K štúdiu učiteľstva patrí aj prax. Ja viem, to slovo naháňalo hrôzu aj mne a desila som sa ho rovnako ako zubára, ale nakoniec to nebolo až také hrozné. Teda, ako sa to vezme. Nehodia vás rovno do vody, nebojte sa, inak by ste sa zrejme medzi žiakmi utopili... alebo by vás skôr zožrali ako hladné žraloky. Nie, najprv niekoľko semestrov len sedíte vzadu v triede, sledujete čo sa robí a užívate si, že sa nemusíte sami učiť. A potom príde ten deň D, keď sa musíte postaviť pred katedru. Ja som mala šťastie, že moja introvertná povaha si dala prestávku a prežila som to... vlastne som sa pred tabuľou cítila celkom dobre, až na to, že som mala pár momentov, kedy som prehodnocovala svoje rozhodnutie vydať sa na cestu učiteľky. Zabavte sa.
Ten moment, keď tretiakom vysvetľujete statický opis a zadriete, že do neho patrí opis pracovnej činnosti a jedna veľmi premotivovaná slečna začne spochybňovať VAŠE tvrdenie a vy ste o svojej pravde natoľko presvedčení, že ju začnete presviedčať, vymyslíte si hodnoverné vysvetlenie, prečo to tak je a keď sa otočíte k tabuli, uvedomíte si, akú hovadinu ste práve päť minút hovorili a máte chuť sa prepadnúť pod zem... chybu si ale, samozrejme, nepriznáte.
Ten moment, keď na ďalšej hodine s tou istou triedou preberáte dynamický opis a vy rýchlo rozmýšľate, ako ututlať ten bordel z minulej hodiny, keď v tom pri spomenutí verejného a súkromného pracovného postupu jeden žiak zdvihne ruku a ako príklad verejného uvedie kamasútru... a vy sa na neho vážne pozriete a poviete mu: „No ale to by sme mali skôr zaradiť do súkromného. Neskúša sa to na verejnosti.“ A dotyčný chalan na vás hľadí s vypúlenými očami, že čo sa to práve stalo.
Ten moment, keď sa snažíte vyzerať pred katedrou aspoň trochu profesionálne a že máte „your shit together“ a dáte si peknú sukňu a vietor vám ako na just odfúkne všetky papiere na zem a vy sa len s povzdychnutím na to pozriete a ohnete sa... pardon, neohnete sa, v polovici pohybu zastanete a uvedomíte si, kde ste a čo máte na sebe a decentne si čupnete, ale aj tak vám neunikne šepot z druhej lavice: „Ohni sa, ohni sa!“
Ten moment, keď ste v polovici druhej dvojhodinovky so štvrtákmi, konečne je trochu ticho, takmer všetci pracujú, okrem tých frajerov v zadnej lavici, ktorí sa stále smejú a vám začne hlasno škvŕkať v bruchu, lebo ste od rána do seba nedostali nič len jeden jogurt a viete, že to všetci počuli, lebo sa uškŕňajú a potom jeden povie: "To už by sme mali ísť na obed."
Ten moment, keď vojdete do triedy oktávy s tým, že ich idete učiť maturitnú tému a vám padne zrak na jedného chalana, ktorý sa až priveľmi podobá na toho chalana, ktorý vás pred pár dňami pozýval na rande na pokeci... nie nepodobá, to je fakt on! (btw, áno, niekedy chodím na pokec sa zabaviť na tých indivíduách, čo tam sú, ale očividne by som s tým mala prestať)
Ten moment, keď maturanta pred začiatkom hodiny poprosíte, aby doniesol kriedu, pretože tam už nie je a on sa na vás usmeje a povie: „A keď si tu nová, tak jasné, skočím ti pre tú kriedu.“ Chalan príde až po zvonení a prekvapene pozerá, prečo stojím pred katedrou.
Ten moment, keď vás trieda začne oslovovať „slečna vedúca“.
Ten moment, keď vás počas prestávky na chodbe zastaví malý priman a spýta sa vás: „Pani učiteľka, aj dneska s vami budeme mať hodinu?“ Vy odpoviete áno a on nadšene odskáče preč, zrejme snívať o jednorožcoch a bezstarostnosti detstva.
Ten moment, keď sa snažíte dať dolu tabuľu, lebo ste maličká a nedočiahnete na úplný vrch a nechcete písať od stredu, pretože to by vyzeralo hrozne a treba využiť priestor a tá tabuľa dole nejde a vy sa tam s ňou lomcujete, zápasíte s ňou a keď povolí, viete, že bude zle nedobre, ona pri spustení hlasno narazí na neviem aký mechanizmus vnútri a vy do ticha triedy zahlásite: „Fuck!“
Ten moment, keď učíte primanov baladu a vysvetľujete im učivo a spýtate sa či náhodou vedia, čo je balada a jedno milé dievča v zadnej lavici, ktoré vyzerá, že prerástlo aj siedmaka sa prihlási a vy ho s nadšením vyvoláte a ono zahlási: „V balade všetci pokapú!“ a začne sa smiať. (fakt nežartujem, to dievča bolo psycho, aj kamošky ju mali na hodine a tiež mala perly)
Ten moment, keď idete cez veľkú prestávku po schodoch a schválne sa pred všetkými vydrbete...
Ten moment, keď máte dvojhodinovku s oktavanmi a za celé dve hodiny dokopy povedia asi desať viet... vtedy ich máte chuť zabiť... a potom sa prepadnúť pod zem.
Ten moment, keď vojdete do triedy, predstavíte sa, otvoríte tabuľu, že napíšete tému hodiny a tam na vás vyskočí veľký penis... nakreslený samozrejme... a keď sa otočíte do triedy a spýtate sa kto to bol, tak sa chalani zborovo ohlásia: „Ježiš baby, vy ste fakt nechutné. To čo ste tam nakreslili?“ (nakoniec vám ale stále pobúrení ochotne pomôžu to dať z tabule dole a vy neviete čo robiť len sa uškŕňať, lebo však čo v takej situácii budete robiť? Utierať tabuľu? No to isto)
No, myslím, že to by nateraz stačilo. Zážitkov bolo dosť, niektoré úsmevné, niektoré trápnejšie a niektoré milé. Osobne... prax som si užila a celkom mi chýba, aj keď popri škole to bol fakt záhul. Je pravda, že učenie ma baví... alebo aspoň môžem povedať, že by mi to nevadilo istý čas robiť... aj keď, sama ešte neviem, či budem skutočne učiť.
Takto som sa dlho nenasmiala :D takéto články treba častejšie.
ReplyDeleteSom rada, že pobavil. :)
Deleteno presne preto nechcem byť učiteľka :D teda možno za to môže hlavne fakt, že nenávidím deti a mám slabé nervy :D čiže ťa obdivujem, že si to prežila, pretože mne stačilo, keď som pred celou svojou triedou mala prezentovať a na konci sa pýtať otázky a tí hlupáci boli všetci ticho, tak sme na seba pozerali v tichu aj niekoľko minút, kým to utrpenie profesorka zastavila :D
ReplyDeleteTo sa stalo aj mne pri spolužiakoch a je to nepríjemné, strašne nepríjemné, ale som rada, že pri študentoch sa mi to stalo len párkrát. :D Ja inak decká tiež nemusím, ale toto mi akosi nevadí :D
DeleteSuper článok! Fakt, ja ťa obdivujem, že chceš robiť učiteľku, v živote by som to nemohla. Zrejme by som bola taká nervózna, že by som potrepala kopu kravín a asi by som mala chuť všetkých študentov odstreliť, lebo sama viem, akí sme bývali my a neviem si predstaviť, že by som také stádo divochov mala na starosti. :D
ReplyDeleteInak s tým, že si sa vytrepala... uf, to sa stalo aj mne. Išla som raz nakúpiť do bufetu pre viacerých croissanty a keď som sa ponáhľala po schodoch, tak som sa dobre roztiahla pred nejakým chalanom, ktorý sa snažil nesmiať a ešte mi croissanty zbieral zo zeme. Boli úplne všade. :D
Tak treba vedieť, ako na nich a hlavne na nich ísť s humorom a nie zákazmi a príkazmi. Ale aj my sme boli divokí... aj keď zase nie až takí hrozní.
DeleteAspoň, že pomohol. :D
Suprový člááánooook :D :D Skvelé príhody :D Dobre som sa zasmial :DD
ReplyDeleteSom rada, že sa páčil. :)
DeleteAko študentku učiteľstva si ma trochu vystrašila :D Akákoľvek prax ma síce ešte len čaká, no už teraz sa jej desím, lebo ani netuším ako mať u žiakov rešpekt. A situácie s tabulou sa tiež dosť obávam, lebo pri mojej výške je budem potrebovať čo najnižšie a dobre viem, že to nie vždy ide ľahko. Poprípade sú tabule na fixky a tie sú často primontované na stenu, takže budem musieť písať do polovice :D No veď uvidíme :D
ReplyDeleteVo väčšine tried som mala klasické tabule, alebo mali jedno krídlo na fixy a stále sa to dalo posunúť a väčšina išla ľahko, takže neboj. :) Neviem či sa dá vybudovať si rešpekt za takú krátku chvíľu, ale ja som to hrala na humor a snažila som sa nepôsobiť ako učiteľka, predsa len nie som o toľko staršia ako oni. Podľa mňa to dáš v pohode. :)
DeleteTakéto píš častejšie. Skvele som sa pobavila. :D
ReplyDeleteSom rada, že sa páčil. :)
Delete:D Nuž, stáva sa :D ale článok mi zdvihol náladu, preto ďakujem :-) Ono sa asi aj tie trápne veci musia z času na čas objaviť, bez toho by to proste bolo až príliš nudné :-) A ja som továreň na trapasy (hoci neučím), takže ten pocit dobre chápem.
ReplyDeletePri tých maturantoch mi napadlo - keď som bola ja na strednej a s pár spolužiakmi sme čakali na jazykovku poobede, občas sme "trávili čas" na jednej hodine u nižšieho ročníka. Jedného pekného dňa som však prišla akosi neskôr a keďže tam bol ruch, nejako som si neuvedomila, že by už mohla začať hodina, pekne som si nacválala do zadných lavíc k spolužiakom a zrazu už len profesorka zpredu, že či neviem ani pozdraviť :D a ja na ňu pozriem, trieda zrazu celá ticho a moje zadretie - "prepáčte, ja som si vás nevšimla". Samozrejme potom všetci smiech sa ja som bola červená ešte do konca hodiny :D
:D :D Tak to sa mne nestalo, ale ako vravíš, bez trapasov by to bolo nudné. :D
DeletePáni :D Upřímně řečeno, zní to skvěle! Já měla praxi v laboratoři, ale protože nemám lékařské prohlídky, nemohla jsem vlastně nic moc dělat :/
ReplyDeleteMarky (Books are my life...)
To celkom sklame. :(
Delete"Super" príhody! Obdivujem ťa, že si sa dala na štúdium práve tohto smeru, lebo ja by som si sama seba nevedela predstaviť ani na takej praxi, nieto ešte reálne v zamestnaní, nemám na to povahu :D Ale inak keď hovoríš o tom presvedčení učiteľa o svojej pravde... U nás na štátniciach sa profesorka, vedúca katedry slovenského jazyka, hádala so spolužiačkou, že Zajka Bojka nenapísala Podjavorinská :D Ja by som sa asi v takej chvíli nezdržala a spýtala sa jej, či si to nechce vygoogliť :D Hlavne že spolužiačke dali Dčko, ts.
ReplyDeleteJa začínam tiež panikáriť a stále si neviem predstaviť, že by som mala vkuse učiť ako v normálnom zamestnaní, pretože sa bojím, že pokazím strašne veľa vecí. :D
DeleteOu a keď to nenapísala Podjavorinská, tak koho dávala ako autora? :D
Toto nie, "Ohni sa!", ma dostalo. :-D:-D Moja prax bola síce bez penisov na tabuli a bez pádu, ale rozhodne som s takým pozitívny prístupom neodchádzala ako ty, takže ťa obdivujem. Mňa, keď sa opýtali, ako bolo, skôr som len zahundrala: "Nechcem učiť v škole, nechcem učiť nevďačných tínedžerov, a ak budem mať dcéru, každé ráno budem kontrolovať v akom oblečení odchádza..." Fakt si strednú školu pamätám inak, a teraz sa cítim stará a budem sa opúšťať... :-D
ReplyDeleteJa som mala šťastie, že moji boli relatívne normálni, aj keď som v triede mala jednu babu, ktorá bola oblečena vyzývavo a čumela na mňa ako keby som bola špina na jej topánke. Navyše, tí študenti boli lepšie oblečení ako ja. Ale súhlasím, stredná bola iná a bojím sa o svoje decká a tiež si pripadám strašne stará :D
DeleteTo som rada! :)
ReplyDelete