Prečo to teda nefungovalo? | Proč jsme se rozešli

Autor: Daniel Handler | Čo nájdete: romantiku, tínedžerov, komplikované vzťahy | Goodreads: 3,5 | české vydanie: Cooboo, 2016

Vzťahy sú komplikovaná vec. Niekedy fungujú, inokedy sa rýchlo rozpadnú pod náporom jednej hádky. Hlavnou zložkou sme však my ľudia, naše záľuby, povahy, návyky, zlozvyky. Aj kniha Proč jsme se rozešli je knihou vzťahov, romantických či priateľských, úspešných či neúspešných. Príbeh nám predstavuje dve osoby: Min a Eda, ktorí spolu začnú chodiť, no ako hovorí názov, neskončí to úspešne. Pýtate sa prečo? To vám prezradí hlavná hrdinka. 

Základom celého príbehu je stret dvoch odlišných postáv. Min je... iná. Zaujíma sa o filmy, vie veľa zaujímavých faktov, usporadúva nezvyčajné párty, ktoré vždy ale VŽDY majú nejakú tému a žije si vo svojom vlastnom svete. Ed je na druhej strane populárny basketbalista, ktorý dobre vyzerá, neustále má potrebu sa ospravedlňovať, keď povie niečo nemiestne a nevie si pomôcť prestať s homofóbnymi narážkami. Skutočne šarmantný mladík. Nejakým zázrakom sa tí dvaja stretnú a nejakým väčším zázrakom Ed pozve Min von a čírim pomätením spolu začnú chodiť. 

Hovorí sa, že protiklady sa priťahujú, čo môže byť pravda, pretože predsa nechcete chodiť s vašou vlastnou kópiou, no myslím si, že v prípade Eda a Min je to oveľa ďalej ako protiklady. Ona má rada filmy, o ktorých Ed ani nevie, že existujú (na jeho obranu, ani ja som nepoznala jediný film spomenutý v knihe, pretože to nie sú práve mainstreamové kúsky). Ed hrá basketbal, ktorý Min nudí a na skúškach si radšej robí úlohy, akoby mala sledovať a povzbudzovať svojho priateľa. Ona sa necíti príjemne medzi jeho priateľmi, Minini priatelia nemajú radi Eda. Vidíte, kam tým smerujem? Napriek tomu sa tí dvaja majú radi... teda do určitej doby. 

Rozhodne som ocenila, že kniha je písaná formou listu, kde Min priamo komunikuje s Edom, ale na druhej strane aj rozpráva príbehy ich krátkeho vzťahu. Aj keď trochu nereálny list, keď si vezmete, že kniha má okolo 300 strán. To ho musela písať hrozne dlho. Celkovo sa mi však nápad listu páčil, aj keď s jeho spracovaním som mala menšie problémy. Min je filmová fanúšička a chce ho neskôr aj študovať, no na môj vkus tam bolo až príliš veľa filmových referencií, ktoré som nechápala alebo ma nezaujímali, pretože som ten daný film nepoznala. Taktiež som si veľmi neobľúbila Min, pretože som nesúhlasila s niektorými jej rozhodnutiami a ťažko som si zvykala na jej jedinečnú povahu. 

Ďalším pozitívom sú zaujímavé ilustrácie v knihe, kde sú zobrazené všetky veci, ktoré mu Min v škatuli vracia, vďaka čomu si ich viete predstaviť a týmto elementom sa stáva kniha zaujímavejšou a aj vizuálne krajšou. 

Aj napriek tomu, že príbeh nie je veľmi komplikovaný, je zaujímavý a celú knihu budete hľadať v spomienkach pomôcky, ktoré by vám mohli pomôcť uhádnuť, prečo sa vlastne Min a Ed rozišli. Ja som bola rada, že som to neuhádla, pretože koniec tak bol väčším prekvapením. Jednoduchý príbeh má aj svoju nevýhodu a to tú, že sa pri ňom môžete začať nudiť, hlavne kvôli tým všetkým filmovým referenciám. Aj napriek tomu si však myslím, že je to milá knižka a za prečítanie stojí.

Poďme diskutovať: Čítali ste knihu? Ak áno, čo si o nej myslíte? Ako sa vám páči nápad vyrozprávania príbehu cez listy?

*Za recenzný výtlačok by som rada poďakovala vydavateľstvu Albatrosmedia. Knihu nájdete TU.*

Keď sa blíži katastrofa, treba žiť naplno | Všichni jsme hleděli vzhůru

Autor: Tommy Wallach | Goodreads: 3, 66 | Čo nájdete: lásku, ľudské vzťahy | České vydanie: Cooboo, 2016

Andy zůstal jak opařený. Úplne zapomněl, že je s ním v místnosti ještě jiná osoba, ktoré má taky své potrěby, touhy, trable a taky se kvůli nim trápi. Prišlo mu ale vtipné, nebo víc než vtipné, že se dva lidi můžou ve stejném okamžiku cítiť naprosto stejně. 

Riešime záhady s kostlivcom | Detektív Kostlivec: Žezlo prastarých

Autor: Derek Landy | Originálny názov: Skulduggery Pleasant | Séria: Detektív Kostlivec, diel prvý | Čo nájdete: záhady, fantastiku, humor | Goodreads: 4,21 | Slovenské vydanie: Slovart, 2016

Stephanie musela dať zbohom svojmu strýkovi a krátko nato zistí, že jej zanechal dom a všetok majetok. Ibaže keď Stephanie navštívi jeho dom, začnú sa diať divné veci. 

1. Na dvere jej začne trieskať divný chlapík a chce od nej kľúč.

2. Objaví sa detektív Kolohnát Lahoda, ktorý nie je len takým obyčajným človekom. 

3. Zistí, že niektoré obludy z nočných môr v skutočnosti existujú. 

Stephanie má len dvanásť, keď sa stane Kolohnátovou partnerkou pri riešení záhadného prípadu, no aj napriek tomu je to odvážne dievča, ktoré sa nebojí vziať veci aj do vlastných rúk. Tým, že je mladší ročník nespochybňuje udalosti, ktoré sa okolo nej dejú. Berie ich také aké sú a nespochybňuje, či je to možné alebo nie, čo mi prišlo veľmi realistické. Ja sama si spomínam, že ako malá som verila všetkému a moja fantázia bola nekonečná a všetko bolo možné a presne to mi pripomínala Stephanie. Aj keď si budete myslieť, že ste na túto knihu starí, opak je pravdou. Stephanie vás pripomenie, aké krásne je byť dieťa nezaťažené realitou a prílišným premýšľaním. 

Kolohnát mi na druhej strane trochu pripomínal Sherlocka Holmesa pre deti... teda bez komplikovaných rečí, ale stále trochu excentrický a čudný a hlavne so štýlom. Riadi bentley, oblieka sa do štýlových oblekov a nesmieme zabúdať na jeho badass mágiu. S ním je neradno sa zahrávať. 

"Nemám mozog ani žiadne iné orgány, ale mám vedomie." Začal odkladať cukor a mlieko. "Ak mám byť úprimný, toto ani nie je moja hlava." 

"Čože?" 

"Nie je to moja hlava. Moju lebku uniesli. Túto som vyhral v kartách."

Čo ma však na knihe zaujalo od prvej strany je autorov špecifický štýl písania, ktorý je odľahčený, na niektorých miestach dobre divný a hlavne vtipný. Často krát som sa prichytila pri tom, že ich dialógy boli trochu nezmyselné a pritiahnuté za vlasy, a to až tak, že ma pobavili, takže sa tešte na veľa absurdností. Avšak niekedy sa mi zdalo, akoby chcel byť autor nasilu vtipný a niekde sa mi zdalo, že to trochu prehnal a minulo to účinok. Zároveň, ak toto nie je vaša šálka čaju, asi by ste sa na tom mohli popáliť. 

Aj keď som knihu zhltla na jedno posedenie a veľmi som si ju užila, niektoré veci mi nedali pokoj a nešlo mi do hlavy ako napríklad Stephanie prešlo, že nechodila do školy. Ale bola som ochotná to prehliadnuť, pretože Stephanie v sebe mala tvrdohlavosť a bola príjemnou kombináciou dobrého so štipkou tvrdosti. Zároveň som myslela, že bude kniha viac sústredená na tú detektívnu zložku, no autor to rozšíril na klasickú schému dobro vs. zlo, čo nemusí byť nutne negatívny faktor, no mňa to trochu prekvapilo a možno trochu sklamalo, ale nie je to nič, čo by sa nedalo predýchať. 

Rozhodne si však myslím, že je to super kniha a keby sa mi to dostalo do rúk v období Troch Pátračov, bola by som do toho ešte viac zbláznená. Ak hľadáte niečo s dobrým humorom, sebavedomým detektívom a občasne drzou hrdinkou a štipkou mágie, do toho! 

*Za recenzný výtlačok by som rada poďakovala vydavateľstvu Slovart. Pokiaľ máte o knihu záujem, nájdete ju TU.*

Kniha, ktorá vás bude ťahať za nos | Nocte

Autorka: Courtney Cole | Originálny názov: Nocte | Séria: Nocte, časť prvá | Čo čakať: tajomstvo, tajomstvo a ešte raz tajomstvo | Goodreads: 4,21 | České vydanie: Cooboo, 2014 

Usínám s pocitem, že kolem mě visí temná mračna, která pohltila všechnu moji radost. 

Calla rozhodne nie je obyčajná hrdinka. 

1. Býva na samom kraji mesta v pohrebnom dome. 

2. Jej otec v tom dome pracuje. S mŕtvolami. 

3. Jej brat - dvojča - je blázon. 

Kniha strieda pohľady dvoch postáv, a to Cally a jej brata Finna, čo bolo veľmi zaujímavé, pretože pri Finnovi sa autorka celkom vyhrala. Naozaj bolo vidieť jeho mentálnu nestabilitu. Navyše jeho kapitoly boli základom celého tajomstva alebo celej mysterióznej atmosféry knihy. Čo bolo fajn. Jeho kapitoly boli mätúce, ale zaujímavé a zároveň trochu ako wtf sa s ním deje? Calline kapitoly na druhej strane mali svoje muchy. Ona ako postava, na ktorú sa autorka najviac zameriavala nebola zlá, ale často krát sa správala čudne. Nesadla mi, ale na druhej strane mi dáva jej správanie logiku a chápem, prečo bola taká, aká bola. Teda nebolo to také, že by nerozmýšľala, ale niektoré veci mi prišli divné. 

Celý svoj život strávila po boku svojho brata, o ktorého sa starala a boli najlepší kamaráti a mali silné puto dvojčat. Až dovtedy, kým príde Dare, ktorý ju úplne očarí. Poznáte to: tmavé vlasy, vysoký, vypracované telo, nebezpečný vzhľad, tajomný... v istom čase som ho podozrievala z toho, že je upír, aj keď som pochybovala, že by autorka išla do fantasy prvkov. Dare je typický model zlého chlapca, ktorý je zabalený v tajomstve a hrdinka sa nemôže dočkať, kedy ho rozbalí a... ostatné si domyslíte.

Čo ma celkom prekvapilo bol ten erotický nádych, ktorý do príbehu autorka vložila, aj keď nebol prekvapivý, keďže tam hodila takého hrdinu, akého tam hodila. Ale aj napriek tomu sa mi zdalo trochu zbytočné pridávať tam tie erotické sny a Callinu neustálu túžbu po Dareovi. Koniec koncov, nehralo to tam žiadnu úžasnú úlohu, bola to len výplň prázdnych miest, takže tým si ma nezískala. 

Čím si ma však autorka získala bol koniec. Ktorý som absolútne nečakala. Mala som určité podozrenia a teórie, ale to, s čím prišla autorka, by som naozaj neuhádla. Čo je super, ale na druhej strane je škoda, že ma to naozaj chytilo až na konci. Vtedy som cítila, že sa konečne niečo deje, zatiaľ čo dovtedy som blúdila príbehom a tápala som v tme. Určitá dávka tajomna je fajn, pridá to na atmosfére, ale pokiaľ to autor naťahuje príliš dlho a čitateľa to začne pomaly nudiť, nie je to najideálnejšie. To sa však stalo aj u mňa. Začala som trochu preskakovať pasáže. Nerozumela som, čo furt Calla rieši a z tajomstva sa pre mňa stal chaos, ktorý na konci vybuchol a ja som bola rada, že už konečne viem, čo sa naozaj stalo a všetko dávalo zmysel a moja myseľ sa trochu upokojila. 

Keď už ale hovorím o tom konci... neskončilo sa to úplne ideálne. Autorka to nechala dosť otvorené, tak dúfam, že sa v dvojke bude venovať dôležitým odpovediam. Rozhodne je to však koniec, ktorý vás bude nútiť, aby ste ihneď siahli po druhej časti, čo je škoda, pretože dvojka preložená ešte nie je. Celkovo však kniha pre mňa bola taký lepší priemer, pretože rozhodne prekvapila a mala veľa pozitív a spracovanie bolo zaujímavé, no mala aj celkom dosť veľa múch a nechytila ma až tak, ako by som chcela. 

Ak ste čítali Maru Deyerovú alebo Klamári, myslím, že by sa vám kniha mohla páčiť. Rozhodne sa pohrá s vašou mysľou a je zaujímavé sledovať, ako sa vaše teórie a predtuchy budú meniť každou kapitolou a je úžasné, keď sa dostanete na koniec a uvidíte všetky tie malé kostičky, ktoré vám autorka hádzala a ktoré poukazovali na to, čo sa v skutočnosti dialo. Všetko zrazu uvidíte v jasných farbách a poviete si "No jasné, to preto...". Takže pokiaľ máte radi takéto knihy, určite sa do nej pustite. 

*Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia. Knihu nájdete TU.*

Vychádzajúca hviezda | Tanec pre Luciu Frey

Autorka: Daniella Ferková | Séria: bez pokračovania | Čo nájdete: Drámu, lásku, tínedžerov | Goodreads: 3,57 | Slovenské vydanie: Slovart, 2015

Možno musí človek v živote skutočne najprv prejsť niečím otrasným, aby dokázal vnímať krásu. Možno čas naozaj dozrieva a my, keďže ho nevieme ovládať len bezútešne čakáme, kedy konečne nadíde naša chvíľa. Tak ako po dlhej zime príde oslobodzujúca jar...

Lucia Frey je životom skúšané dievča, ktoré sa po záhadnej udalosti presťahuje z krásneho a slnečného Francúzska do temných Košíc. Jej život sa zmenil naruby, žije so svojou matkou, ktorá o ňu absolútne nejaví záujem a radšej hľadí na dno prázdnej fľaše, a jej priateľom. Kedysi slávna tanečnica teraz spadla na úplné dno, ale bude schopná znova povstať ako fénix z popola? 

Lucia je typická tínedžerka – naivná, dramatizuje a celý svet je podľa nej skazený a otočený proti nej. Väčšina z nás sa v nej ale dokáže nájsť, teda aspoň ja som sa v nej niekedy videla. Ako hrdinka má však veľmi ďaleko od dokonalosti, pretože na jednej strane sa tvári, akoby sa na nej podpísal sám život a všetko zažila, všade bola, ale na strane druhej je taká naivná, že nevie, kedy jej chalan klame o drinku a nechá sa opiť. Musím sa priznať, že zo začiatku som Luciu veľmi nemusela, nesedela mi povahovo, ale po čase som si na ňu zvykla a v určitých situáciách som podporovala jej rozhodnutia, no stále si nie som istá mojím názorom na ňu. Oceňujem, že sa k tancu dostala sama a nie pod vplyvom chlapa, rovnako ako oceňujem aj jej rozhodnutie na konci knihy. Luciiným koníčkom však bolo filozofovanie. Robila to často. Veľmi často. Niekedy som s ňou súhlasila a niektoré citáty som si dokonca aj zaznačila, ale vo väčšine prípadov som len zízala na stránku s otvorenými ústami a lámala si hlavu nad tým, ako k tomu vlastne došla. A aj keď to zo začiatku dej oživovalo, keď som čítala asi desiatykrát o tom, aký je život nefér a že vlastne neexistuje skutočné šťastie, bola som z toho otrávená. Nadobudla som dojem, že všetci ľudia sú len falošní a tvárili sa šťastne a skutočne nemôžu byť bez tajomstiev a nemôžu byť šťastní, čo je podľa mňa blbosť. 

Ona sama mala tajomstvo, ktoré neustále spomínala a dalo sa zhruba odhadnúť, čo sa stalo, ale stále tam boli nejaké nejasnosti a autorka to dosť dlho naťahovala a robila drahoty, kým to nakoniec prezradila.

Myslím, že nikoho z vás neprekvapí, že sa v deji nachádza motív lásky. Teda, je to prezradené v samotnej anotácii. Ach jaj, ale ten vzťah... mi neprišiel vôbec reálny. Bol to taký mix insta-love + odpustím mu všetko aj to, že ma podvádza, lebo nemám súdnosť + tvárime sa, že sme veľké deti, aj keď sme ešte nevyšli zo školy a pomaly nevieme o čom je skutočný vzťah. Neverila som im to. Od začiatku mi to pripadalo silené a umelé. Až teda ku koncu som bola ochotná priznať, že áno, takto sa mi to páči, pretože sa správali bezstarostne, robili hlúposti, srandovali, užívali si svoju spoločnosť a boli len tínedžermi. Nehrali sa na tých amerických hlavných hrdinov a lá John Green, pretože na to nemali. Autorka im podľa mňa nevytvorila dostatočnú povahovú základňu, aby mohli tvoriť metafory ako Augustus. 

Čo sa týka prostredia... Dej sa síce odohráva v „krásnom“ slovenskom meste Košice, ale keby som o tom nevedela, tak nemám šajnu, kde sa dej odohráva. Žiadne opisy ulíc, žiadne pamiatky alebo budovy len všeobecný opis, ktorý by sa hodil na akékoľvek mesto. Až ku koncu autorka spomenie Dóm svätej Alžbety. Rovnako na tom je aj Luciina škola, o ktorej som sa dozvedela, že je sivá a má na chodbe skrinky a profesori sú očividne len mýtom, ktorý zbadáte, len keď dávate veľmi veľký pozor. Lucia za celú knihu vymeškala neskutočne veľa hodín. Nepočítala som to, ale myslím, že viac do školy nechodila ako chodila, no aj tak zázračne prešla. Tomu sa hovorí povinná dochádzka. Keď už je reč o škole, trochu mi vadil ten mýt „amerického potravinového reťazca“ a všetky tie štatúty bifľošky a čudáčky. Neviem, ako je to na stredných teraz, ale my sme o takýchto veciach nerozmýšľali. Áno, mali sme skupinky, to je logické, ale nemali sme „alfa samice ročníka“ ani „eviltwins“. Rovnako čudný bol však aj prvý deň v škole, keď Lucia vstúpi do triedy a všetci ticho sedia na zadkoch a sledujú ju a nakoniec si šuškajú, pretože však nové dievča nie? Úprimne? Naši chalani by behali po triede a kričali: „Pozor na bradavky!“ a nové dievča by si ani  nevšimli. 

Daniellin štýl písania sa však rýchlo číta a je vidieť, že dievča má talent a že z nej raz niečo bude. Používa veľa slangu a prezentuje teda text, ktorý je blízky mládeži a neznie zbytočne strojene a spisovne, no na druhej strane som si všimla slová, ktoré používa v úplne ale úplne zlom kontexte ako napríklad, keď chcela povedať, že slová sa z nej ruvali, čo nedáva zmysel, pretože ruvať sa vystupuje vo význame biť sa. Slovosled však na tom tiež nebol najlepšie, keďže v texte bolo veľa viet, ktoré vyzneli neprirodzene či možno nelogicky. Toto sú však len technické nedostatky krásy, ktoré sa postupným písaním a odbornou pomocou dajú vychytať. 

Rozhodne však nechcem znieť negatívne, pretože aj napriek tomu, že kniha mala svoje muchy a nebolo ich málo, musím povedať, že som si čítanie užila. Pripomínalo mi to moje tvorby zo strednej a v autorke je rozhodne vidieť potenciál, ktorý ak bude aj naďalej písať, porastie. Myslím, že pre cieľovú skupinu stredoškoláčok to bude veľmi dobré čítanie, pretože sa budú vedieť ešte viac stotožniť s hlavnou hrdinkou a so zápletkou a hlavne k tomu nebudú pristupovať tak kriticky ako ja. Ale to už je deformácia po toľkých prečítaných knihách. Človek sa stáva kritickejším a má vyhranenejší štýl. Pokiaľ máte chuť na niečo jednoduché so zaujímavými myšlienkami a trochu dramatickou zápletkou a lá americký film, bude to kniha pre vás. Je to taký priemer, ktorý neublíži, ale ani veľmi neohúri, pretože viac-menej viete predpovedať, kadiaľ sa to bude uberať.

*Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Slovart. Knihu nájdete TU.*

Rómeo a Júlia sú súrodenci | Zakázaná láska

Autorka: Tabitha Suzuma | Originálny názov: Forbidden | Čo nájdete: lásku, trápenie, opilstvo | Goodreads: 4,07 | Slovenské vydanie: Slovart, 2015

Zotriem si slzy, zdvihnem hlavu, zadívam sa naňho. "Neurobili sme nič zlé! Ako môže byť naša láska zlá, keď nikomu neubližujeme?" 

Lochan a Maya to v živote nemajú ľahké, pretože sa musia starať o troch súrodencov, o svoju matku, ktorá sa hrá na mladicu a chodí žúrovať pomaly každý deň a k tomu si prirátajme ešte školu, ktorej sa každý deň venujú. Keď si vezmeme, že majú zhruba 16-18 rokov a už majú také bremeno na svojich pleciach, je obdivuhodné, že sa ešte psychicky nezrútili. Na psychike im však nepridá ani to, keď zistia, že sa majú radšej ako by sa mali mať. 

Už po prvej strane Zakázanej lásky si uvedomíte, že je to ťažká kniha. Nenarážam len na tematiku, ktorej sa autorka venuje, je to totiž vidno aj na jej štýle písania. Privítajú vás detailné opisy prostredia, procesov postáv a dlhé vnútorné monológy. To má samozrejme dopad aj na tón celej knihy, ktorý je pomalší a miestami trochu ťažkopádny. Spočiatku som si tým nebola istá, pretože osobne mám radšej, keď autorka uľahčí tón rozprávania, hlavne ak ide o ťažké témy. Na moju radosť som si na to však po niekoľkých stranách zvykla a ponorila som sa do deja. No nikdy som sa nemohla začítať do knihy na dlhý čas, pretože som z toho všetkého bola unavená. 

To, ako sa autorke podarilo odštartovať knihu a zaujať ma však narazilo na bariéru zhruba v polovici knihy, keď som sa s postavami dostala do začarovaného kruhu. Chceli byť spolu. Nesmeli byť spolu. Nakričali na seba. Boli spolu. Nesmeli byť spolu. Trápili sa. Boli spolu... Na jednej strane chápem, o čo sa autorka snažila, ale na druhej strane chýbala moja emocionálna zaangažovanosť, a preto ma ich morálny boj skôr vadil ako mnou pohol. Ako som čítala ďalej, prišla som na to, že som ich až tak nevnímala ako súrodencov, v mojich očiach to boli len dvaja mladí ľudia, ktorí sa mali radi, a preto tá celá vec o zakázanej láske išla mimo mňa. To, čo malo vyzerať ako tabuizovaný vzťah, to, čo malo byť v mojich očiach ako niečo nemorálne a neprirodzené sa stratilo, pretože som ich vnímala ako pár, ktorý sa stará o svoje deti. Neboli to pre mňa deti starajúce sa o deti. 

Od polovice knihy to šlo pre mňa dolu kopcom. Tešila som sa, kedy bude koniec knihy, kedy príde to dlho očakávané vyvrcholenie, ktoré bude znamenať, že sa príbeh nejako skončí. Tak trochu som predvídala, čo sa stane. Aj keď nie úplne všetko. No na konci som bola už tak otrávená, že všetky emocionálne vyčerpávajúce veci, ktoré sa tam odohrali išli mimo mňa a namiesto sĺz sa na mojej tvári objavil začudovaný výraz. Tragická lovestory Lochana a Mayi ma veľmi nedostala, namiesto toho ma skôr zaujala postava Kita, ktorého emócie neboli také očividné a myslím, že boli hlbšie. Jeho premena na konci knihy a oľutovanie svojich skutkov mnou pohli viac ako dráma medzi hlavným párom. 

Aj napriek tomu to však bol ale krásny príbeh, ktorý vami možno pohne. Som rada, že autorka si vybrala tému incestu, pretože to stavia hlavné postavy do zložitej pozície, kedy si musia vybrať medzi svojou láskou a medzi tým, čo je správne a normálne. 

*Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart. Knihu môžete nájsť aj TU.*

Oslobodenie prichádza | Nespútaní

Autorka: Sophie Jordanová
Originálny názov: Unleashed
Séria: Nevítaní, druhý diel
Goodreads: 3, 68
Slovenské vydanie: Cooboo, 2015

Kniha Nespútaní je v poradí druhá a zároveň posledná v sérii o ľuďoch nakazených vražedným génom. Spoločnosť sa proti nim postavila a posiela ich od takzvaných internačných táborov, kde sú trénovaní, no na čo presne, to nevieme. Oproti jednotke sa dvojka nesie v pokojnejšom tempe a má celkovo odlišný nádych. 

Štvorica postáv, Gil, Sean, Davy a Sabine sa rozhodnú prejsť cez hranice, no akosi im to nevyjde, Davy je postrelená a vydaná napospas prostrediu. Našťastie ju nájde tajný neznámy a zachráni jej

krk. Presne ako to robieval Sean počas celej jednotky. Davy však v jednotke aspoň vykazuje určité náznaky vlastného úsudku a vôle obrániť sa sama či rozhodovať sama za seba, no toto sa tak trochu v dvojke stráca. Davy sa prakticky ocitne v novom svete, odkázaná na milotu ľudí okolo seba a autorka jej prináša jednu prekážku za druhou, asi aby ukázala, aká je Davy silná. V určitej miere aj bola, no aj napriek tomu som jej to akosi neverila. Napriek tomu, aby vďačila ľuďom za záchranu života, tvárila sa ako primadona a chcela odísť. Samozrejme môžeme si všimnúť jej vnútorný boj, ktorý zvádza sama so sebou. Môžeme vidieť, ako ju presvedčenie vlády o vražednom géne, doslova pohlcuje a sama nevie, čomu má veriť. Nevie, či koná len pod vplyvom pudu sebazáchovy, alebo je to niečo viac. Práve preto si okolo seba vystavia určitú stenu, aby sa k nej nikto nedostal a aby sa tak nezopakovali udalosti z jednotky, ktoré ju doteraz mátajú. 

Miesto Seana vystrieda Caden, postava, ktorá je od Seana úplne odlišná, a teda postava, ktorá v Davy prebudí inú časť jej osobnosti. Časť, o ktorej bola presvedčená, že už neexistuje a už nikdy neuvidí. Zrazu je to o niečom viac ako len o snahe prežiť, je to o plánoch a o náznaku budúcnosti. Myslím, že autorka urobila dobre, keď rozdelila týchto dvoch mužov do samostatných kníh, pretože tak môžeme vidieť kontrastný rozdiel medzi ich charakterovými zložkami a môžeme tak vidieť, ako rozlične na nich Davy reaguje. Kde jednotka bola o Seanovi a o prežití, o nehostinných podmienkach a o potrebe hrubej sily, dvojka je o Cadenovi a  nežnostiach, o potrebe nádeje na budúcnosť a o stabilite. 

Nech mám teraz namierené kamkoľvek, viem, že naňho nikdy nezabudnem. Mŕtvi ma už mátajú. Teraz sa k nim pridajú aj živí.

Ak čakáte akčné vyhrotenie dystópickej série, veľa sa toho teda nedočkáte. Narážam skôr na tú akčnosť. Autorka sa akosi nechala uniesť romantickou líniou a bojom vo vnútri postáv, ktoré chcela zobraziť, čo nie je nutne zlá vec. Ja som si užila drámu medzi jednotlivými postavami, aj keď v istom momente mi to prišlo trochu pritiahnuté za vlasy, ale stále ma to držalo pri čítaní. Koniec bol zase na moje pomery príliš uhnaný. Zrazu bolo po všetkom a o odboji a ich snahách sa dozvedáme len z útržkov novinových článkov a rozhovor, ktoré sú medzi jednotlivými kapitolami. Určitým spôsobom chápem, prečo to tak autorka vymyslela, pretože Davy nebola stvorená na otvorený boj, od začiatku bolo jasné, že to nie je žiadna Katniss Everdeen alebo Triss, ktorá by bola schopná otvorene zaútočiť v spojení s odbojom na vládu štátu. Preto sa autorka sústredila len na jej vnútorné boje. Takže áno, na jednej strane si myslím, že to bol šikovný ťah, na strane druhej si myslím, že sa tým kniha stratí v hromade dystópií, ktoré ponúkajú čitateľovi napínavejší a prepracovanejší zážitok. 

Je po všetkom. Čoskoro sa vrátim... a potom sa pôjde konečne domov.

Celkovo však kniha bola napísaná dobre, mala spád, aj keď iný, než som čakala. Bavila som sa, dej bol schopný udržať moju pozornosť, no aj napriek tomu som bola na vážkach, čo sa týkalo hodnotenia. Pokiaľ čakáte, že po jednotke sa dvojka bude uberať dramatickejším a akčnejším štýlom, môžete na to zabudnúť. Rozhodne vám však dá náhľad do psychiky Davy, ukáže vám svoje sny a túžby, svoj strach a uvidíte ju v inom svetle ako doteraz. 

Bolo to o niečo slabšie ako jednotka, preto dávam hodnotenie 3/5: 

*Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia. Knihu môžete nájsť TU.*

A čo vy? Už máte za sebou aj druhú časť alebo sa na ňu ešte len chystáte? Ak ste sériu nečítali, uvažujete nad jej prečítaním? Budem rada, ak sa vyjadríte v komentároch. :) 

Aspoň trochu normální | Romcom s trochou temna

Autorka: Trish Dollerová
Originálny názov: Something Like Normal
Čo nájdete: lásku, PTSD, smrť
Goodreads: 3, 83
České vydanie: Cooboo, 2015

"Vsadím se, že se mi podaří tamtu holku," ukážu na Harper, "prěsvědčit, aby mě políbila, než se nasnídáme." 

"Ani omylen," zavrtí hlavou Kevlar. "Tak dobrej nejsi."

"Kolik dáš?" 

"Dvacet babek." 

Travis sa vracia po službe v Afghanistane naspäť domov, no už nie je tým, kým býval predtým. Kto by samozrejme bol, keby videl umierať svojho najlepšieho kamaráta? Travis sa však zmenil už dávno predtým, keď prvý krát zabil človeka. Teraz však mu je však domov cudzí a jediné, čo chce, je byť zase so svojou partou, jeho novou rodinou. Teda, dovtedy, kým nestretne Harper.

Kniha je písaná z Travisovho pohľadu, na čo som bola zvedavá, pretože sa mi nedostane veľa kníh písaných z pohľadu mužského hrdinu a zároveň ešte aj z pohľadu námorníka. Musím sa priznať, že som sa toho aj trochu bála, pretože niekedy sa autorky snažia vykresliť mužských hrdinov v lepšom svetle a vkladajú im do úst repliky, ktoré by chalan nevyslovil. Pri Travisovi som však ten pocit nemala a bola som naozaj rada, že ho autorka nechala používať všakovaké nadávky a oplzlé slová, rovnako ako som bola rada, že sa prekladateľka nesnažila tieto anglické slová nejak zjemniť. Mala som pri tom pocit autenticity, pretože chlapi sa nehrali na princov na bielych koňoch, ale ukázali sa aj v tom nepriaznivom svetle, kedy rozoberajú ženské vnady alebo ich zadky či sex. 

Je fajn vidieť, ako veľmi sa Travis zmenil a ako sa ďalej menil počas jeho pobytu doma. Vzťahy s jeho rodinou neboli práve najlepšie, ale zatiaľčo k námorníkom šiel, pretože nevedel, čo by mal v budúcnosti robiť, vrátil sa odtiaľ vyspelejší na svoj vek, čo mu aj umožnilo riešiť problémy s rozumom. 

Dej sa primárne sústreďuje na Travisa a tým, že je to veľmi tenká knižka, nemáme veľmi možnosť spoznať Harper. Na jednej strane je to škoda, pretože je istým spôsobom dôležitou postavou pri vývoji Travisovej postavy, no na strane druhej aspoň nelezie na nervy. Aj keď môžeme vidieť určité náznaky stereotypnosti ako napríklad to, že sa s Travisou nemusí, že je neskúsená, no oceňujem, že z nej autorka neurobila pomaly Pannu Máriu, ale že vedela vrátiť Travisovi podpichovanie a vedela ho aj uzemniť. 

"Ale jo, dáváš jim jména. Přiznej to."
"Travisi?"
"Co?"
"Zmklni." 

Autorkin štýl je svieži a rýchlo sa číta, aj keď je to určite kniha pre trochu staršie čitateľky, keďže sa v nej objavuje veľké množstvo vulgarizmov a narážok na sex. Samotný dej, ale nie je zložitý, skôr by som to charakterizovala ako takú jednohubku alebo oddychovku, keď máte chuť na niečo romantické, niečo, čo vás aj pobaví, ale nechcete nič prehnane ťažké na premýšľanie. Ďalším plusom je aj dĺžka kniha, ktorá mňa osobne prekvapila, pretože hrúbkou je naozaj tenká a nemá ani 200 strán. Dva večery a knihu máte zhltnutú. 

No aj napriek tomu to nebola kniha, ktorá by ma dostala do kolien alebo z ktorej by som mala záchvaty emócií. Bola príjemná, neľutujem čas, ktorý som pri nej strávila, pretože som sa pobavila, no určite existuje viac kníh, ktoré vás dostanú viac. Perfektnú YA knihu s podobnou tematikou som čítala už na začiatku roku a to I´ll meet you there, ktorá však ešte nie je preložená, a tak si ju môžu užiť tí, ktorí majú lepšiu angličtinu. Tam môžeme viac vidieť rozvoj vzťahu medzi hlavnými hrdinami, pričom vzťah Travisa a Harper bol viac - menej plytký, hlavne preto, že autorka nevyužila priestor a keby mala kniha o niekoľko strán viac, mohla by to viac rozviť. 

Pokiaľ ale neviete čo čítať a máte chuť na niečo romantické, ale zároveň nie presladené so štipkou humoru a ešte aj krátke, tak je to kniha pre vás. Ja sama som neočakávala nič a bola som príjemne prekvapená. Kniha má svoje mínusy, no v tomto prípade plusy prevažujú. 

*Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia. Pokiaľ vás kniha zaujala, nájdete ju TU.*

Čemu jsem věřila | Keď hrdinkou lomcujú hormóny

Autorka: Huntley Fitzpatricková
Originálny názov: What I Thought was True
Čo nájdete: lásku, tínedžerské drama
Goodreads: 3,71
České vydanie: CooBoo, 2015

Nakouknu do tašky, kde se to hemží samými kvalitními tituly: Vnadný vévoda a Šibalský šejk. Nechci si ani představovat, že to tréner čte. 

Začína leto, ale namiesto toho, aby Gwen plánovala, ako bude relaxovať na pláži, zháňa brigádu, pretože musí pomáhať pri chode domácnosti. Účty sa kopia a jej rodina nie je jednou s tých zazobaných, ktoré majú nespočetné množstvo jácht. Na druhej strane sa však teší, že sa dostane zo

školy a od spolužiakov, u ktorých nemá práve najlepšiu povesť. Skôr však dúfa, že si odpočinie od Cassa... teda, dúfala, kým nezistí, že ho to leto bude vídať častejšie, než by jej bolo príjemné. 

Kniha Čemu jsem věřila je typickým letným čítaním, ktoré neobsahuje veľa hlbokých myšlienok, no zato je plná drámy a vtipných situácií. A aj napriek tomu, že už leto skončilo, je to perfektná kniha do školy, keď potrebujete vypnúť od všetkého toho učiva a preniesť sa na slnečný ostrov a vrátiť sa v spomienkach do horúcich letných dní. Pri tejto knihe na koži zacítite slnečné lúče a do nosa vám udrie slaná vôňa mora. 

"Skoro jsem se začal bát, abych po tý tvý pomoci ještě mohl mít děti. Moc dobře si pamatuju, jak jsi tím nožem na máslo chtěla udělat z Alexe sopranistu."

Hlavnou hrdinkou je Gwen, sedemnásťročné dievča, ktoré sa snaží rodine pomôcť ako najlepšie vie či už peňažne alebo staraním sa o mladšieho brata Ema. Gwen je však príliš komplikovaná osoba. Na jednej strane sa tvári ako veľké dievča, ktorému sa nepodlomia kolená pri pohľade na hruď hlavného hrdinu, no len čo pretočíte na druhú stranu už sa pýri ako taká paradajka a nechápe, čo ju to vôbec napadlo pozerať sa na neho! Prišlo mi to, že sa autorka nevedela rozhodnúť či z nej urobiť cudnú nevinnú dievčinu, ktorá by podľahla letnej láske, alebo samostatnú silnú hrdinku, ktorá si robí, čo chce a nebude odpadávať kvôli mužovi. Niekedy som jej sama nerozumela a keď si konečne priznala, že sa "chová jako nána", bola som rada, že je pre zmenu úprimná a vie si pripustiť chybu. Pretože naozaj sa tak niekedy správala. Hnevala sa na chudáka Cassa pre vec, ktorú sama iniciovala a potom sa ešte tvárila ako keby ju neviem ako podrazil. To isté sa dialo aj pri postave Cassa. V jednom momente hádzal oči na Gwenine prsia a nemal problém sa s ňou rozprávať o obsahu nohavíc iných chalanov, ale v momente vedel byť tiež červený ako paprika. A nie, nebolo to od slnka.

Protože jsme věděli víc o křtení lodí než o svatbách, snažila jsem se o své klečíci kamarády rozbít láhav jablečné šťávy.

Knižka je označená ako YA alebo teda pre mládež, no prekvapilo ma, koľko sexu tam autorka bola schopná dať, pretože táto téma sa v YA literatúre veľmi neobjavuje. Nie že by to bola nutne negatívna vec, skôr som to brala ako realistický prvok, pretože dobre vieme, aká je mládež. Všetky tie hormóny ňou lomcujú a je logické, že myslia a hovoria o sexe, no miestami mi to prišlo až príliš.

Pokojne by autorka mohla zostať pri tom, že tínedžeri v knihách majú sex, no autorka tam zatiahla aj červenú knižnicu a očividne každá žena po tridsiatke tam čítala harlekíny a všetky z toho boli mimo. A ešte keď k tomu prirátame problémy hlavnej hrdinky, ktoré sa točili okolo sexu, bolo toho dosť. Vlastne, všetko sa točilo okolo sexu. 

Opäť oceňujem aj narážky na odsudzovanie báb, ktoré majú sex s viacerými chalanmi, hlavne keď to nie sú ich frajeri. Tejto téme sa autorka mohla venovať viac, ale zase to bolo v protiklade s postavou, ktorej sa to týkalo. Nerozumela som jej logike, keďže sama do toho išla, ale potom nenávidela chalanov, s ktorými to robila. 

A aby toho nebolo málo autorka zapojila do príbehu aj klasický kontrast chudobná vs. bohatý a ako nemôžu byť spolu, lebo sú z odlišných svetov, ale vlastne ho v knihe veľmi ani nerozoberala, skôr to bol len Gwenin predsudok alebo možno závisť, že ona toho má málo a oni veľa. Všetky postavy sa tam delili buď na bohatých alebo chudobných, ale vlastne to neslúžilo k žiadnej zápletke v knihe. 

Celkovo sa mi však kniha páčila, autorka vie narábať s humorom a rozhodne vie vytvoriť dramatické pasáže, kde testosterón lieta na všetky strany, hormóny sa búria všetkým postavám a vy sa dobre smejete na starých paniach, ktoré počúvajú, ako im Gwen číta knihu z červenej knižnice. Kniha je naozaj nenáročná, dokážete pri nej vypnúť a keď prehliadnete tých niekoľko charakterových vád na postavách, tak si ju veľmi užijete. 

*Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem Albatrosmedia. Ak máte o knihu záujem, môžete ju nájsť aj TU.*

Podivuhodné a krásne soužití Avy Lavender - čarovný príbeh nevšedného dievčaťa

Autorka: Leslye Waltonová
Originálny názov: The strange and beautiful sorrow of Ava Lavender
Žáner: young adult, magický realizmus, fantasy
Goodreads: 4,14
České vydanie: Cooboo, 2014

Pro mnohé jsem byla ztělesněním mýtu, zosobněním nejslavnější z legend, oživlou pohádkou. Jiní mně považovali za obludu a zrůdu. Jeden si mě k mé velké smůle spletl s andělem. Pro matku jsem byla vším, pro otce ničím. Babičce jsem den za dnem připomínala ty, které kdysi milovala a ztratila. Jenže já znala pravdu. Někde hluboko v duši jsem ji vždycky znala. Byla jsem prostě jen dívka.

Ava Lavender je obyčajné dievča neobyčajného príbehu. Je pravda, že sa narodila s krídlami. Je pravda, že jej matka nevychádza z domu a jej babka nie je práve tá najmilšia babka na svete. Ale aj keby mala Ava dva páry krídel, vždy bude len dospievajúcim dievčaťom, ktorého sa týka vonkajší svet, ktoré chce spoznávať chlapcov, ktoré chce mať priateľky a chce žiť. 

Ava svoje krídla neberie ako nejakú anomáliu, neuvedomuje si, že sa od ostatných niečím líši, pretože sa s nimi narodila. Sú jej súčasťou, a preto ich vidí inak ako ostatní ľudia, čo sa mi veľmi páčilo. Brala seba samú takú, aká je a nepýtala sa, prečo ona krídla má a ostatní nie. 

„Láska z nás dělá takové hlupáky.“

V celej knihe však ide o históriu Rouxových a Lavenderových. Je to niečo na spôsob kroniky, takže ak čakáte veľkú akciu a boj dobra so zlom, môžete pokračovať ďalej, pretože sa toho nedočkáte. Pýtate sa čím je kniha teda taká dobrá? Je jednoducho čarovná. Ava nevyzerá ako normálne dievča, má predsa krídla a rovnako ani jej predkovia nie sú práve najnormálnejší. Sú to skôr čudáci, ale v tom je to čaro. Sledujete, ako sa kľukatia ich osudy, prežívate s nimi všetky trápenia a keď očakávate určitú reakciu, môžete si byť istý, že dostanete pravý opak. A to mňa oslovilo, pretože celá kniha a všetky postavy v ňom sú niečím neobyčajné a nevyspytateľné, neviete, čo od nich očakávať, a tak

sedíte a len čakáte, čo sa stane ďalej.

Príbeh sa začína rozprávaním o živote Avynej babičky, ako prišla do Ameriky, čo všetko tam postihlo ju a jej súrodencov, ako sa dostala z Manhattanu do Phoenixu a ako sa vlastne narodila Ava. Prežívala som s  postavami všetky ich útrapy a radosti, až som mala pocit, že ich naozaj poznám, vďaka čomu som si knihu ešte viac obľúbila. Ja osobne mám rada netradičné príbehy. Niekto by túto knihu mohol označiť ako pritiahnutú za vlasy, ja by som ju označila ako čarovnú vo svojej neobyčajnej obyčajnosti. Ide o to, že je to príbeh magického realizmu, nie je to žiadny paranormálny príbeh, kde majú magické prvky nejaký dôvod. V knihe o Ave tam proste sú. Sú tam magické prvky, ale bez toho, aby mali nejaký dôvod, proste sú a ovplyvňujú život postáv. Môžeme vidieť, ako sa s tým vyrovnávajú, ako sa snažia vysporiadať so svojou výnimočnosťou. 

Viviane se svým neobyčejným čichem dokázala zavřít oči a poznat jen podle vůně deště, jaké je zrovna roční období. Letní déšť voněl po čerstvě posečené trávě, po ústech ulepených od šťávy malin, rybízu, borůvek. Voněl jako noci strávené  pozorováním souhvězdí, jako čerstvě vyprané prádlo schnoucí na šňůře, jako grilované maso a kradmé polibky ve Fordu Coupe z roku 1932.

 Myslím, že príbeh Avy nie je pre každého. Mne osobne sa autorkin štýl písania páčil. Každá veta v sebe ukrývala isté čaro, čo bolo hlavne vďaka tomu, aké slova autorka vyberala a ako ich pozorne usporiadala. Je to kniha, kde nájdete veľa citátov, pretože sa vám páči ako poeticky tie pasáže znejú a túžite, aby ste niečo také dokázali napísať aj vy. Vety sú ľahké ako pierko, vôbec nepôsobia ťažkopádne a to preto, lebo sú presne na tom mieste, kde by mali byť. Ja som však s knihou mala menšie problémy, pretože som u nej nedokázala obsedieť. Bavila ma, páčila sa mi, ale vždy som ju po pol hodine alebo hodine odložila s tým, že som potrebovala niečo akčnejšie. Takto som sa k nej zakaždým vrátila, kúsok prečítala a potom ju odložila, aby som ju znova niekedy zobrala a prečítala si kúsok z čarovného príbehu. 

Celkovo sa mi kniha naozaj páčila, dokonca mi ani nevadila absencia veľkej akcie, no čítala dosť pomaly, čo ma niekedy štvalo, pretože som sa chcela vrhnúť na ďalšie knihy, ale ešte som ju nemala dočítanú. Je pravda, že niekedy som na ňu nemala náladu a tým, že som ju chcela prečítať, musela som sa do nej nútiť a to nebolo dobré, pretože som preskakovala pasáže. Preto dávam hodnotenie 3/5:

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem Albatrosmedia a ak by ste mali chuť skúsiť magický realizmus, pretože ste nič také nečítali a chcete vedieť, aké to je, knihu nájdete TU. 

Rival | Keď obľúbená séria ide k vode

Autorka: Penelope Douglas
Originály názov: Rival
Séria: Fall Away, diel 2
Žáner: romantický |  new adult | mierna erotika
Goodreads: 4,22

“You’ve always wanted me. You know why? Because I don’t try to kill your demons. I run with them.”

Niektoré lásky sú vášne. 

Niektoré sú plné nevybúreného hnevu. 

A sú tu aj také, ktoré sú mixom tých dvoch. 

Fallon sa po dlhom čase vracia do mesta. Už to nie je to zakríknuté dievča, akým bola pred dvoma rokmi. Teraz je pripravená dostať svoju pomstu. Lenže pri pomstách je to tak, že sa veľa ľudí zraní. Ani v tomto prípade to nie je inak. Poznáte ten výrok, že keď človek žije v minulosti, nemôže sa posunúť vo svojom živote (aspoň tak dáko znie)? Tak presne to platí o knihe Rival, Madoc a Fallon
akosi stále žijú v minulosti a nemôžu sa cez to preniesť. 

Keď som minulé leto čítala knihu Bully, prvú časť série, ihneď som si ju zamilovala. Bola niečím originálna, hlavná hrdinka vedela nakopať zadky a ja som si ju jednoducho užila. Preto som sa strašne tešila na pokračovanie. Madoca som mala rada už jednotke, preto som bola zvedavá na jeho príbeh, ale nakoniec som bola celkom dosť sklamaná. Madoc, ako sa ukázalo, je poriadny sviniar. A nie, nemyslím to v tom sexy zmysle. On naozaj dokáže byť kretén, ktorý nadáva dievčatám. A to, že to robí len kvôli tomu, že ho bolí srdiečko ho rozhodne neospravedlňuje. Neviem či to bolo tým, že som si už Bully poriadne nepamätala, ale mala som dojem, akoby Madoca autorka vymenila za inú postavu a nechala mu jeho meno. 

Ani Fallon ma veľmi neohúrila. Neviem, či je to už moja staromódnosť, ale rozhodne by som na párty pri bazéne nešla v spodnej (podotýkam sexy) bielizni a nekúpala sa v nej, pretože... to je jednoducho.... plavky! Na to sú plavky! Navyše, celé sa to točilo okolo jej tajnej odplate, ktorú naplánovala tak, aby Madocovi neublížila a hádajte, čo sa stalo? Áno, presne, ublížila iba jemu.

Jednoducho mi ich vzťah nedával zmysel. Keby mne chalan povedal také veci, aké Madoc povedal Fallon, tak ho zrejme nakopem a už nikdy ho nechcem vidieť. Samozrejme, že ona ho chcela vidieť aj napriek tomu. Neustále sa k nemu vracala, aj keď sa k nej správal väčšinu času ako k odpadu. Whyyyy, Madoc, whyyyyy?! Myslím, že autorka chcela znázorniť ich lásku ako animálnu (je to to správne slovo? Určite viete, čo chcem povedať) a nahnevanú a že ich emócie ovládali až tak veľmi, že zo seba trhali šaty a nič iné nerobili len sexovali. Bolo by to dobré, ale v rozumnej miere. Bolo tam však toho toľko, že som mala chuť Fallon prefackať za to, aká bola hlúpa a neustále za ním doliezala a Madoca som mala chuť nakopať medzi nohy za to, aký k**** bol. V jednom momente mi to pripomínalo degradáciu nás žien, pretože Fallon stelesňovala bláznivo zamilované dievča, ktoré nedokázalo od Madoca odísť aj napriek tomu, že ju ponižoval. Na druhej strane Madocove správanie ukazovalo, že ženy berie ako niečo menej. Ak by ich tak nebral, bol schopný správať sa tak, ako sa správal?

„You’re not having fun at college, or your’re mad that I called it? Don’t be ashamed for spreading yourself around, Fallon. It’s genetic. You’re your mother’s daughter, after all.“

Keďže je to new adult, čakala som erotické scény. Medzi Fallon a Madocom to tak iskrilo, až som sa čudovala, že na 20% mali ešte stále šaty na sebe. Ibaže to som nečakala, čo bude nasledovať. 

Sex.

Sex.

Sex.

Normálna scéna!... ó nie, znova sex. 

A vadili mi aj detailné opisy. Teda, nemala som s tým veľmi problém, ale keď to čítate už asi 6x, tak sa vám to jednoducho zunuje a ste toho prejedení. Bola som sklamaná, pretože som čakala niečo viac ako erotickú knihu. A paradoxom bolo, že keď už konečne prišli aj normálne scény, kde nesexovali, tak ma to nebavilo, pretože sa nič nedialo. Furt točili o tom istom, Madoc sa stále ľutoval, pretože jeho otec mal problémy s manželstvami a ja neviem čo ešte a jednoducho chalan sa cítil ublížený, pretože mu jedno dievča dalo kedysi dávno kopačky. Haló, ale však sa zobudíme, život ide ďalej. To isté Fallon, prečo neustále žiť v minulosti a živiť zlosť voči niekomu a robiť trápne vydieranie. 

Nedá mi to, ale stále som knihu porovnávala s tou prvou a jednoducho, nebolo to také dobré. Jared a Tate boli dynamická dvojica. On do nej strčil, ona mu to vrátila. No tu som mala dojem, že čítam o dvoch malých deťoch, ktoré neustále mrnčia a nadávajú si. Ako nejakí súrodenci. Ďalšia vec, ktorá mi vadila bola, že všetko sa točilo okolo Madoca a Fallon. Autorka sem tam spomenula iné postavy, ale väčšinou to bol Jared a Tate. O nich som čítala rada, ale bolo by celkom fajn, keby autorka trochu rozšírila pole a aktívne zapojila aj iné postavy namiesto toho, aby tam boli len ako kulisa. 

Musím však uznať, že kniha sa číta rýchlo. Ani si neuvedomíte a už máte sto strán za sebou. Autorka sa nezdržiava zbytočnými opismi, ide priamo k akcii a venuje sa tomu, o čom je príbeh. Je to teda príjemná oddychovka, pri ktorej veľmi rozmýšľať nebudete a necháte sa unáša príbehom.

Pokiaľ máte chuť na knihu plnú príťažlivosti, sexu a úžasne namakaných mužov na každom kroku, je to kniha pre vás. Ak však hľadáte knihu, kde sa deje aj niečo iné ako sex alebo nahnevaných sexuálnych narážok, zrejme vás neohúri. Navyše, ak nie ste zástancom ponižovania žien a ich degradovania, zrejme to tiež nebude literatúra pre vás. 

Volanie kukučky | Pod lampou je najväčšia tma

Autor/ka: Robert Galbraith
Originálny názov: The Cuckoo's Calling
Séria: Volanie Kukučky, diel prvý
Žáner: detektívny
Goodreads: 3,80
Slovenské vydanie: Plus, 2014

... vracala naspäť do spálne, začula som krik. "Prineskoro, už som to urobila!" kričala Lula. "Klameš, ty suka!" odpovedal jej nejaký muž a potom ju zhodil. Videla som, ako padá. 

Slávna topmodelka spadne z balkónu svojho bytu a všetko nasvedčuje tomu, že to bola samovražda. Jej brat o tom však nie je presvedčený, preto si najme tajného detektíva Cormorana Strikea. Ten, keďže nemá na výber, ponuku príjme a dá sa do spovedania najbližších. Zdá sa, že obeť mal každý rád a nikto nemal motív, aby zmizla zo sveta. Ale je to skutočne tak? Každý má predsa nejaké tajomstvá. 

Uhm... okej. Bolo to zaujímavé. Ďalší diel ale asi čítať nebudem.

Keď som bola menšia, strašne som fičala na Troch pátračoch a Slávnej päťke. Pokiaľ to bola detektívka, mala som to požičané. S kamarátkou sme sa dokonca predbiehali, ktorá prečíta Sherlocka ako prvého. Vždy sme si zobrali ten istý diel a dožúvali sme sa dohadmi, kto bol podľa nás zloduchom. Práve preto, keď som videla túto detektívku, ešte k tomu aj z pera samotnej Rowlingovej, som bola nadšená. Myslela som si, že ma to vráti do detstva. Keď som sa však do nej začítala, nadšenie mierne opadlo. Priznám sa, čakala som niečo viac, niečo iné. Preto, že to písala Rowlingová alebo preto, že som mala v pamäti iné detektívky? Bola som pripravená na napínavý príbeh, pri ktorom zabudnem dýchať, postavy, ktoré budú mať vtipné hlášky, ale to sa mi nedostalo. Už dlho som totiž detektívku nečítala a zrejme som mala v hlave zafixované tie z detstva, no a toto bol iný level. Určite to nebolo zlé, len ma to nechytilo tak, ako som čakala. A možno sa mi len zmenil vkus a detektívky už nie sú pre mňa to pravé.  

Cormorana som si predstavovala úplne inak. Možno niečo na spôsob seriálového Sherlocka. Trochu šibnutého, trochu očarujúceho a hlavne nebezpečného. Cormoran je však pri tele, niekedy špinavý a otrhaný, s protézou. Rozhodne by som nepovedala, že je očarujúci. Ani šibnutý. Vlastne je úplným opakom toho, čo som čakala. No na druhej strane sa mi to páčilo, pretože vybočuje z radu. A trochu mi pripomínal Jupitera z Troch pátračov, takže to bolo plus. Ide teda o neštandardného hrdinu, ktorý sa nebojí byť hrubý, ale na druhej strane vidno aj určité prejavy "nežnosti" alebo teda tej dobrej stránky.

A potom tu máme Robin jeho vernú sekretárku. S pokojným svedomím môžem povedať, že Robin ako postava sa mi veľmi nepáčila. Vlastne nie, postava bola v pohode, ale to, ako sa za ňou obzeral každý chlap a dokonca Cormoran (čo si budeme nahovárať, svätec predsa nie je) ma akosi frustrovala. Nevravím, že v dobrej detektívke nemá byť vzťah, no keď už má mať detektív pomocníka, tak som skôr za  muža. (áno, vidno na mne, že som proste poznačená Sherlockom a Pátračmi). Nebola som fanynkou Cormoranových myšlienok a jej reakcií.Taktiež tvrdila, že práca pre súkromné očko je jej snom, no v prvej polovici nerobila nič iné, len vybavovala telefonáty  a prehrabávala sa v korešpondencii. Dobre, boli tam nejaké prípady, kedy sa do vyšetrovania zapojila aj ona, ale skôr až v druhej polovici.

Plusom rozhodne bolo, že sa okolo obete točilo veľa postáv, čo vlastne robilo uhádnutie vraha ťažšie. Každá s ňou mala iný vzťah, iné dôvody, prečo s modelkou bola v kontakte. Navyše, každá sa správala tak trochu podozrivo. Zo začiatku máme dokonca aj málo dôkazov, takže vrahom mohol byť naozaj ktokoľvek. Ale práve to bolo vzrušujúce, tá nevedomosť, ktorý z nich to bol, podozrievanie jedného, potom druhého.

Určite to bolo plus.

Čo sa týka samotného deja, niekedy mi to pripadalo, akoby sa ťahal ako syr na pizzi. Dlhé opisy jednotlivých ulíc, dlhé pasáže, ktoré si myslím, že mohli byť aj vynechané. Je to detektívka, preto som čakala, že to bude rýchle, že bude viac akcie, dôkazy, podozrievanie. Namiesto toho som prvých 200 strán len pozerala, že či už som aspoň v polovici a priala si, aby to už bolo za mnou. V prvej polovici sa toho naozaj veľa nedialo, nikoho som veľmi neupodozrievala, to skôr až potom.

čitateľom, ktorí majú radšej pomalšie tempo kníh, ktorí si radi dajú na čas.Nie je to zlá detektívka, takže myslím, že nadšenci tohto žánru by si mohli prísť na svoje. Navyše, pokiaľ máte radi detailnejšie a dlhšie opisy, nemusia vám vadiť toľko ako mne.

Za veľmi slabý začiatok a jednu z hlavných postáv, ktorú som si neobľúbila, dielu strhávam dve hviezdičky. V podstate to bol priemerný príbeh, ktorý mal niekoľko prekvapivých momentov, ale ako celok to nebolo bohviečo. 

Týmto by som sa chcela poďakovať vydavateľstvu Ipark za poskytnutie recenzného výtlačku. Pokiaľ ste nadšenec detektívok alebo ste v poslednom čase túžili po záhadách, knižku nájdete TU. 

Čítal niekto z vás túto knihu? Ako sa vám páčila? Zvyknete čítať aj detektívky alebo skôr siahnete po inom žánri, ak áno po akom? :)

Rick Yancey: Piata vlna alebo apokalypsa akú ste ešte nevideli

Autor: Rick Yancey
Originálny názov: Fifth Wave
Séria: Piata vlna, diel prvý
Goodreads: 4,12
Slovenské vydanie: Tatran, 2014

Prišli si po nás... Po všetkých... 

Piata vlna je pôsobivý príbeh plný prekvapení – sme uprostred chaotického sveta, ktorý sa nazýva Zem. Ľudstvo, hoci sa hrdinsky snaží vzdorovať mimozemšťanom, má mizivé šance na prežitie. Desivá, neošúchaná a skutočne výnimočná realita, s akou autor stvárnil príchod cudzích bytostí, pohltí každého čitateľa, takže knihu prečíta jedným dychom. Rick Yancey sa pohral so svojimi postavami a očividne ho to bavilo.

Spomeňte si na všetky tie filmy o mimozemšťanoch, ktoré ste videli...  A teraz na ne zabudnite, pretože niekedy sa veci nevyvinú ako vo filmoch.

Cassie je postava, ktorá si toho za krátky čas vytrpela strašne veľa. Musela sa prispôsobiť novému životu, novému svetu, v ktorom sa ocitla, a tak je normálne, že aj ona sa zmenila. Stala sa z nej poriadna tvrďáčka, pretože inak by tam vonku zrejme neprežila ani deň. To sa mi na nej páčilo, že mala hrošiu kožu, že sa nebála človeka zabiť, pretože musela myslieť na svoj život a nemohla riskovať, že ju oň jej rozhodnutie pripraví. Na druhej strane mala niekedy mierne záchvaty zlosti, ktoré sa po niekoľkých stovkách strán stávali otravnými a mala som chuť ňou zatriasť (možno jej vlepiť jednu výchovnú), aby sa trochu spamätala a aby sa ku všetkým nechovala ako hus. Jedna vec je byť ostražitá a držať si odstup a druhá vec je urážať ľudí akonáhle povedia niečo na jej adresu. 

Postavy Evana a Zombieho sú dosť podobné by som povedala, teda aspoň postavené na podobnom vzorci, pretože autor sa snaží ukázať, že Evan má tú dobrú stránku a Zombie zase tú temnú stránku, ktorá ho poháňa dopredu. Na Zombiem však môžeme vidieť, že sa z neho ľudskosť až tak veľmi nevytráca, hlavne keď príde do styku s Nuggetom, za ktorého sa cíti trochu zodpovedný a stará sa oňho. Mňa tieto dve postavy zaujali dokonca viac ako samotná hrdinka, pretože sa mi zdali zaujímavejšie. 

Cassie si s rodinou žije akoby sa nič nedialo, spolu s kamarátkou riešia chalanov  a iné primitívne problémy, ktoré v tom čase znejú ako niečo ohromne dôležité, keď tu sa zrazu na nebi objaví materská loď. Ľudia čakajú, kedy ich navštívia tí priateľskí mimozemšťania, ktorí sú oveľa vyspelejší ako ľudia a pomôžu im. Toho sa však nedočkajú, keďže mimozemšťania spustia prvú vlnu, (vypnú elektrinu) pri ktorej zahynie niekoľko stotisíc ľudí. Nasleduje druhá, tretia, štvrtá a ľudia čakajú, kedy príde piata a načisto ich vyhladia. 

Celkový námet knihy znie veľmi sľubne. Nikdy som nebola veľkým fanúšikom mimozemšťanov, ale anotácia ma veľmi zaujala a s nadšením som sa pustila do knihy. Celá sa delí na niekoľko kapitol (ktoré sú krásne uvádzané tmavou nočnou oblohou), ktoré predstavujú rôzne postavy a ich pohľad na vec. Začiatok sa vyvíjal pomalšie, pretože autor si dal záležať na tom, aby poriadne uviedol čitateľa do deja, ale neskôr mi chýbala poriadna dávka akcie. Zhruba v tretej štvrtine knihy som sa začala poriadne nudiť, pretože materská loď bola stále na oblohe, ale mimozemšťania neurobili žiadny priamy útok na ľudí. Na druhej strane, ľudia síce boli cvičení na boj, ale veľa ho tam teda nebolo. Skôr by som povedala, že sa autor venoval psychike postáv a na to, ako zareagovali a prispôsobili sa faktu, že mimozemšťania chcú ovládnuť Zem. 

"Chceš sa porovnávať s hmyzom, Cassie? Ak na tom trváš, tak si podenka. Jeden deň tu, druhý preč. A vôbec to nesúvisí s Tými druhými. Tak to bolo odjakživa. Sme tu, a odrazu tu nie sme, a nejde o to, ako dlho sa tu zdržíme, ale ako využijeme určený čas."

Ďalšou vecou, ktorou autor podľa mňa vstúpil trošku vedľa, bol pohľad malého Sammyho. Sammy je malý brat Cassie, ktorý má zhruba šesť rokov, no keď autor píše jeho kapitolu, vôbec by ste nepovedali, že ten chlapec má šesť. Chápem, že udalosti, ktoré videl, mu pomohli trochu viac dospieť, ale myslím, že toto bolo tak 18-ročný chalan, ktorého myšlienky som čítala. Takisto aj ostatné postavy sa s ním rozprávali ako s dospelým, používali zložité výrazy a on im rozumel, ako keby sa s nimi bežne stretával v škôlke. 

Zo začiatku som knihou bola nadšená, pretože autor písal naozaj dobre, bolo to zaujímavé, no problém bol taký, že po čase to nadšenie opadlo, dej sa stával nudným a jednoliatym, Cassie mi začala trošku liezť na nervy a ja som sa akosi nemohla primäť knižku čítať. Problém bol možno v tom, že som čakala poriadnu akciu, no tej sa mi veľmi nedostalo a musela som sa prehrýzť zhruba 270 stranami, aby som jej trochu dostala. Čo však musím autorovi nechať bolo, že som nikdy nevedela, kto je na akej strane (a možno mi niekto stál na kábli a len mne to nedochádzalo) a stále som postavy podozrievala, čo sa mi celkom aj páčilo, no myslím, že celkový dojem to až tak nezachráni. Nakoniec, nebola to tragédia, bolo to zaujímavé, malo to niečo do seba, ale bolo to skôr také nemastné-neslané, preto dávam knihe hodnotenie 3/5:

Za recenzný výtlačok  by som sa chcela poďakovať vydavateľstvu TATRAN a ak by ste o knižku mali záujem, môžete ju nájsť aj TU. 

Gayle Forman - Iba jeden rok

Autorka: Gayle Forman
Originálny názov: Just one year
Séria: Iba jeden deň, diel druhý
Goodreads: 3,86
Slovenské vydanie: Ikar, 2014

Keď sa Willem preberie z bezvedomia, netuší, kde je – v Prahe, v Dubrovníku alebo doma v Amsterdame? Francúzsky lekár mu ošetril ranu na hlave, ale Willem utŕžil aj inú, ktorú navonok nevidieť, napriek tomu bolí. Mladý Holanďan je zase sám a naliehavo potrebuje nájsť dievča, peknú Američanku, ktorú pomenoval Lulu, lebo jej pravé meno nepozná. Strávili spolu čarovný deň v Paríži a niečo na tom dni – alebo dievčati – núti Willema položiť si otázku, či im nie je súdené zostať navždy spolu. Opäť sa vydáva na cesty, blúdi od Mexika až po Indiu a dúfa, že to dievča ako zázrakom znovu stretne. Ale keď mesiace plynú a Lulu mu stále uniká, Willem začína pochybovať, či ruka osudu je naozaj taká silná, ako si myslel... A čo na to geniálny dramatik Shakespeare, ktorý mladú dvojicu najprv spojil, potom rozdelil a napokon v rozhodujúcej chvíli opäť zasiahol do ich života? 

Romantické, emotívne pokračovanie románu Iba jeden deň je príbehom voľby a náhody či „nehody“, ale aj šťastia, ktoré môžeme nájsť, keď sa voľba skríži s náhodou.

Aký veľký dopad môže mať jeden deň strávený s neznámou osobou na osud človeka? Očividne veľmi veľký.

V druhej časti série nám autorka ponúka predovšetkým Willemov pohľad na celú situáciu, čo sa stalo jemu, kým my sme boli s Allyson. V recenzii na predchádzajúcu časť som spomínala, že Allyson ako postava si ma

vôbec nezískala, nevedela som sa s ňou stotožniť. Navyše som si neobľúbila žiadnu z postáv, ktoré tam vystupovali. V prípade Willema je to však iné. On ako postava bol zaujímavý a jeho premena postupom času bola viditeľnejšia a povedala by som, že väčšia než bola tá u Allyson. Rovnako ako postavy obklopujúce Willema boli, povedala by som prepracovanejšie, vzťahy medzi nimi boli reálnejšie a vedela som sa do príbehu rýchlejšie začítať. Najviac sa mi páčil však vzťah medzi Willemom a Kate, kedy už vidno aj na ňom, že našiel určitý zmysel života, alebo cestu, ktorou sa chce v živote vydať. 

Nemôžem povedať, že by dej bol nejak prešpikovaný akciou, ale čítal sa rýchlejšie ako prvá časť, to musím uznať. Plynul rýchlo, dokázala som sa do neho začítať a zároveň bol aj zaujímavejší. Hlavne to bolo však preto, že nadväzoval na prvý diel a dopĺňal ho. Videli sme situácie z iného uhlu a dokonca ma niektoré momenty aj prekvapili. 

Niekde v polovici sa to však spomalilo a ja som sa musela nútiť, aby som to čítala ďalej. Nebolo to zlé, ale bolo to také trochu nemastné, neslané. Jemný podpriemer. Potom neskôr sa to však znova rozbehlo a ja som nabrala tempo, pretože som sa chcela ocitnúť na konci, aby som videla ten moment z jeho očí, chcela

som vedieť, či tam bude viac než v prvej knihe. A bolo, ale nebolo to nič, čo by ma posadilo na zadok. Rozhodne to však bol príjemný záver.

"Preboha! Bol si tak dlho preč, že si zabudol piť za jazdy na bicykli?" zvolala. "Ako ešte môžeš o sebe tvrdiť, že si Holanďan? Vidím, že si sa vrátil domov práve včas."
"Aj ja si myslím."

Každopádne bola táto časť o trochu lepšia ako tá prvá, hlavne preto, že tam nebola Allyson, za čo som bola vďačná a Willem nemal až také filozofické myšlienky ako ona. Hlavne však aj preto, že jeho ten jeden deň ovplyvnil úplne inak a to sa mi páčilo, nefňukal ako Allyson a nesnažil sa uniknúť spoločnosti. Bolo to zaujímavé, užila som si čítanie, ale nijako extra ma to neohúrilo a myslím, že by som o nič neprišla, keby som knihu neprečítala, preto dávam hodnotenie 3/5:

Za poskytnutie recenzného výtlačku, by som chcela poďakovať vydavateľstvu IKAR. Ak by ste knihu chceli prečítať, nájdete ju TU.