Do tohto projektu som dlhšie nepridávala žiadne články. Hlavne preto, že som mala plné ruky školy a na písanie som nestíhala ani myslieť. Dnes som si ale konečne sadla za počítač, otvorila som word, že si prečítam kapitolu, ktorú mi Majka kedysi opravila a bola som zhrozená.
Proofreader? Čo to vlastne je?
Proofreader je niečo ako kontrolór vášho diela... lepšie povedané neplatený editor. Je to skrátka niekto, kto si vašu kapitolu prečíta, pozrie sa na ňu kritickým okom a vyškrtá všetky blbosti, ktoré ste tam napísali. Úprimne, nikto nepíše tak dokonalo, aby nepotreboval editora. A ak hej, tak má buď veľké ego, alebo je to génius.
Editorom by mala byť hlavne osoba, ktorá sa vám nebude báť povedať: „Toto je blbosť. Vyčiarkni to.“ (ehm, zrejme to povie o trošku nežnejšie, určite vás nebude chcieť uraziť). Ide však o to, že sa nesmie báť povedať, že niektoré vaše vety sú tam navyše, že vaše opisy sú prehnané a nudia ho, že sa tam priveľa opakujú niektoré výrazy... mal by byť schopný konštruktívnym kritikom.
Pff, ja ho nepotrebujem!
Naozaj?
Každý predsa robí chyby, sme ľudia. Sem tam sa pritrafí nejaký ten preklep, ujde nejaká čiarka a ak aj
prejdeme kapitolu asi 10x za sebou, nemusíme si to všimnúť. Práve na to je editor, pretože viac očí si všimne viac chýb (preto je lepšie ak máte takýchto editorov viac, ale naozaj len spoľahlivých).
Ja by som si napríklad nevedela predstaviť, že by som mala písať bez toho, že by mi to Majka neskontrolovala. Keby ste videli, aké kraviny dokážem popísať. Ale mne sa to spočiatku ako kravina nezdá, pretože som zatvorená v takej malej bublinke a keď píšem, väčšinou sa nezaoberám tým, ako správne píšem alebo čo píšem, jednoducho sa snažím slovami vyjadriť predstavy v mysli. Lenže keď mi opraví kapitolu a vidím to červené more mojich obľúbených výrazov ako ktorý, v tom momente, pričom a podobne, ide ma vystrieť.Zároveň ta dostanem objektívny názor na obsah kapitoly. Nie je to vždy len o gramatike, ale aj o logických chybách, o tom, aká tá kapitola celkovo je. Vždy je lepšie, keď autor dostane viac pohľadov na kapitolu ako len ten svoj subjektívny, lebo priznajme si to, sami by sme sa neskritizovali, aspoň ja v tom nie som dobrá, ja potrebujem, aby mi niekto otvoril oči a povedal: „Nie, toto jednoducho vymaž.“
No dobre, ale ako ho nájdem?
Hľadanie dobrého editora, ktorý sa vyzná poriadne v gramatike a ešte vám aj skritizuje dielo je už trošku ťažšie. Treba si vytypovať autora, ktorý tiež píše, ale samozrejme píše už niekoľko rokov, je skúsenejší ako vy alebo to môže byť autor, ktorý píše menej ako vy, ale vidíte, že je v tom lepší a že vám bude vedieť poradiť. Navyše, myslím, že knižní blogeri sú skvelí editori, pretože majú načítaných kopec kníh, vedia vám povedať, čo ich na vašom príbehu baví a čo nie a tým pádom viete, na čom zapracovať.
Tak čo? Máte aj vy svojho proofreadera? Alebo ste o ňom zatiaľ nerozmýšľali?
Pekný článok :)
ReplyDeleteKeď si píšem vlastné veci, tak to väčšinou ostáva u mňa v notese a nikto to nevidí, ale keď sa raz rozhodnem niečo zverejniť, asi by bolo dobré použiť proofreadera :)
Ja dávam všetko čítať kamoške. Ona sa do toho vždy s radosťou pustí, ale keď mi vráti súbor, väčšinou je tam farebné more a na konci legenda, ktorá farba čo znamená. :D
ReplyDeleteTaké dostávam aj ja od Majky :D Ale na druhej strane, je sranda to farebné more robiť :D
DeleteNenašla som nikoho, kto by bol ochotný čítať a zároveň editovať moje kapitoly hneď, ako ich napíšem :( :D Môže to byť aj tým, že ja keď sa naplno pustím do písania, tak napíšem kapitolu denne a nikto by asi nemal náladu čítať to hneď a rýchlo, aby som sa mohla na druhý deň pustiť do ďalšej :D Jedine Majka mi s radosťou vychytáva chyby, ale to vždy až keď je celý príbeh hotový, takže... neviem, či sa to ešte počíta za proofreadera :D
ReplyDeleteAle určite sa to počíta ako proofreader, podľa mňa ide o to, aby to opravil :D Či je to po kapitolách alebo celé dielo, to nevadí. Navyše, ja by som jej to tiež nechcela dávať po kapitolách, lebo viem, že by som ich ešte 3x zmenila :D
DeleteJa už mám taký zaužívaný systém, že si prečítam kapitolu po jej napísaní, kým sa vrhnem na ďalšiu a medzitým si keď tak robím poznámky a celé to upravujem, až keď je príbeh hotový :D Asi som sama voči sebe spohodlnela a nemám potrebu robiť v príbehu nejaké extra veľké zmeny, keď už to raz napíšem, skôr len také estetické úpravy :D
DeleteJa to tiež nemám rada... pokiaľ mám 14 kapitol a nejakým zázrakom sa rozhodnem, že sa mi to nepáči a potrebujem to napísať znova od začiatku, tak je to zázrak, lebo inokedy sa mi jednoducho nechce. Som lenivá. A tiež kontrolujem kapitolu po jej dopísaní, ale ak to chcem niekomu poslať, tak zrejme celé... možno len keď si nie som istá nejakou kapitolou, tak vtedy pošlem jednu, ale inak nie :D
DeleteTak to si zabila :D Ja sa mile rada skritizujem aj sama a nepotrebujem nikoho. Ešte si nevidela niektoré tie moje stavy, keď by som si najradšej nejakou knihou rozmlátila hlavu za to, že moje vety nedávajú žiadny zmysel.
ReplyDeletePrišla som však na to, že nemôžem písať a zároveň opravovať. Nebaví ma to a trvá mi to neskutočne dlho. Takže som sa vrátila k môjmu pôvodnému písaniu, kde fakt len píšem a opravovanie si rozdelím podľa troch hlavných častí. Tak sa mi to zdá oveľa jednoduchšie.
A inak super článok, daj ho na FB do stránky, lebo ho tam strčím ja :D
A ešte k tým kapitolám, čo spomínala aj Michelle: Postupne to opravovať? Nie vďaka. Komu sa chce furt čakať na novú? Pokope je to oveľa zaujímavejšie.
Ja by som nemala absolútne žiadny problém čítať tvoj príbeh po kapitolách :D Aspoň by som ťa mohla neustále otravovať a poháňať, aby si napísala ďalšie :D
DeleteNeboj sa, prešlo by ťa to, keby som ti stále dookola posielala tú istú kapitolu s tým, že som ju musela prepísať :D
DeleteSuper článok, proofreaderi sú určite potrební.:D Ja teda nepíšem tak sa ma to netýka z tohto pohľadu. Ale opravovala som raz Michelle prvý diel Nemŕtvych (teraz už komentujem len dej :D) a priebežne som vychytávala chyby Sue (ktorá už dlhšie nič nenapísala), celkom ma to baví... kým toho nie je priveľa naraz.:D
ReplyDelete