Ja a anglické knihy | Ako som začínala a prečo som niekedy rarita?

Cestujem si tak vo vlaku domov z Bratislavy, užívam si tých extra pohodlných sedadiel rýchlika, v ruke knižka a tíško sa modlím, aby nikto neprišiel s miestenkou, keď v tom si všimnem, že sa dievča sediace vedľa mňa akosi nebezpečne nakláňa mojím smerom. To by nebolo nič zvláštne, pretože ak ste už niekedy šli slovenskými rýchlikmi, tie sedadlá sú dosť namačknuté na sebe a niekedy sa k sebe ľudia pritisnú aj bez toho, aby chceli. Tak som ju po očku sledovala a zisťovala, či niečo chce, alebo nie. Po chvíli som si všimla, že celkom okato zíza na obálku mojej knihy (čítala som Rebel Belle, čo pochopím, lebo tá obálka je nádherná). Ale aby som sa dostala k pointe tohto vykecávania, čítam si čítam, keď sa mi to dievča prihovorí:

"Tá kniha vyzerá pekne, môžem sa spýtať odkiaľ ju máš?"

*trošku nesvoja* "No z takého anglického internetového obchodu Bookdepository."

"To čítaš po anglicky?" *úst otvorí dokorán a vypleští na mňa oči*

"No." *cíti sa nepríjemne a čudne*

"A tomu aj rozumieš?" *prekvapený výraz stále na tvári*

"Jasné." *vtedy si uvedomím, že som to nemala povedať, pretože dievčine ide vyletieť mozog z hlavy*

Radšej sa už teda na nič nepýta a odtiahne sa na svoje sedadlo a mňa tam nechá sedieť zmätenú, že či som nejaký výskumný exponát alebo monštrum. 

Týmto malý príbehom som sa chcela dostať k téme čítania anglických kníh. Už si ani poriadne nepamätám, kedy som začala, zrejme to bolo pred 2-2,5 rokmi a moja prvá kniha v angličtine bola Hex Hall a musím povedať, že som si nemohla vybrať lepšie, pretože nemala len úžasný príbeh, ale sa aj veľmi ľahko a rýchlo čítala. Vtedy som ešte používala aj slovník. Och to boli časy. Po chvíli ma však prestalo baviť hľadať v ňom každé druhé slovíčko, tak som ho s hnevom odložila a úprimne, nemohla som urobiť lepšiu vec. Zistila som, že si aj z kontextu viem vydedukovať význam jednotlivých slov a že vlastne slovník až tak veľmi nepotrebujem. Nechcem sa hrať na génia, aj teraz samozrejme sem - tam použijem aj slovník, ale už výkladový, ktorý mám v čítačke, čím si viac cibrím angličtinu. 

To som však ešte nevedela, že neskôr mi to príde veľmi vhod, pretože ako som nastúpila na vysokú, prišli aj predmety ako anglická literatúra, kde sme mali (logicky) čítať anglické knihy v angličtine. Podotýkam, že ešte aj v druhom ročníku som stále JEDINÁ, ktorá číta tú povinnú literatúru v angličtine. A moji spolužiaci po mne čumia, ako keby som bola nejaký mimozemšťan, lebo som schopná to prečítať v krátkom čase a ešte tomu aj rozumieť (muhaha, aspoň v niečom som lepšia ako oni :D ). 

Nakoniec som skončila tak, že v poslednom čase sa mi oveľa lepšie, rýchlejšie a plynulejšie číta v

angličtine ako v slovenčine (naposledy som čítala knihy po anglicky vkuse asi 3 mesiace a potom som si ťažko zvykala na slovenskú gramatiku, mala som chuť opraviť všetky slovosledy). Možno je to aj tým, že na vysokej škole som sa dostala do veľmi blízkeho kontaktu s anglickým jazykom a beriem ho už pomaly ako (okej, nie materinský, ale nemá od toho ďaleko) môj druhý jazyk. Preto mnohokrát radšej siahnem po anglickej verzii než po slovenskej. 

V poslednom čase som si všimla, že veľa ľudí by aj chcelo čítať nejakú knihu, ale sú obmedzení jazykovou bariérou. Tým by som chcela hlavne povedať: "Nebojte sa začať čítať v angličtine!" Alebo v hocakom inom jazyku. Ja som nikdy nemala rada nemčinu, ale učila som sa ju osem rokov, tak som sa dala čítať v nemčine, pretože som si povedala, že by v tom musel byť čert, aby som to nedala! (a tak to aj vyzerá, tú knihu čítam asi rok :D ) Ale nejde o to, ako rýchlo čítate, ide o to, že sa snažíte v tom jazyku čítať. A zo začiatku to môže byť ťažké, nemusíte rozumieť, stále hľadáte slovíčka v slovníku, ale verte, že po čase sa to zlepší. Osvojíte si štylistiku, gramatiku, rozšírite si slovnú zásobu, naučíte sa významy idiomov a po 5-6 knihách vám to pôjde ako po masle. Odrazí sa to potom aj na vašej angličtine (alebo inom jazyku). Takže ak ste o čítaní v angličtine rozmýšľali, rozhodne sa do toho pustite. Možno radšej v lete, kedy budete mať viac času, no skúste to, lebo ak to aspoň nevyskúšate, nemôžete naisto vedieť, či vám to pôjde alebo nie.

Moja rodina si už zvykla, že čítam v cudzích jazykoch, zo začiatku bola prekvapená, ale v tom pozitívnom zmysle. V škole to tiež nie je také hrozné, pretože väčšina ľudí, s ktorými sa stýkam, tiež majú anglickú literatúru alebo nejakú inú, ale pár krát sa mi stalo, že keď som to povedala kamarátom, ktorí ledva hovorili po anglicky (nehovoriac o tom, že ani nevedia, čo to kniha je), dívali sa na mňa ako na zjavenie. Som však veľmi rada, že som sa odhodlala s tým začať, pretože mi to pomohlo aj v anglickom jazyku, dostanem sa k oveľa väčšiemu množstvu kníh (čo nie je veľmi dobré, pretože moja TBR polička sa enormne zväčšuje) a zároveň si niekedy pripadám iná... možno nie špeciálna, ale rozhodne iná. A som rada, že dokážem knihu prečítať aj v cudzom jazyku, že je to pre mňa úplne prirodzené. Takže, ak ste rozmýšľali o knihe v angličtine, rozhodne sa nebojte začať, pretože to nie je až také desivé, ako sa to môže zdať. Pôjde to ťažko, ale ono sa to zlepší. A ak sa rozhodne to skúsiť, určite dajte vedieť, ako vám to ide. :)

Čítajú niektorí z vás po anglicky? Ak áno, ako vám to ide?