Jeden mesiac, jedna séria | Vlci z Mercy Falls

Projekt, v ktorom budem každý mesiac hovoriť o inej sérii. Je to niečo ako mega recenzia na všetky časti, no skôr ide o moje dojmy ako o nejakú kritiku. A samozrejme, budem sa snažiť vyvarovať spoilerom.

Grace roky pozorovala vlčiu svorku v lese za domom svojich rodičov. Jeden zvláštny vlk so žltými očami – jej vlk – zas tajne sledoval Grace. Zdalo sa jej, že ho pozná, ale netušila odkiaľ. Sam viedol dva životy. Ako vlk ticho sprevádzal dievča, do ktorého sa zamiloval. Na krátky čas v roku, v lete, sa z neho stával človek. Grace sa však neodvážil osloviť... až teraz. Grace a Sam si nikdy nepripúšťali, že by mohli niekoho milovať, ale láska si ich napokon celkom podmanila. Sam musí bojovať, aby zostal človekom, a Grace – aby zostal s ňou, aj keď to znamená prijať bolestnú minulosť, krehkú prítomnosť a budúcnosť bez nádeje.

Niektoré knihy vás ohromia obrovským množstvom akcie, že pri nich nedokážete dýchať. 

Iné knihy vás zase dostanú neustálymi zvratmi a tajomstvami.

Existujú aj knihy, ktoré vás rozplačú, a tak si ich zamilujete. 

A potom sú tu knihy, pri ktorých sa cítite, akoby to bolo naozaj.

Predpokladám, že sériu Vlci z Mercy Falls väčšina z vás dobre pozná. Knižka u nás v preklade vyšla už v roku 2010 a stala sa celkom obľúbenou. Ja som ju čítala už dávno, nepamätám si presne kedy.  Požičala som si ju z knižnice, ale k pokračovaniu som sa akosi nedostala, aj keď som si knihu užila a potom prišli iné knihy, začala som čítať v angline a ja som na sériu zabudla. Prednedávnom som však bola v knižnici a videla som tam druhé a tretie pokračovanie, tak som si povedala, prečo nie, jednotka sa mi páčila. 

Odvtedy, ako som čítala prvý diel som prešla mnohými knihami, začala som si uvedomovať, čo sa mi na knihách páči, čo nie. Myslím, že keby som vtedy napísala recenziu na Triašku, ospevovala by som romantický vzťah medzi Grace a Samom. Samozrejme, to by som ospevovala aj teraz, pretože autorka vykreslila ich vzťah ako nežný, láskyplný, oddaný a zároveň plný vážne a túžby byť spolu. 

Keď som sa však pred pár dňami opäť ponorila do príbehu, všímala som si, ako sa autorka pohrala s postavami. Každá bola niečím odlišná, žiadna z nich nebola dokonalá, ale to je v poriadku, pretože ani ľudia nie sú dokonalí. Ja som zástancom toho, že by postavy mali mať aj nejaké chyby, nie sú to predsa Bohovia. 

“Some days seem to fit together like a stained glass window. A hundred little pieces of different color and mood that, when combined, create a complete picture.” 

Autorkin štýl písania... ten je neskutočný. V niektorých dielach mi prílišné opisy zbytočných faktov, ktoré nijako neposúvajú dej dopredu vadia. Ale v tejto sérii nie. S každým jedným detailom som mala pocit, akoby som bola priamo v izbe s postavami. Zároveň mi scény pripadali reálne, neboli to len dialógy postáv a sem tam nejaké opisy, ale prelínali sa, postavy opisovali banálne veci, ale to len vytváralo dojem, že naozaj žijú, že ich dialógy nie sú len slová napísané človekom. Sú to práve detaily, ktoré som si všímala pozorne a ktoré po spojení vytvárali ucelený celok. Až teraz odstupom času som si všimla aká je Maggie úžasná spisovateľka a že jej štýl písania je jednoducho... krásny, umelecký,

prirodzený a plný emócií vyjadrených aj bez zbytočných slov. 

Prvý diel je predovšetkým o Samovi a Grace a o ich láske. Druhý diel sa sústreďuje viac aj na iné postavy, ako ich ovplyvnili udalosti z prvej knihy a už môžeme vidieť proces vývoja. Grace z Triašky a Grace z Navždy sú dve odlišné bytosti, rovnako ako Sam, Isabela, Rachel, Graceini rodičia... Je úžasné vidieť, ako jednotlivé postavy prekonávajú udalosti, ako sa mení ich postoj k veciam a pohľad na život. V tomto som zbožňovala hlavne postavu Colea. Úžasná postava, je mu všetko jedno, svet ho netrápi, ale postupom príbehu ukazuje aj svoje kladné stránky. Knihy majú menej akčnosti, no autorka to vykompenzovala výborne premyslenými postavami a vzťahmi. 

A čo vy? Čítali ste sériu? Páčila sa vám? Alebo sa vám naopak tie detaily zdali navyše?