Zo života knihy (2) | Začínajúci autori zbystrite pozornosť!

Vítam vás pri druhom rozhovore v našom projekte Zo života knihy. Minule Lyn zverejnila úžasný článok o Greenie knižnici. Pokračujeme však v rovnakom duchu a opäť sa sústredíme na začínajúcich autorov. Vyspovedala som  Erika, editora v Slovarte, a spýtala sa na všetky možné informácie o rukopisoch a dielach autorov. 

Nemáme nikoho špeciálne určeného na čítanie rukopisov, takže to čítame len my, bežní redaktori, keď si niektorý deň v týždni ukradneme nejakú hodinku. Zlá správa je, že po prvej strane vieme, či autor dokáže písať, a či to stojí za to, vôbec čítať. 

Dostávate rukopisy od slovenských autorov a ak áno, koľko? Máte vôbec čas ich čítať?

Och, a koľko! Slováci, tak ako asi všetci na svete, sú národ grafomanov :) Denne dostávame 1-2 rukopisy pôvodných slovenských autorov. Z toho asi 1-2 týždenne sú detské/tínedžerské knihy. Kvantita však bohužiaľ nevypovedá o kvalite. Nemáme nikoho špeciálne určeného na čítanie rukopisov, takže to čítame len my, bežní redaktori, keď si niektorý deň v týždni ukradneme nejakú hodinku. Zlá správa je, že po prvej strane vieme, či autor dokáže písať, a či to stojí za to, vôbec čítať :) Ale máme záväzok, že vždy prečítame asi štvrtinu rukopisu – s nádejou, že sa to potom zlepší. Na druhej strane si však myslím, že je dobre, keď to čítame my redaktori, lebo to vieme porovnať aj so zahraničnou produkciou, a s tým, čo je v našom vlastnom programe, vieme posúdiť, či by sa to mohlo uchytiť, a či nie, či je to lepšie/zaujímavejšie/originálnejšie ako gigabajty zahraničných rukopisov, ktoré nám denne pristávajú v mailoch. 

Na čo by si teda začínajúci autori mali dávať pozor?

– Píšte o tom, čo poznáte! (zasadiť príbeh do Ameriky, a pritom chodia deti do školy, ktorá funguje na

slovenskom princípe? E-e-e.)

– Napíšte úprimný sprievodný list. Nikto nechce čítať nabubralé reči, ktorých máme plnú hlavu z emailov od agentov. 

– Nepíšte anotáciu na svoj rukopis – skôr prerozprávajte hlavnú dejovú líniu. Ja sám píšem anotácie a texty na obálky už štvrtý rok a teraz tomu začínam prichádzať na kĺb. Je to neuveriteľne ťažké. A nepodarky vyznievajú smiešne. 

– Gramatika, preklepy, diakritika...

– Zbytočne si robíte námahu s grafickou úpravou, my to aj tak všetko čítame na Times New Roman, veľkosť 12 – pretože to je na čítanie najpríjemnejšie písmo a neťahá nám to tak oči :) Radšej knihu dajte prečítať niekomu, kto vie aj niečo o gramatike, lebo vy tam už zväčša vidíte to, čo tam chcete vidieť, a nie to, čo tam reálne je. Viem z vlastných prekladov. 

Keď tu bola na návšteve Alyson Noël, tak mi odporúčila tieto dve knihy pre nádejných spisovateľov: Save the Cat a Story. Obe sú síce primárne pre scenáristov, ale napísanie scenára a knihy má k sebe asi dosť blízko :) Ona sama si pred každou novou knihou prečíta knihu Save the cat, aby si osviežila vedomosti a zručnosti, a až potom sa púšťa do práce. Ja sám som sa do Save the Cat začítal, a naozaj to boli praktické rady.

Je niečo, čoho je v rukopisoch veľa a autori by týmito vecami mali šetriť? 

– Opisov! Toto je choroba anglicky píšucich autorov, že umelo naťahujú knihy tým, že keď vojde na scénu

nová postava, tak pol strany je venovanej tomu, čo má oblečené, aké oči, vlasy, uši, aký mejkap a pod... Zamyslite sa, koľkokrát si to všímate v reálnom živote?

– Originality. Povedzme si na rovinu, takmer všetko tu už bolo. Prepchať 100 strán originálnymi nápadmi je super, ale potom akosi nie je čas na dej, na postavy... A potom sa stane to, že sa zamotáte do worldbuildingu, a zrazu prejde tretina knihy, a vy len vysvetľujete, ako na vašej upírskej fantasy planéte s anjelmi strážiacimi vchod do pekla a morskými vílami vládnucimi nebeským lietajúcim mestám, nehovoriac o pripleštených ufóncoch, čo po večeroch zametajú ulice a cez deň skáču po oblakoch, aby na zem padol nejaký dážď – tak čo musí váš hrdina spraviť, aby spláchol záchod. 

– "povedal". Asi o tom neviete, ale správny anglicky napísaný román, by mal mať za každou priamou rečou slovko "said". Jop, a keďže väčšinu YA a MG kníh prekladáme, všade to ostáva. No v našich knihách to tak nemusí byť. Not really! 

– Dvadsaťosemtisíc prídavných mien. Jasné múdre orieškovohnedé oči, úzke zopäté krvavé mäsité pery... dvere vysoké dva metre, široké meter, hlboké 30 cm... Ak nemáte v oku meter, a presnú paletu farieb, nikoho to nezaujíma. Oči sú len hnedé, ústa sú len červené a úzke, a dvere sú buď malé, veľké alebo obrovské. A nebo je modré. Je to jasné ako facka. A potom to tak aj dopadne, že venujete viac energie a pozornosti, aby mali všetci orieškovohnedé oči, ako samotnému deju a akcii. 

– Vaty. Ale tej sa asi nikdy nezbavíme :) Buďte pripravení škrtať a prepisovať. To je moja posledná rada. Nič nie je nikdy dokonalé, pri každom čítaní, by ste mali mať pocit, že a toto mohlo byť ešte tak... musíte len nájsť ten správny moment a povedať si: Dosť. A už netvoriť, len česať, a dovoliť česať aj iným.

A čo by si práve naopak uvítal, aby začínajúci autori vkladali do diel, teda aby tam toho bolo viac?

– Slovenské mená. Akosi majú všetci potrebu písať o Američanoch. Akože, helou! Sme na Slovensku. A keď už, tak existujú aj slovenské mená, ktoré znejú anglicky. 

– Akcia hneď od začiatku. Otvorte si svoje obľúbené knihy, a prečítajte si prvú kapitolu. Takmer vždy je tam akcia, ktorá vás chytí za pačesy a nepustí. Na opisy a worldbuilding bude čas neskôr. 

– Autentickosť v prejave postáv. Píšeme inak ako rozprávame, ale to neznamená, že aj postavy musia rozprávať tak ako píšeme. A to platí aj pre fantasy. 

– Mnohovrstevnatý dej. Väčšina rukopisov má jednu dejovú líniu. A nič viac. Ale to je choroba z toho, že píšete príbeh z prvej osoby, a proste ešte nedokážete do príbehu toho dostať viac. Ak aspoň nestriedate pohľady, tak ste stratení. Písanie v tretej osobe má svoje plusy, len škoda, že nie je teraz v kurze. 

– Prirodzenosť autora. Je to váš rukopis, vaše dielo, tak prečo je z väčšiny cítiť to, akí by ste chceli byť, a nie to akí ste? Nepíšte, tak ako si myslíte, že by ste mali písať (veľké prázdne reči), píšte tak ako vám to myslí, píšte tak ako vám huba narástla. Úprimne a od srdca, nesnažte byť na papieri tým, čím nie ste v skutočnosti. Je to z toho textu cítiť, ako sa snažíte byť... ako sa váš text snaží byť niečím, na čo nemá. Ako je každá veta boj už len s tým, aby ste ju vôbec vymysleli, nemá to zmysel a málokoho to zaujme. 

Verím, že vám nádejným autorom rozhovor niečo dal, pretože ja som si z neho zobrala dosť. A zrejme začnem svoj príbeh prepisovať odznova. Každopádne, ak sa tomu venujete seriózne,  skúste omrknúť tie knižky, ja už som si zaobstarala Save the Cat a je to zaujímavé čítanie, nad ktorým človek aj zapojí mozog.

A keďže s každým článkom je spojená súťaž, aj teraz budete mať šancu súťažiť o nejaké tie knižky. Trvá však len tri dni, kým Lyn nezverejní ďalší článok na svojom blogu, takže šup šup.

FORMULÁR

Súťaž ukončená

A samozrejme, veľká vďaka patrí Erikovi, že si našiel čas odpovedať na otázky a spolu so Slovartom venoval knihy do súťaže. Môžete sa tešiť ešte na jeden článok, ktorý sa však bude venovať prekladom kníh.