Bozkom k rekordu | Líbali jsme se

Autor: David Levithan | Originálny názov: Two Boys Kissing | Goodreads: 4,10 |  České vydanie: Cooboo, 2015

Mezi minulostí a přítomností je takřka dokonalá rovnováha. Zatímco z nás se stáva vzdálená minulost, z vás se stává budoucnost, kterou si uměl jen málokdo z nás představit. 

O Davidovi Levithanovi ste zrejme počuli v spojení s knihou Den co den. Bola to moja prvá kniha od tohto autora a sklamane som vtedy skonštatovala, že ma nenadchla. Ale vôbec. Preto som sa do Líbali jsme se púšťala trochu opatrne a dúfala som, že bude o trochu lepšia. A bola. Prvé stránky ma síce prekvapili, pretože je príbeh vyrozprávaný z pohľadu "duchov minulosti", ktorí sledujú osudy niekoľkých chlapcov. Harry a Craig chcú prekonať rekord v bozkávaní a okolo toho sa krúti hlavná línia, môžeme vidieť, ako ich ľudia podporujú, ako ich odsudzujú a nadávajú im, no čo je podľa mňa najdôležitejšie, môžeme vidieť, ako sa navzájom podporujú, stoja pri sebe a nevzdávajú sa, pretože chcú urobiť zmenu. 

Ako som povedala, štýl rozprávania je zaujímavý a originálny a na druhej strane poskytuje priestor pre mnoho referencií. Tak napríklad už na začiatku môžete vidieť narážky na Kushnera a jeho diela, hojne sa tam vyskytuje Whitman, ale zároveň ako čitatelia dostávame narážky na to, ako téma homosexuality vyzerala v minulosti. Autor naráža na epidémiu Aidsu a ja osobne by som odporúčala, aby si čitateľ vyhľadal každé neznáme meno, ktoré autor spomenie, pretože tak dostane komplexnejší prehľad o minulosti a môže tak vidieť kontrast v spojení s prítomnosťou. Ja osobne som sa usmiala pri každej referencii, pretože som vďaka mojim predmetom vedela o čom autor hovorí. Hlavne si pozrite Kushnera a jeho Anjeli v Amerike, úplne úžasný film. 

Keďže sa autor sústreďuje na osudy viacerých postáv v rozmedzí celkom krátkeho príbehu, nedostávame veľmi vývoja čo sa týka postáv. Skôr by som povedala, že autor chce načrtnúť skicu ich životov, ako ich okolie ovplyvňuje, akí dôležití sú rodičia pri vývoji dieťaťa a čo všetko formuje osobnosť. Podľa mňa chcel poukázať na to, čo ich desí, z čoho sa radujú, aké ľahké je sa zamilovať, aké ľahké je sa rozísť, no predovšetkým, aké ťažké je urobiť zmenu v názore ľudstva. Myslím, že je jasné, že sa kniha venuje predovšetkým homosexualite, no v celej knihe nevidíme jediné lesbičky. Možno je to tým, že aj aids bol v minulosti spájaný viac-menej s mužmi a že gayovia to majú vo všeobecnosti ťažšie, pretože z nejakých nepochopiteľných dôvodov je sexy ak sa bozkávajú dve ženy, ale ak to sú dvaja muži, už je to hneď odporné. A hoci žijeme v 21. storočí a homosexuáli získavajú čoraz viac práv, myslím, že mentalita ľudí ešte bude musieť prejsť dlhú trať, aby táto téma nebola vnímaná ako nechutná alebo neprirodzená. 

Čo mňa osobne zaujalo bolo, že sa autor inšpiroval skutočnými udalosťami. Napríklad v roku 2010 Matty Daley a Bobby Canciello prekonali rekord v najdlhšom neprerušovanom bozku. Rovnako ako aj niektoré iné postavy boli inšpirované skutočnými osobami, to všetko autor objasňuje v poďakovaní. Celkovo ale musím povedať, že sa mi Levithanov štýl písania veľmi páčil, bolo to oveľa lepšie ako Den co Den. Najväčšie plus je, že vás kniha prinúti sa pozastaviť nad niektorými pasážami a popremýšľať nad významom. Autor prezentuje zaujímavé myšlienky, ktoré som si označovala, aby som sa k nim mohla neskôr vrátiť. Preto to nie je kniha, kde by do popredia vystupoval napínavý dej, ale do popredia stavia postavy a ich túžby a rozoberá tematiku homosexuality. 

Ak vám teda táto téma nesedí, ani po knihe nesiahajte. Na druhej strane, ak vás zaujíma a chceli by ste sa o nej dozvedieť niečo viac, určite po nej siahnite, nebudete to ľutovať. 

*Za poskytnutie recenzného výtlačku by som rada poďakovala Albatrosmedia. Ak máte o knihu záujem, nájdete ju TU.*