Rómeo a Júlia sú súrodenci | Zakázaná láska

Autorka: Tabitha Suzuma | Originálny názov: Forbidden | Čo nájdete: lásku, trápenie, opilstvo | Goodreads: 4,07 | Slovenské vydanie: Slovart, 2015

Zotriem si slzy, zdvihnem hlavu, zadívam sa naňho. "Neurobili sme nič zlé! Ako môže byť naša láska zlá, keď nikomu neubližujeme?" 

Lochan a Maya to v živote nemajú ľahké, pretože sa musia starať o troch súrodencov, o svoju matku, ktorá sa hrá na mladicu a chodí žúrovať pomaly každý deň a k tomu si prirátajme ešte školu, ktorej sa každý deň venujú. Keď si vezmeme, že majú zhruba 16-18 rokov a už majú také bremeno na svojich pleciach, je obdivuhodné, že sa ešte psychicky nezrútili. Na psychike im však nepridá ani to, keď zistia, že sa majú radšej ako by sa mali mať. 

Už po prvej strane Zakázanej lásky si uvedomíte, že je to ťažká kniha. Nenarážam len na tematiku, ktorej sa autorka venuje, je to totiž vidno aj na jej štýle písania. Privítajú vás detailné opisy prostredia, procesov postáv a dlhé vnútorné monológy. To má samozrejme dopad aj na tón celej knihy, ktorý je pomalší a miestami trochu ťažkopádny. Spočiatku som si tým nebola istá, pretože osobne mám radšej, keď autorka uľahčí tón rozprávania, hlavne ak ide o ťažké témy. Na moju radosť som si na to však po niekoľkých stranách zvykla a ponorila som sa do deja. No nikdy som sa nemohla začítať do knihy na dlhý čas, pretože som z toho všetkého bola unavená. 

To, ako sa autorke podarilo odštartovať knihu a zaujať ma však narazilo na bariéru zhruba v polovici knihy, keď som sa s postavami dostala do začarovaného kruhu. Chceli byť spolu. Nesmeli byť spolu. Nakričali na seba. Boli spolu. Nesmeli byť spolu. Trápili sa. Boli spolu... Na jednej strane chápem, o čo sa autorka snažila, ale na druhej strane chýbala moja emocionálna zaangažovanosť, a preto ma ich morálny boj skôr vadil ako mnou pohol. Ako som čítala ďalej, prišla som na to, že som ich až tak nevnímala ako súrodencov, v mojich očiach to boli len dvaja mladí ľudia, ktorí sa mali radi, a preto tá celá vec o zakázanej láske išla mimo mňa. To, čo malo vyzerať ako tabuizovaný vzťah, to, čo malo byť v mojich očiach ako niečo nemorálne a neprirodzené sa stratilo, pretože som ich vnímala ako pár, ktorý sa stará o svoje deti. Neboli to pre mňa deti starajúce sa o deti. 

Od polovice knihy to šlo pre mňa dolu kopcom. Tešila som sa, kedy bude koniec knihy, kedy príde to dlho očakávané vyvrcholenie, ktoré bude znamenať, že sa príbeh nejako skončí. Tak trochu som predvídala, čo sa stane. Aj keď nie úplne všetko. No na konci som bola už tak otrávená, že všetky emocionálne vyčerpávajúce veci, ktoré sa tam odohrali išli mimo mňa a namiesto sĺz sa na mojej tvári objavil začudovaný výraz. Tragická lovestory Lochana a Mayi ma veľmi nedostala, namiesto toho ma skôr zaujala postava Kita, ktorého emócie neboli také očividné a myslím, že boli hlbšie. Jeho premena na konci knihy a oľutovanie svojich skutkov mnou pohli viac ako dráma medzi hlavným párom. 

Aj napriek tomu to však bol ale krásny príbeh, ktorý vami možno pohne. Som rada, že autorka si vybrala tému incestu, pretože to stavia hlavné postavy do zložitej pozície, kedy si musia vybrať medzi svojou láskou a medzi tým, čo je správne a normálne. 

*Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart. Knihu môžete nájsť aj TU.*