Už dlhšie som sa vôbec neozvala a dosť ma to mrzí, pretože som si cez leto navykla dávať na blog všemožné recenzie, články... nebolo to každý deň, ale rozhodne toho bolo viac ako teraz, keď mám obdobie sucha. Príčinou je ako inak škola (niekedy mám dojem, že v nej budem aj prespávať, ale tak zle na tom ešte nie som). Čakala som, že toho bude veľa, vedela som, ako zhruba som sa dokázala venovať blogu minulý rok, ale akosi ma všetky tie skriptá + povinná a odborná literatúra pohltili a ja som blog (alebo normálnu knihu, ktorá by nebola do školy) nevidela ani nepamätám. Úprimne, asi by som na ňu ani nemala chuť.
Čo však bráni, aby som sa celkom zbláznila je Youtube. Presne o ňom bude aj tento článok. Chcela by som vám ukázať pár videí, ktoré si ma získali a majú miesto v mojom srdci.
Prvé video je od mladého youtubera Troya Sivana. Myslím, že väčšina z vás čítala The Fault in Our Stars. Ak ste to čítali, túto pesničku, ktorú napísal a dokonca k nej urobil aj video musíte vidieť. (Warning: môže vám privodiť slzy)
Ďalšie video by vám mohlo trochu zdvihnúť náladu. Schválne, koľkí z vás sa tvárili aspoň trochu ako ona?
A nakoniec dve pesničky, ktoré nemôžem dostať z hlavy :)
Dúfam, že budem mať viac času a na blogu sa objaví aj recenzia a budem sa snažiť to tu trochu oživiť, aby to len tak neležalo ladom.
Prázdniny sú v plnom prúde, utekajú ako voda a ja sa v poslednom čase snažím neroztopiť od toho tepla, čo nastalo. Slnko a leto mám rada, ale čo je veľa, to je veľa. Minule som v noci ledva spala, pretože som bola prilepená k plachte, myslela som, že sa ostrihám dohola, pretože vlasy som mala omotané okolo krku a seriózne som zvažovala, že pôjdem spať do mraziaka. Našťastie som to prežila.
Ale k veci. Sem tam zablúdim na internet a viete, ako to chodí. Poviete si, že sa len mrknete na Facebook, možno skontrolujete emaily, ale v skutočnosti tam zostanete dve až tri hodiny. Ak nieste tento prípad, klobúk dolu, pretože mne sa to stáva dosť často a mám problém sa odtrhnúť od stránok ako Youtube alebo Goodreads.
A tak vďaka mojej menšej obsesívnej poruchy Youtubom (načo pozerať televíziu? Mám youtube, je to rovnako návykové a s kvalitnejšími videami) som narazila na pár videí, o ktoré sa s vami chcem podeliť. Takto sa nad nimi môžeme rozplývať viacerí.
Predpokladám, že všetci dobre poznáte staré disneyovky ako Ariela, Kráska a zviera, Aladin a Pocahontas. Bolo to celé moje detstvo a vždy som im závidela tie šťastné konce. Minule som však našla brutálne video, ktoré ukáže, ako skutočne tieto rozprávky skončili (znie tak šťastne, že ani nebudete vedieť, že je v skutočnosti smutné :D )
Ďalšie video je dosť divné. Ale vtipné. Fifty shades tiež poznáte, verím, že hej, a toto je taktiež menšia paródia. Myslím, že k tomuto netreba žiadny komentár, len si to pozrite.
Na rade je hudba a v poslednej dobe som bola dosť namotaná na tieto skladby. Robina Thickea som nikdy nemusela, ale toto je dosť chytľavé. K Selene, nemusím ju, naživo nevie spievať (minule som videla video, kde na koncerte spieval playback, pretože ona tam tancovala a nedokázala by to uspievať, to nie je dobrá speváčka), ale toto je moje guilty pleasure, ktoré nemôžem prestať počúvať. Pevne dúfam, že ma to však prejde, trošku sa za to hanbím :D
Ale netrávim celý čas len na internete, nie som žiadny asociál. Tento týždeň sme s kamoškami vybielili takmer všetky letné výpredaje v Žiline, chodím do autoškoly, kde sa na mne inštruktor pekne baví, pretože som tam jediné dievča a on si očividne myslí, že mu to dáva právo ma podpichovať. Trávim ho aj zabarikádovaná vo svojej izbe medzi kopou kníh, ktoré chcem toto leto ešte prečítať, pretože viem, že potom cez školský rok to bude samá odborná literatúra k slovenskej literatúre, ktorej rozumiem menej ako tej anglickej. Nehovoriac o tom, že si idem do knižnice pre desať anglických klasických kníh, ktoré musím prečítať ešte skôr než začne škola, pretože potom nebude čas. Ešte raz, prečo som šla na tú školu?
Dala som sa aj do písania môjho diela, Za hranicou života. Teda, skôr som sa dala do opravovania kapitol, ktoré som dopísala pred dvoma mesiacmi a bola som zhrozená. Snažím sa, ale písanie mi ide pomalšie a pomalšie. Dostala som pár nápadov, tak dúfam, že sa to nejak posunie, ale ako sa poznám, dostanem chuť písať až vtedy, keď sa začne školský rok a ja nebudem mať absolútne žiadny čas. Super!
Myslela som však, že by som sem dala menšiu ukážku ktorá by vás mohla zaujať (ak nie, je to v poriadku, neprídem si po vás :D )
„Myslím, že viete, prečo som vás sem zavolal, že?
„Ani nie,“ prehovoril Cameron a usadil sa na jednom z kresiel a ja vedľa neho.
„Ide o tú vec s proroctvom. Keby bolo všetko ako inokedy, Osud by sa nenáhlil s nahradením Matthiasovho prázdneho miesta, ale keďže sa dejú veci, ktoré sa dejú, dúfajú, že sa to pokúsim vyriešiť. Rád by som preto vedel, čo o tom všetkom viete.“
„Nuž, veľa toho nie je,“ ujal sa slova Cameron a porozprával mu všetko, čo sa tu za niekoľko posledných dní udialo. Bola som rada, že zamlčal informáciu, že sme pravdepodobne našli dievča z toho proroctva. Ja som tam len sedela a čakala kým oni dvaja všetko vybavia a budeme môcť ísť preč. Pohľady, ktoré mi Mason daroval, ma totiž dosť znervózňovali.
Mal ostrejšie črty tváre, no keďže mal dlhšie vlasy, nebilo to tak strašne do očí. Zamyslene sledoval Camerona, sústredene počúval, čo mu hovoril. Možno mu celá tá situácia nebola ukradnutá. Možno naozaj chcel vyriešiť problémy. Zrejme by som ho nemala súdiť podľa toho, ako vyzerá. No aj napriek tomu na mňa pôsobil ako veľký frajer. Taký, ktorý keď prejde uličkou školy, všetky dievčatá vzdychnú. Taký, ktorého by otec dievčaťu nikdy neschválil.
Uprene som ho sledovala, keď vtom Cameron dohovoril a Mason sa obrátil ku mne. Pohľady sa nám stretli a on sa usmial tak, že by sa nejednému dievčaťu podlomili kolená.
„Ty si tá s červeným tetovaním, že?“ spýtal sa po chvíli.
Ďalší bod na zoznam, prečo ho nemám rada, pomyslela som si.
„Bingo!“ ozvala som sa naoko nadšene. Skrútilo mu kútikom úst, takže asi neprehliadol môj sarkazmus. Fajn.
„Smiem?“ spýtal sa ticho a ukázal na moju ruku. Zhlboka som sa nadýchla a položila chrbát ruky na jeho pracovný stôl. Všimla som si, ako sa mu rozšírili oči, keď videl, že je naozaj červené. Tvárou mu preblesklo prekvapenie a záujem. Bruškom palca jemne a pomaly prešiel po jednej z línii. Na prázdno som preglgla a snažila som sa ignorovať zimomriavky, ktoré mi z toho dotyku naskočili. Odvrátila som pohľad od jeho palca smerom k jeho tvári a zistila som, že na mňa uprene hľadí.
„Ešte stále sme nezistili, prečo ho má červené,“ ozval sa Cameron a jeho hlas akoby preťal ťažobu toho momentu. Mason sa opäť pohodlne usadil vo svojom kresle a ja som bola Camovi vďačná, že prehovoril. Rýchlo som stiahla ruku a zakryla si tetovanie dlaňou.
Ak ste sa dostali až sem na koniec tohto dlhého monológu, gratulujem. Tento príspevok vlastne nemá nejaký väčší zmysel, išlo skôr o to ukázať, čo v poslednom čase zbožňujem, čo sa vám môže zapáčiť a čo je nové.
A čo vy? Tiež sa snažíte čítať, pretože škola vám to neskôr nedovolí? Aj vy máte nejaké guilty pleasure, ktoré by ste najradšej nepriznali? Alebo pesničky, ktoré vám nedajú oddýchnuť? Ak hej, pokojne sa o to podeľte v komentároch, budem rada.
Tak, už sa začal školský rok aj pre mňa, vymenila som svoju útulnú izbietku za "luxusnú" izbu na intráku v Bratislave. Moje prvé dojmy? Myslím, že si tu veľmi rozšírim rozhľad v oblasti muziky a moje kruhy pod očami sa ešte trošku zväčšia od nedostatku spánku, ale inak to ujde. Mám posteľ, ktorá len trošku vŕzga, chladničku na izbe, veľkú terasu, kde sa dá hrať aj tenis a milých susedov, ktorí ako som stihla zistiť, strašne radi majstrujú.
Nie je však ešte ani koniec prvého týždňa a ako to tak vidím, budem zavalená veľkým množstvom kníh, ktoré sú také zaujímavé ako len učebnice môžu byť. A teda nebudem mať veľa času na normálne knihy, kde sa niečo aj deje a nie sú to len žvásty o tom, ako bol napísaný Proglas. Ale, je tu jeden svetlý bod! Prednášok a seminárov mám síce veľa, no väčšinou mám medzi nimi 2-hodinovú prestávku, ktorú som tento týždeň väčšinou využila na to, aby som si posedela v Panta Rhei a niečo tam prečítala.
Tento víkend idem domov, takže by som sem mohla hodiť ďalšiu recenziu a mám pripravených článkov, takže to tu nebude mŕtve... dúfam.
A keďže ja som bola taká šikovná a zabudla som si zabaliť slúchadlá, dnes, keď som chvíľu sama na izbe, som si zamilovala túto pesničku. Prečo? Pretože je úplne iná, ako všetky ostatné, ktoré tu okolo mňa hučia a zmena je niekedy naozaj príjemná.
Ahojte!
Presne ako hovorí nadpis: Nemám ani čas, ani inšpiráciu na písanie, čo ma veľmi mrzí. Ale hold som maturant takže by to malo byť samé učenie a zhon nie? Hoci stále si nepripadám ako v poslednom ročníku. Keď si uvedomím, že už budúci rok budem niekde úplne inde, zimomriavky mi behajú po chrbte. Na druhej strane, blažená je cesta z nášho gymnázia :)
Ale späť k veci, písanie je momentálne tak trošku na bode mrazu, ale budem sa veľmi, veľmi snažiť, aby som roztopila ľadovce a aspoň čosi zlátala( dúfam, že to bude lepšej kvality ako zlátanina). Dúfam, že ste na mňa ešte nezabudli, cez leto som bola v knihách a teraz som v učebniciach. Ale sľubujem, že sa budem snažiť. No aby to tu neviazlo pridávam sem nejaké Topky! :D
Ahojte! Dlhšie som sa neozvala, ale nebojte sa, na blog som nezabudla! Dnes ráno, keď ma o 6:20 nebudil otravný zvuk budíka, som si konečne naplno uvedomila, že sú prázdniny. Dva mesiace nerušeného pokoja od ranného vstávania. Dva mesiace počas, ktorých budem naberať sily na budúcoročné maturity, ktoré ma čakajú a mám taký dojem, že ani neminú. Ale dosť bolo o budúcom školskom roku. Keď sa tak dívam na to počasie, tak mám taký pocit, že tie prázdniny nezačali zrovna najlepšie. Počasie, nepočasie ja som už jednoducho naladená na letnú náladu. Priatelia, rodina, spánok aspoň do deviatej, nič viac nepotrebujem. A keďže som v "relax mode", rozhodla som sa sem pridať nejakú tú muziku, na ktorej v poslednom čase fičím. Možno vám môj výber trochu zlepší náladu v tomto daždivom počasí. P.S. Na moju škodu, my na dovolenky bohvieako nechodievame, ale pred dvoma rokmi som bola na mesiac v Londýne a bolo to jednoducho super! Kam sa tento rok chystáte na prázdniny vy?
Ahojte.
Konečne je tu piatok, deň u študentov tak obľúbený, kedy si aspoň na chvíľu oddýchneme od učenia a úplne vypneme. Určite väčšina z vás pozná ten zhon pred polročným vysvedčením, všetky tie písomky a uzatváranie známok. Niekedy mám pocit, že sa v tom profesori vyžívajú, keď nám dávajú toľko písomiek.
Ja sa najlepšie uvoľním pri dobrej hudbe, preto som sa rozhodla pridať sem zopár klipov. Dúfam, že vás nadchnú rovnako ako mňa :D
Green Day je proste klasika. Najnovšie album si podmaní každého, hlavne tento klip.
Skupina Paramore je mojou srdcovkou. Obľúbila som sí ich už pri prvom klipe, čo som videla dávno pred Twilight ságou. Táto speváčka s najnovšie s vlasmi červenej farby má neskutočný hlas. A to nehovorím o ostatných vynikajúcich členoch kapely.
Amy Lee je často charakterizovaná ako anjel čo spieva, zatiaľčo v pozadí vyvádzajú diabli. Musím uznať, že sa stotožňujem s touto teóriou. Krásna jemná melódia, zvuk piána. Ďakujem mojej kamarátke, že ma na ňu upozornila. :D
Počujete ten ženský hlas? Hayley Williams cítite v každej pesničke. Milujem, keď má spevák charakteristický hlas, a preto ho spoznáte už podľa prvého tónu, ktorý zaspieva.
Bruno Mars bol pre mňa príjemným prekvapením kvôli jeho sviežim pesničkám. Jeho si nejde jednoducho obľúbiť.
