Rick Yancey: Piata vlna alebo apokalypsa akú ste ešte nevideli

Autor: Rick Yancey
Originálny názov: Fifth Wave
Séria: Piata vlna, diel prvý
Goodreads: 4,12
Slovenské vydanie: Tatran, 2014

Prišli si po nás... Po všetkých... 

Piata vlna je pôsobivý príbeh plný prekvapení – sme uprostred chaotického sveta, ktorý sa nazýva Zem. Ľudstvo, hoci sa hrdinsky snaží vzdorovať mimozemšťanom, má mizivé šance na prežitie. Desivá, neošúchaná a skutočne výnimočná realita, s akou autor stvárnil príchod cudzích bytostí, pohltí každého čitateľa, takže knihu prečíta jedným dychom. Rick Yancey sa pohral so svojimi postavami a očividne ho to bavilo.

Spomeňte si na všetky tie filmy o mimozemšťanoch, ktoré ste videli...  A teraz na ne zabudnite, pretože niekedy sa veci nevyvinú ako vo filmoch.

Cassie je postava, ktorá si toho za krátky čas vytrpela strašne veľa. Musela sa prispôsobiť novému životu, novému svetu, v ktorom sa ocitla, a tak je normálne, že aj ona sa zmenila. Stala sa z nej poriadna tvrďáčka, pretože inak by tam vonku zrejme neprežila ani deň. To sa mi na nej páčilo, že mala hrošiu kožu, že sa nebála človeka zabiť, pretože musela myslieť na svoj život a nemohla riskovať, že ju oň jej rozhodnutie pripraví. Na druhej strane mala niekedy mierne záchvaty zlosti, ktoré sa po niekoľkých stovkách strán stávali otravnými a mala som chuť ňou zatriasť (možno jej vlepiť jednu výchovnú), aby sa trochu spamätala a aby sa ku všetkým nechovala ako hus. Jedna vec je byť ostražitá a držať si odstup a druhá vec je urážať ľudí akonáhle povedia niečo na jej adresu. 

Postavy Evana a Zombieho sú dosť podobné by som povedala, teda aspoň postavené na podobnom vzorci, pretože autor sa snaží ukázať, že Evan má tú dobrú stránku a Zombie zase tú temnú stránku, ktorá ho poháňa dopredu. Na Zombiem však môžeme vidieť, že sa z neho ľudskosť až tak veľmi nevytráca, hlavne keď príde do styku s Nuggetom, za ktorého sa cíti trochu zodpovedný a stará sa oňho. Mňa tieto dve postavy zaujali dokonca viac ako samotná hrdinka, pretože sa mi zdali zaujímavejšie. 

Cassie si s rodinou žije akoby sa nič nedialo, spolu s kamarátkou riešia chalanov  a iné primitívne problémy, ktoré v tom čase znejú ako niečo ohromne dôležité, keď tu sa zrazu na nebi objaví materská loď. Ľudia čakajú, kedy ich navštívia tí priateľskí mimozemšťania, ktorí sú oveľa vyspelejší ako ľudia a pomôžu im. Toho sa však nedočkajú, keďže mimozemšťania spustia prvú vlnu, (vypnú elektrinu) pri ktorej zahynie niekoľko stotisíc ľudí. Nasleduje druhá, tretia, štvrtá a ľudia čakajú, kedy príde piata a načisto ich vyhladia. 

Celkový námet knihy znie veľmi sľubne. Nikdy som nebola veľkým fanúšikom mimozemšťanov, ale anotácia ma veľmi zaujala a s nadšením som sa pustila do knihy. Celá sa delí na niekoľko kapitol (ktoré sú krásne uvádzané tmavou nočnou oblohou), ktoré predstavujú rôzne postavy a ich pohľad na vec. Začiatok sa vyvíjal pomalšie, pretože autor si dal záležať na tom, aby poriadne uviedol čitateľa do deja, ale neskôr mi chýbala poriadna dávka akcie. Zhruba v tretej štvrtine knihy som sa začala poriadne nudiť, pretože materská loď bola stále na oblohe, ale mimozemšťania neurobili žiadny priamy útok na ľudí. Na druhej strane, ľudia síce boli cvičení na boj, ale veľa ho tam teda nebolo. Skôr by som povedala, že sa autor venoval psychike postáv a na to, ako zareagovali a prispôsobili sa faktu, že mimozemšťania chcú ovládnuť Zem. 

"Chceš sa porovnávať s hmyzom, Cassie? Ak na tom trváš, tak si podenka. Jeden deň tu, druhý preč. A vôbec to nesúvisí s Tými druhými. Tak to bolo odjakživa. Sme tu, a odrazu tu nie sme, a nejde o to, ako dlho sa tu zdržíme, ale ako využijeme určený čas."

Ďalšou vecou, ktorou autor podľa mňa vstúpil trošku vedľa, bol pohľad malého Sammyho. Sammy je malý brat Cassie, ktorý má zhruba šesť rokov, no keď autor píše jeho kapitolu, vôbec by ste nepovedali, že ten chlapec má šesť. Chápem, že udalosti, ktoré videl, mu pomohli trochu viac dospieť, ale myslím, že toto bolo tak 18-ročný chalan, ktorého myšlienky som čítala. Takisto aj ostatné postavy sa s ním rozprávali ako s dospelým, používali zložité výrazy a on im rozumel, ako keby sa s nimi bežne stretával v škôlke. 

Zo začiatku som knihou bola nadšená, pretože autor písal naozaj dobre, bolo to zaujímavé, no problém bol taký, že po čase to nadšenie opadlo, dej sa stával nudným a jednoliatym, Cassie mi začala trošku liezť na nervy a ja som sa akosi nemohla primäť knižku čítať. Problém bol možno v tom, že som čakala poriadnu akciu, no tej sa mi veľmi nedostalo a musela som sa prehrýzť zhruba 270 stranami, aby som jej trochu dostala. Čo však musím autorovi nechať bolo, že som nikdy nevedela, kto je na akej strane (a možno mi niekto stál na kábli a len mne to nedochádzalo) a stále som postavy podozrievala, čo sa mi celkom aj páčilo, no myslím, že celkový dojem to až tak nezachráni. Nakoniec, nebola to tragédia, bolo to zaujímavé, malo to niečo do seba, ale bolo to skôr také nemastné-neslané, preto dávam knihe hodnotenie 3/5:

Za recenzný výtlačok  by som sa chcela poďakovať vydavateľstvu TATRAN a ak by ste o knižku mali záujem, môžete ju nájsť aj TU.