje pocity a človeku rovno povedala, ako sa veci majú, všetko to v sebe dusim, až kým nevybuchnem. A to nie je príjemný pohľad pre nikoho.  Zmením sa na poriadneho draka a šľahám plamene na všetky strany a ničím, čo sa len dá. Nakoniec vždy niekomu ublížim a potom sa aj ja cítim nanič a všetko pokazím. 

4. Menej sa stresuj problémami iných. Mojou druhou slabosťou je to, že sa trápim problémami iných ľudí. Niekedy sa trápim aj problémami, ktoré sa ma naozaj netýkajú a zbytočne si tak pridám zlú náladu a stres a vôbec to nie je potrebné, keďže im aj tak neviem pomôcť. Najhoršie je, že ja viem, že sú to hlúposti, pre ktoré si robím ťažkú hlavu, ale aj tak si neviem dať rady. 

5. Vždy sa zamysli nad tým, čo ťa motivuje. Niekedy môže byť motivácia zavádzajúca a chceme veci pre zlé dôvody a nakoniec aj keď tie veci dostaneme, zistíme, že to vôbec nestálo za to a že v podstate nie sme o nič šťastnejší. Naučila som sa robiť preto, lebo ma bavia a nie preto, lebo ich robia iní alebo preto, lebo si myslím, že by som ich mala robiť. 

6. Niekedy sa treba zamyslieť nad tým, či ti ľudia v tvojom okolí život obohacujú alebo len vypĺňajú prázdny priestor. Raz za čas je dobré urobiť si poriadok v priateľoch a ak tam sú ľudia, ktorí len čerpajú energiu alebo majú negatívny vplyv, preč s nimi. 

7. Nesnaž sa zmeniť len preto, aby si bola presne taká, akú ťa chcú iní. Je ľahké nechať sa zviesť cestou sebakritiky a meniť to, kým v skutočnosti sme len preto, aby sme na niekoho urobili dojem alebo sme boli podľa ich predstáv. Je to zbytočné. Ak sa im nepáči, akí sme, môžu ísť preč, ale to oni budú stratoví. Navyše, ja som jedným z tých ľudí, ktorí chcú vyhovieť všetkým a dokážu byť celkom ľahko ovplyvniteľní inými. Názory sa mi dokážu dostať do hlavy a zmagoriť ma.

8. Odlep oči od telefónu a obzri sa okolo seba. Sleduj, ako sa tiahnu oblaky po nekonečnej oblohe alebo ako sa naháňajú vtáci v stromoch. Hľadaj krásy sveta. 

9. Nehanbi sa za to, čo ťa baví. Niekedy je ťažké pred ľuďmi priznať, že rada fotím knihy a že ma baví bookstagram alebo že som veľký knihomoľ alebo že píšem knihu, no rok 2016 ma naučil, že sa nemám hanbiť za moje koníčky len preto, že sú odlišné od koníčkov tých ostatných. Sú to veci, ktoré ma napĺňajú, a tak by som o nich mala hovoriť s radosťou. Robia ma tým, kým som. Jedinečnou a zaujímavou. 

10. Dodržiavať pitný režim sa naozaj oplatí. 

11. Je v poriadku mať nanič dni. Je v poriadku sa cítiť úplne na dne, pretože každý ma z času na čas také dni, no je dôležité vedieť sa z nich dostať a neutápať sa v depresii stále.

12. Nadávky hnev nezmiernia, len ho zväčšia.

13. Ľudia dokážu byť sprostí, s tým nič neurobíš. Zbytočne si len zvýšiš krvný tlak, radšej sa na nich zasmej.

14. Jediný, kto ti bráni v dosiahnutí cieľa, si ty. Všetky ostatné prekážky sa nejako dajú prekonať, no ak sa nepremôžeš a nezačneš, nikdy to nedokončíš. Možno to znie ako klišé, ale je to tak. Pokiaľ nesadnem za stôl, nezapnem notebook a nezačnem písať, nikdy knihu nedokončím. 

15. Nesústreďuj sa na veci, ktoré nemáš, ale na to, čo máš. Je oveľa lepší pocit, keď si človek uvedomí, aký je šťastný, čo všetko má ako neustále plakať nad tým, čo nemá a čo by chcel mať. Tak dostane závisť dostatok munície a nedá ti pokoja. 

16. Smiech je naozaj liek na všetko. Hlavne taký, z ktorého tečú slzy a bolí brucho. 

Poďme diskutovať: Aké veci ste sa naučili v roku 2016 vy? Bol to pre vás rok učenia sa na vlastných chybách? Alebo to bol rok, kedy ste sa naučili nestarať sa, čo si o vás myslia iní? Bol pre vás pozitívnym alebo negatívnym rokom? 

Ako poraziť jesennú depresiu?

Nemám rada jeseň... Ok, to nie je až tak celkom pravda. Mám rada jeseň, keď je slnečno, všetky stromy sú farebné, vtáčiky čvirikajú. Vtedy môže byť neviem ako chladno, nebude mi to vadiť. Skôr som proti dňom, kedy je hnusne, neustále prší a hmla je taká hustá, že nevidíte ani na koniec svojho nosa... a jediné, čo máte chuť robiť je ležať v posteli s dobrou knihou a veľkou šálkou čaju alebo kávy, podľa toho, čo kto obľubuje. 

Tu v Žiline je jeseň  viac-menej pekná, pretože všetky stromy hrajú farbami a na vrchoch už môžete vidieť sneh, čo je absolútne šialené. V Bratislave... nuž, ten vietor tam vyčíňa každé ročné obdobie, ale na jeseň a v zime je to ešte horšie. 

Preto som si povedala, že si musím pripomenúť všetky tie úžasné veci, ktoré jeseň prináša a možno sa budem cítiť menej v depresii. A možno nebudem chcieť celé dni stráviť v posteli pod perinou.