Vychádzajúca hviezda | Tanec pre Luciu Frey

Autorka: Daniella Ferková | Séria: bez pokračovania | Čo nájdete: Drámu, lásku, tínedžerov | Goodreads: 3,57 | Slovenské vydanie: Slovart, 2015

Možno musí človek v živote skutočne najprv prejsť niečím otrasným, aby dokázal vnímať krásu. Možno čas naozaj dozrieva a my, keďže ho nevieme ovládať len bezútešne čakáme, kedy konečne nadíde naša chvíľa. Tak ako po dlhej zime príde oslobodzujúca jar...

Lucia Frey je životom skúšané dievča, ktoré sa po záhadnej udalosti presťahuje z krásneho a slnečného Francúzska do temných Košíc. Jej život sa zmenil naruby, žije so svojou matkou, ktorá o ňu absolútne nejaví záujem a radšej hľadí na dno prázdnej fľaše, a jej priateľom. Kedysi slávna tanečnica teraz spadla na úplné dno, ale bude schopná znova povstať ako fénix z popola? 

Lucia je typická tínedžerka – naivná, dramatizuje a celý svet je podľa nej skazený a otočený proti nej. Väčšina z nás sa v nej ale dokáže nájsť, teda aspoň ja som sa v nej niekedy videla. Ako hrdinka má však veľmi ďaleko od dokonalosti, pretože na jednej strane sa tvári, akoby sa na nej podpísal sám život a všetko zažila, všade bola, ale na strane druhej je taká naivná, že nevie, kedy jej chalan klame o drinku a nechá sa opiť. Musím sa priznať, že zo začiatku som Luciu veľmi nemusela, nesedela mi povahovo, ale po čase som si na ňu zvykla a v určitých situáciách som podporovala jej rozhodnutia, no stále si nie som istá mojím názorom na ňu. Oceňujem, že sa k tancu dostala sama a nie pod vplyvom chlapa, rovnako ako oceňujem aj jej rozhodnutie na konci knihy. Luciiným koníčkom však bolo filozofovanie. Robila to často. Veľmi často. Niekedy som s ňou súhlasila a niektoré citáty som si dokonca aj zaznačila, ale vo väčšine prípadov som len zízala na stránku s otvorenými ústami a lámala si hlavu nad tým, ako k tomu vlastne došla. A aj keď to zo začiatku dej oživovalo, keď som čítala asi desiatykrát o tom, aký je život nefér a že vlastne neexistuje skutočné šťastie, bola som z toho otrávená. Nadobudla som dojem, že všetci ľudia sú len falošní a tvárili sa šťastne a skutočne nemôžu byť bez tajomstiev a nemôžu byť šťastní, čo je podľa mňa blbosť. 

Ona sama mala tajomstvo, ktoré neustále spomínala a dalo sa zhruba odhadnúť, čo sa stalo, ale stále tam boli nejaké nejasnosti a autorka to dosť dlho naťahovala a robila drahoty, kým to nakoniec prezradila.

Myslím, že nikoho z vás neprekvapí, že sa v deji nachádza motív lásky. Teda, je to prezradené v samotnej anotácii. Ach jaj, ale ten vzťah... mi neprišiel vôbec reálny. Bol to taký mix insta-love + odpustím mu všetko aj to, že ma podvádza, lebo nemám súdnosť + tvárime sa, že sme veľké deti, aj keď sme ešte nevyšli zo školy a pomaly nevieme o čom je skutočný vzťah. Neverila som im to. Od začiatku mi to pripadalo silené a umelé. Až teda ku koncu som bola ochotná priznať, že áno, takto sa mi to páči, pretože sa správali bezstarostne, robili hlúposti, srandovali, užívali si svoju spoločnosť a boli len tínedžermi. Nehrali sa na tých amerických hlavných hrdinov a lá John Green, pretože na to nemali. Autorka im podľa mňa nevytvorila dostatočnú povahovú základňu, aby mohli tvoriť metafory ako Augustus. 

Čo sa týka prostredia... Dej sa síce odohráva v „krásnom“ slovenskom meste Košice, ale keby som o tom nevedela, tak nemám šajnu, kde sa dej odohráva. Žiadne opisy ulíc, žiadne pamiatky alebo budovy len všeobecný opis, ktorý by sa hodil na akékoľvek mesto. Až ku koncu autorka spomenie Dóm svätej Alžbety. Rovnako na tom je aj Luciina škola, o ktorej som sa dozvedela, že je sivá a má na chodbe skrinky a profesori sú očividne len mýtom, ktorý zbadáte, len keď dávate veľmi veľký pozor. Lucia za celú knihu vymeškala neskutočne veľa hodín. Nepočítala som to, ale myslím, že viac do školy nechodila ako chodila, no aj tak zázračne prešla. Tomu sa hovorí povinná dochádzka. Keď už je reč o škole, trochu mi vadil ten mýt „amerického potravinového reťazca“ a všetky tie štatúty bifľošky a čudáčky. Neviem, ako je to na stredných teraz, ale my sme o takýchto veciach nerozmýšľali. Áno, mali sme skupinky, to je logické, ale nemali sme „alfa samice ročníka“ ani „eviltwins“. Rovnako čudný bol však aj prvý deň v škole, keď Lucia vstúpi do triedy a všetci ticho sedia na zadkoch a sledujú ju a nakoniec si šuškajú, pretože však nové dievča nie? Úprimne? Naši chalani by behali po triede a kričali: „Pozor na bradavky!“ a nové dievča by si ani  nevšimli. 

Daniellin štýl písania sa však rýchlo číta a je vidieť, že dievča má talent a že z nej raz niečo bude. Používa veľa slangu a prezentuje teda text, ktorý je blízky mládeži a neznie zbytočne strojene a spisovne, no na druhej strane som si všimla slová, ktoré používa v úplne ale úplne zlom kontexte ako napríklad, keď chcela povedať, že slová sa z nej ruvali, čo nedáva zmysel, pretože ruvať sa vystupuje vo význame biť sa. Slovosled však na tom tiež nebol najlepšie, keďže v texte bolo veľa viet, ktoré vyzneli neprirodzene či možno nelogicky. Toto sú však len technické nedostatky krásy, ktoré sa postupným písaním a odbornou pomocou dajú vychytať. 

Rozhodne však nechcem znieť negatívne, pretože aj napriek tomu, že kniha mala svoje muchy a nebolo ich málo, musím povedať, že som si čítanie užila. Pripomínalo mi to moje tvorby zo strednej a v autorke je rozhodne vidieť potenciál, ktorý ak bude aj naďalej písať, porastie. Myslím, že pre cieľovú skupinu stredoškoláčok to bude veľmi dobré čítanie, pretože sa budú vedieť ešte viac stotožniť s hlavnou hrdinkou a so zápletkou a hlavne k tomu nebudú pristupovať tak kriticky ako ja. Ale to už je deformácia po toľkých prečítaných knihách. Človek sa stáva kritickejším a má vyhranenejší štýl. Pokiaľ máte chuť na niečo jednoduché so zaujímavými myšlienkami a trochu dramatickou zápletkou a lá americký film, bude to kniha pre vás. Je to taký priemer, ktorý neublíži, ale ani veľmi neohúri, pretože viac-menej viete predpovedať, kadiaľ sa to bude uberať.

*Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Slovart. Knihu nájdete TU.*