Máte vlastný názor? Radšej si ho schovajte doma do šuplíka!

„Mnohé z posledných recenzovaných noviniek boli negatívne, jedna sova z piatich ap., tak som usúdil, že vám naše knihy nesedia a je potom zbytočné posielať ich. Nie že by som chcel ovplyvňovať, aby boli pozitívne, ale ak nesedia, tak nesedia.“

_________________________________________________________________________________________________

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo znamená slovo recenzent? 

Ja nie, teda až do dnes. Zvláštne, čo poviete? Mnohí z vás sú určite recenzentmi a neviem ako vy, ale ja to beriem ako súčasť mňa. Momentálne si neviem predstaviť, že by som prestala blogovať a vyjadrovať názory na knihy, radiť a podávať môj uhol pohľadu na to a to dielo.

Čo pre mňa znamená práca recenzenta?

Predovšetkým si myslím, že ide o to, aby čitateľom podal, ako vidí knihu. Ide o jeho subjektívny názor, aby vyjadril, čo sa mu páčilo, čo sa mu nepáčilo a hlavne prečo, aby čitateľ vedel porovnať, či má rovnaký vkus a či sa oplatí knihu si kúpiť. Sme tu na to, aby sme úprimne radili čitateľom, ale v prednedávnom som sa presvedčila o opaku.

Určite mnohí z vás recenzentov, majú nejaké spolupráce. To je normálne, knihy nie sú lacný špás a každý je rád, keď sa dostane k nejakej zadarmo. Doteraz som nevnímala recenzentské spolupráce ako nejaký spôsob reklamy, ktorú za lacnú cenu poskytujem vydavateľstvu. Možno som divná, ale mne išlo vždy o to,

aby som knihu prečítala, otestovala a povedala čitateľom, čo si o tom myslím, pretože mám určitý rozhľad medzi knihami, viem, čo sa mi páči a čo nie. Ale je tu tá dilema, čo s negatívnymi kritikami?

Nikdy netajila tým, že si poviem svoj názor. Nie vždy vám kniha sadne, poznáte to, anotácia je skvelá, ale príbeh už nie tak dobrý. No vždy som sa snažila napísať recenziu, ktorá by nikoho neurážala, rozhodne som sa snažila vyvarovať preklepom v preklade, pretože som jednoducho nechcela vyznieť nafúkane alebo čo. Jednoducho, myslela som si, že sú moje recenzie v poriadku. Mnohým sa páčili, preto som naozaj nevidela problém.

Aby som sa dostala k celému jadru článku, ide o to, že jedno nemenované vydavateľstvo (na štyri písmená) sa rozhodlo so mnou ukončiť spoluprácu. Nie, nenapísali mi mail, že sa im nepáčia moje recenzie, nepovedali mi, že sa im nepáči, že im nerobím dobrú reklamu, neozvali sa. Jediné, čo urobili bolo, že mi neposlali mesačnú ponuku. Tak som napísala mail, len aby som sa spýtala, čo sa deje, na čo mi bolo odpovedané dosť stručne a môžete to vidieť hneď na začiatku článku. Na to som im odpísala, aby som sa presvedčila, či teda prerušujú spoluprácu a radšej mi ani neodpísali. Ani po niekoľkých dňoch.

Chcela by som len povedať, že áno, viem ako to v takomto biznise chodí a prečo vydavateľstvá posielajú recenzné výtlačky, no z celej tejto veci som dosť sklamaná. Pripadá mi to tak, ako by sa to vydavateľstvo nestaralo o to, čo si recenzent o knihe myslí, že je to jeho názor a že má právo ho

vyjadriť, ide im predovšetkým o čísla predajnosti. A úplne to chápem, klesnúť z prvého miesta pomaly na posledné, to je ťažké stráviť. No som znechutená aj z toho, že sa mi zase potvrdilo, že mať vlastný názor je v podstate nechcené. Radšej skloňte hlavu a choďte s davom. Možno beriem celú tú vec s úlohou recenzenta príliš vážne. Knihy sú však jednou z mojich vášní a chcem ľuďom radiť, nechcem produkovať jednu kladnú recenziu za druhou, ktoré vyzerajú ako keby boli písané podľa šablóny, len preto, aby som vydavateľstvám robila dobré tržby. Myslím, že niektoré vydavateľstvá nás recenzentov berú viac ako len „lacné prístroje na reklamu“ a to ma teší. Rada s nimi pracujem, pretože viem, že ak im pošlem negatívnu kritiku, nezvozia ma na zem, ale sú radi, pretože chápu, že aj negatívna kritika je dobrá reklama. Rozprávala som sa o tom s Majkou a ona mala jeden veľmi dobrý postreh. Vezmite si koľko negatívnej kritiky bolo na 50 odtieňov šedej a pozrite si, akú to malo predajnosť.

Tento článok je trochu dlhší, ale potrebovala som dostať zo seba všetky tie pocity, ktoré sa vo mne hromadia a myslela som, že by ste o nich mali vedieť, pretože sa týkajú recenzentov, čitateľov a knižných blogov všeobecne. Áno, som sklamaná, že som prišla o spoluprácu, predovšetkým preto, že to bola moja úplne prvá spolupráca, a teda mala pre mňa špeciálny význam. No na druhej strane, ak to znamená, že mám písať pozitívne recenzie na knihy, ktoré sa mi nepáčili, aj keď ma anotácia zaujala, ďakujem, ale neprosím.

Čo hovoríte vy na vlastný názor v recenziách? Poviete, čo máte na mysli, aby ste nezavádzali čitateľov, alebo radšej napíšete niečo s čím sú spokojné vydavateľstvá?