Poznámky v knihách

Niektorí z vás si pri nadpise pomyslíte: "Čo za barbara by si dovolil písať do kníh?" Pred určitou dobou by som si to pomyslela aj ja. Veď predsa už v škole nám žiakom vtĺkali do hláv, že do kníh sa zásadne nepíše a inak to nebolo ani v knižnici, kde ak ste doniesli nazad popísanú knihu, pani knihovníčky sa na vás pozreli tak škaredo, až vám prišlo zle. Predstava, že by som mala takto poznačiť svoje milované knižky bola jednoducho nemysliteľná. Ja mám dokonca problém aj požičiavať knihy, pretože sa bojím, že sa mi vrátia poničené s ohnutými stranami a rozbitou väzbou. Ako som sa teda dostala k písaniu poznámok do kníh?

Priviedla ma k tomu škola, presnejšie povedané štátnice, kedy som zase raz čítala jednu z povinnej literatúry a chcela som si vyznačiť jednu dôležitú pasáž ale nechcelo sa mi ju opisovať a tak... som si ju označila priamo do knihy. Na počudovanie to bol dobrý pocit, a tak som pokračovala. Písala som si poznámky, postrehy, veci, s ktorými som až tak nesúhlasila a nakoniec sa mi ešte aj páčilo ako moje písmo vyčnievalo v úhľadne vytlačenej knihe. 

A tak som začala písať do všetkých mojich kníh. Nemôžem povedať, že by som ich v mojich očiach ničila, práve naopak. Na poličkách mám len knihy, ktoré sú môjmu srdcu blízke a ktoré nemám problém v budúcnosti aj re-readnuť. Predstava, že pri najbližšom re-readingu Splintered série tam na mňa budú čakať moje poznámky, nálepky a výlevy a postrehy a vtipné dotazy ma nadchýna, pretože nebudem čítať dokonale zachovanú knihu bez duše, ale knihu s kúskom mňa v nej. Keby som chcela, pokojne si ju môžem od niekoho požičať a prečítať, to je fajn. Ale načo mi bude na poličke ležať kniha, ktorá nemá ako hovoriť o tom, čo všetko sa mi na nej páčilo, čo nie, kde som plakala, kde som sa smiala?

Myslím si teda, že písanie do kníh je hriechom? Nie. Uberá to na kvalite knihy? Absolútne nie. Práve naopak, myslím, že tým na kvalite knihy pridáva, pretože keď ju neskôr niekomu požičiate, jeho zážitok bude o to špeciálnejší než keby od vás dostal dokonale zachovanú knihu. Je to ako by ste knihu čítala obaja spolu a delili sa o názor. Predstava, že niekomu požičiam knihu a zasmeje sa na mojich malých poznámkach ma veľmi nadchne. Píšem do nich preto, lebo ich mám rada a zakaždým, keď z poličky zdvihnem knihu a pozriem do nej a vidím v nej kúsok zo mňa, zahreje ma to pri srdci. V mojich očiach poznámkami dostáva kniha dušu, stáva sa z nej niečo viac než len kniha s príbehom, stáva sa z nej dobrodružstvo, ktoré som prežila, pretože mám dôkaz v podobe popiskov. Môj zážitok s postavami sa tak znásobuje a pripadám si viac účastníkom deja ako keby som ju len čítala a opatrne držala tak, aby som jej nepokrčila chrbát. Pre mňa to je znak, že sú knihy milované, pretože som si dala tú námahu a vyjadrila v nej svoje myšlienky a tie majú pre mňa veľkú hodnotu. Niekedy to môže byť len malý smajlík pri scéne, ktorá ma pobavila alebo to je okríknutie postáv, aby sa začali správať rozumne či fangirling nad nejakým párom. Samozrejme nájdu sa aj poznámky, kde sa nad problémom zamýšľam, keď mi niečo nesedí alebo len moje špekulácie.

Čo sa týka poznámok do kníh, ktoré čítam v rámci povinnej literatúry do školy, všimla som si, že mi veľmi pomohli, čo môže byť menší tip pre tých, ktorí budú tento rok začínať vysokú, kde majú predmet anglická alebo aj slovenská literatúra. Naše semináre prebiehajú asi tak, že prečítate knihu a potom sa na hodine o nej rozprávame a keďže je nás dosť málo (asi 11) očakáva sa, že každý niečo povie. Ja osobne mám deravú pamäť, takže poznámky do knihy sa osvedčili ako dobrý prostriedok, aby nezabudla na to, čo chcem spomenúť, ale zároveň si to poznačím k citátu a tak môžem svoj názor aj potvrdiť ukážkou z knihy, čo je veľmi dôležité.

Písanie poznámok do kníh ma jednoznačne chytilo, baví ma to, pretože viem, že moje knihy sú tak jedinečné a nikto iný také mať nebude. Navyše, predstavte si, že by ste do rúk dostali Rowlingovej vydanie Hier o život, kde by si robila poznámky a mali by ste možnosť nahliadnuť do jej hlavy, mali by ste možnosť vedieť, čo si o tom myslela a ako sa pri tom cítila. Podľa mňa by to bolo úžasné. Pre mňa sú poznámky v knihe niečo jedinečné. Ten pocit, keď prvý krát priložím pero k stránke je... magický. Je to akoby som do knihy vlievala energiu alebo akoby som vstupovala cez dvere šatníka do Narnie a všetky dobrodružstvá zažila na vlastnej koži.

Ako sa k poznámkach v knihách staviate vy? Vnímate to negatívne alebo pozitívne?