Paperweight | Moja myseľ je mojím nepriateľom

Autorka: Meg Haston

Originálny názov: Paperweight

Séria: nie je

Goodrads: 3,88 

Čo nájdete: poruchu príjmu potravy, priateľstvo

Slovenské vydanie: zatiaľ nie je

The thing was, I needed to be owned. I needed someone to say, This girl is mine. That´s what family is for, but mine was almost gone. There was no one to claim me but Eden and my sickness. So I gave myself to both. 

Rodina je pre dieťa všetko. Potrebuje dvoch rodičov, ktorí sa oň budú láskyplne starať a sprevádzať ho nástrahami života. Tie dve osoby sú v jeho živote najdôležitejšími modelmi, aké môže dostať. Keď nastane chyba v rodičovi alebo v nebodaj celej rodine, dieťa nesie následky celý život. Ovplyvňuje to, ako vníma seba, ako vníma svet, aký má vzťah k sebe a iným. Presne na to sa snaží autorka poukázať v knihe Paperweight, kde sa hlavná hrdinka Stevie snaží žiť s odmietnutím svojej matky a kde môžeme vidieť, ako veľmi rozhodnutie rodiča môže ovplyvniť život a rozhodnutie

dieťaťa. 

Stevie sa ocitá v centre, kde sa lieči na poruchu príjmu potravy, no je od začiatku jasné, že tam nechce byť. Nevieme, ako sa tam dostala, čo sa jej stalo, vieme len to, že Stevie nesmie pribrať. Nechce pribrať. Neustále prstami kontroluje rebrá, obvod zápästia a celé svoje telo, ktoré sa v jej očiach obaľuje tukom už po jednom jedinom jablku. Pre niekoho, kto nikdy nemal takéto predstavy, pre niekoho, kto nie je posadnutý svojou váhou, môže byť jej konanie zvláštne. Mne osobne sa však autorkino spracovanie a vykreslenie tejto poruchy páčilo hlavne preto, že bolo realistické. Nesnažila sa to zľahčovať, nesnažila sa zatajovať niektoré detaily správania. V centre vidíme mnoho dievčat, ktoré sa vysporiadajú s rôznymi chorobami a každá to znáša inak. 

I should be remembering running through the sprinkles with Josh when we were kids. I should be remembering standing over the spray, blinking with wet lashes at the millions of rainbows. That´s what Eden took from me; that´s what I gave away: the sacred importance of the real things. The things that mattered. 

Čo sa mi páčilo bolo, že tento problém autorka nepriamo spojila s predsudkami spoločnosti, ktoré sú v dnešnej dobe veľmi rozšírené. Dievčatá sú pod neustálym tlakom, dávajú si veľký pozor na to, čo jedia, koľko jedia, ako vyzerajú. Pridávajú sa do toho aj sociálne média a výrazy ako "skinny" či "thigh-gap", teda medzera medzi stehnami, ktorá sa považuje možno za in, ale aj za prejav "dobrej" postavy. Rovnako aj výraz "bikiny body", teda telo vhodné do bikín, ktorý nemám rada, pretože narúša pozitívny pohľad na telo a hovoriť, že niektorý typ postavy sa viac hodí na nosenie bikín ako iný, je podľa mňa sprostosť. A vďaka tomuto všetkému vzniká chorý pohľad na to, ako by dievčenské, ale aj mužské, telo malo vyzerať. Ideál krásy nie je o tom, že dievča má miery 90, 60, 90 a že muž má široké plecia a je svalnatý. Podľa mňa ideálom krásy by malo byť zdravé telo, rovnako aj zdravá myseľ. 

Rozhodne za plus beriem aj to, že sa autorka nesnažila nasilu vtlačiť do deja nejakého sexy, ale zároveň rovnako utrápeného hrdinu, do ktorého by sa hrdinka zamilovala, on by sa zamiloval do nej a ich láska by ich vyviedla z temnoty choroby. Nechápte ma zle, pri niektorých dielach mi to nevadí, napríklad My Heart and Other Black Holes či Every Last Word. No tu by to vyslovene pokazilo príbeh a bola som rada, že to autorka dokázala tak bravúrne napísať aj bez romantického elementu. Na druhej strane zvýraznila dôležitosť priateľstva, ktoré dokáže v takýchto prípadoch veľmi dobre pomôcť, pretože pocit, že v tom nie ste sami a že pri vás stojí niekto, kto vie, čím si prechádzate, do určitej miery upokojuje. A tak na jednej strane máme Ashley, ktorá nie je spočiatku podľa Stevienho gusta, a Eden, dve kamarátky, ktoré majú ale úplne rozdielny vplyv na Stevie. A tým sa dostávam k tomu, že autorka zdôrazňuje, aký dôležitý je výber priateľov, pretože zatiaľčo niektorí vám môžu pomôcť s problémami alebo dosiahnuť sen, druhí vás môžu stiahnuť k zemi a vysať z vás aj poslednú kvapku energie, pretože ich to udrží pri živote. 

I curse my mother with every step. She thinks paying for this place will erase her sins. I hope they call her as soon as they realize I´m gone. I hope she feels powerless. I hope she knows: She did this. This is her fault.

Mne osobne sa Eden ako postava veľmi páčila, pretože môžeme vidieť, ako strašne chcela Stevie nájsť "materskú" postavu, ku ktorej by sa mohla utiekať, pri ktorej by sa cítila špeciálne a ktorá by jej dala pocítiť, že je krásna, že je dôležitá, že jej existencia je potrebná. Stevie bola tak zaslepená hľadaním tohto vzoru, že si nevšimla, že Eden je pravým opakom toho, čo hľadá a že ju dovedie ku skaze. Druhá postava, ktorá tak trochu spĺňa rolu matky pre Stevie, je psychiatrička Anna, ktorá je spočiatku ako akákoľvek iná psychiatrička, ale neskôr vysvitne, že aj ona má chyby.  Stevie si k nej pomaly vytvára vzťah a rozhodne sa jej dôverovať a vidí v nej oporu matky, ktorú jej biologická nedopriala. Tieň jej matky sa ťahá celým príbehom a je zaujímavé sledovať, ako jedno jediné jej rozhodnutie ovplyvnilo Stevie a jej vzťah k sebe samej. Jej matka ju opustila a ona okamžite myslela, že urobila niečo zle, že je na vine, pretože nie je dosť dobrá dcéra, že ak ju nemá rada matka, že ak ju bola schopná opustiť ona, tak kto iný ju bude milovať? 

Celkovo ma príbeh chytil za srdce, nielen preto, že mi téma bola blízka, ale aj preto, lebo autorkin štýl bol pútavý a čítal sa rýchlo. Nedáva čitateľovi informácie naraz, trochu ho naťahuje a pomaly všetko odhaľuje, keď na to je pripravený. Každopádne veľmi krásna kniha, Stevie ako hrdinka urobila naozaj veľký pokrok a ja dávam plné hodnotenie.

Na záver ešte jeden krátky film týkajúci sa tejto tematiky.