Byť knižným blogerom znamená...

...písať len o knihách? 

Blogeri a celá blogosféra sa vyvíja ako hocičo iné. Pamätám si, že keď som ja začala písať recenzie na blog ani som nevedela, že nejaké knižné blogy existujú a nevedela som veľmi, čo robím. Internet sa začal ale rozmáhať a našlo sa oveľa viac ľudí, ktorí si založili blog, a tak sa blogosféra začala rozrastať. Teraz má čitateľ na výber, takže je viac než isté, že si každý niečo nájde. 

V tej dobe bolo aj menej recenzných výtlačkov, čo bolo celkom príjemné, pretože sme sa viac spoliehali na knižnice. Ja do tej našej chodím len kvôli britskému centru a sem-tam pozriem nejaké knihy, no väčšinu z nich som už buď čítala, alebo nie sú podľa mojej chuti. S recenzákmi však súvisia aj neustále sa opakujúce recenzie, ktoré vám zahltia feed a priznajme si to, neprečítate ich všetky. Ja osobne pozriem jednu u blogera, ktorého čítam najradšej a tým to hasne. Možno si ešte prečítam niečo na Goodreads. Ale o tom nie je článok. 

Za tých pár rokov som prešla viacerými fázami. Na začiatok som si myslela, že knižný bloger by mal písať len recenzie, nad čím dnes len krútim hlavou, pretože komu by sa chcelo čítať len recenzie? K tomu dopomohli aj tagy a rôzne meme a iné rubriky, ktoré pridali blogom rôznorodosť. Ibaže, ešte stále sú blogy, ktoré sú zahltené len recenziami, čo mi príde trochu neosobné. Mňa najviac zaujme tematický článok, ale to myslím, že viacerí z vás vedia. No aj tak som v poslednom čase zaznamenala určitú zmenu postoja ku knižným blogerom, pretože akosi ma nič nezaujme. Väčšinou, keď zavítam na blogger a dám sa prechádzať môj feed, jediné, čo vidím sú recenzie na knihy, ktoré sú pre mňa irelevantné, pretože:

A) viem, že tie knihy nie sú podľa môjho gusta 

B) viem, že tú knihu čítať nebudem,
C) danú knihu som už čítala

A tak idem dolu, predieram sa recenziami a tagmi a inými článkami, sem-tam sa na mňa usmeje počasie a vyjde slnko v podobe tematického článku, ktorý ma zaujme a prinúti ma na odkaz kliknúť. Zo všetkých blogov, ktoré tam mám ale nahádzaných sa to môže stať pri jednom alebo dvoch. Toto sa až tak veľmi netýka zahraničných blogov, pretože viac inklinujem k anglickým knihám, a teda ich recenzie ma lákajú viac. 

Ja sama sa tomu snažím vyhýbať a snažím sa mať buď jednu recenziu týždenne alebo k nej niekedy pripojím aj tematický článok. Recenzia až dve týždenne sa mi zdá v poriadku, aj keď niektoré blogy majú nepomer vo vzťahu kvalita vs. kvantita. Viem si predstaviť, že niektorí z vás sa môžu začudovane dívať na tento článok a pýtať sa: "Dobre, ale tak, keď nie o recenziách, tak o čom má byť knižný blog?"  Ja vám odpoviem.  Budem znovu mudrovať, ako to ja dokážem, a predostriem vám svoju utopickú predstavu o tom, aký blog by som rada čítala, a pritom tak trochu viem, že ho od našich blogov asi nedostanem. 

Ako som povedala, recenzie sú pre mňa trochu neosobné. Áno, dostanem váš názor na danú knihu, viem, aký postoj máte k danej tematike a môžeme sa plodne porozprávať o knihe, čo je úplne super, ale to mi nepovie viac o vás ako o osobe. Keby som nepoznala mnohých slovenských blogerov, asi by som niektorých z nich odpísala, pretože by som nespoznala ich záujmy mimo kníh. A myslím, že to je dôležitá časť blogera. Ja mám rada knihy, ale okrem toho mám kopec iných záujmov, ktoré na blog nevyťahujem. Nerobila som to, pretože som myslela, že to nikoho nebude zaujímať, a pritom až teraz som si uvedomila, že možno by to zaujalo iných čitateľov, možno by som zistila, že niektorí blogeri majú rovnaké záujmy. Rozhodla som sa, že nechcem, aby bol môj blog škatuľkovaný ako knižný, keď mne samej by bolo nepríjemné, keby som bola škatuľkovaná len ako knihomoľ. Možno to bude zlé rozhodnutie, možno dobré, to uvidím, až keď to skúsim. 

Týmto článkom chcem poukázať na to, že knižný blog nemusí mať články len o knihách. Autor si nemusí vytvoriť ďalší blog len preto, že to, o čom píše, sa mu nehodí na knižný blog. Rôznorodosť je predsa zábavná. A nehovorím teraz, že začnem robiť recenzie kozmetiky, ale rozhodne sa chcem podeliť o svoje recepty, chcem sa podeliť o svoje myšlienky o živote, o svoje názory na dospelý život a chcem to robiť bez toho, aby som sa trápila, čo na to povedia iní blogeri, pretože to nemá s knihami nič spoločné. Rada by som, keby sme viacerí vyšli zo svojich škatuliek a prišli s niečím novým. Oživme blogosféru nech sa znova trochu vyvíja a nech smerujem niekam inam, hlavne nech nestojí na tom istom mieste. Myslím, že keby každý aspoň raz za mesiac pridal článok, ktorý je úplne mimo jeho záberu, bola by blogosféra oveľa farebnejšia. 

K tomuto článku ma inšpirovali zahraničné blogy, rovnako ako moje túžby, no aj články našich blogerov. Zonia, Frankie a Anet urobili úžasný photoshoot a Anet ho zverejnila aj na blogu. Má knižný motív, presnejšie Alica v krajine zázrakov, ale myslím, že to bol úžasne kreatívny príspevok a dodal blogu niečo nové (photoshoot si môžete pozrieť TU). Vravíte, že neviete fotiť?  Stačí sa pridať do nejakého projektu, ako to urobila Kristy. Ide o sériu tematických článkov, kde sa práve môžete dozvedieť niečo viac o nej (Sweather Weather článok TU). Myslím, že možností je dosť a dúfam, že vás tento článok inšpiruje a neurazí, pretože to nie je jeho cieľom.