Čo majú spoločné Disney krásky a úchylné kurča???

Prázdniny sú v plnom prúde, utekajú ako voda a ja sa v poslednom čase snažím neroztopiť od toho tepla, čo nastalo. Slnko a leto mám rada, ale čo je veľa, to je veľa. Minule som v noci ledva spala, pretože som bola prilepená k plachte, myslela som, že sa ostrihám dohola, pretože vlasy som mala omotané okolo krku a seriózne som zvažovala, že pôjdem spať do mraziaka. Našťastie som to prežila. 

Ale k veci. Sem tam zablúdim na internet a viete, ako to chodí. Poviete si, že sa len mrknete na Facebook, možno skontrolujete emaily, ale v skutočnosti tam zostanete dve až tri hodiny. Ak nieste tento prípad, klobúk dolu, pretože mne sa to stáva dosť často a mám problém sa odtrhnúť od stránok ako Youtube alebo Goodreads. 

A tak vďaka mojej menšej obsesívnej poruchy Youtubom (načo pozerať televíziu? Mám youtube, je to rovnako návykové a s kvalitnejšími videami) som narazila na pár videí, o ktoré sa s vami chcem podeliť. Takto sa nad nimi môžeme rozplývať viacerí.

Predpokladám, že všetci dobre poznáte staré disneyovky ako Ariela, Kráska a zviera, Aladin a Pocahontas. Bolo to celé moje detstvo a vždy som im závidela tie šťastné konce. Minule som však našla brutálne video, ktoré ukáže, ako skutočne tieto rozprávky skončili (znie tak šťastne, že ani nebudete vedieť, že je v skutočnosti smutné :D )

Ďalšie video je dosť divné. Ale vtipné. Fifty shades tiež poznáte, verím, že hej, a toto je taktiež menšia paródia. Myslím, že k tomuto netreba žiadny komentár, len si to pozrite. 

Na rade je hudba a v poslednej dobe som bola dosť namotaná na tieto skladby. Robina Thickea som nikdy nemusela, ale toto je dosť chytľavé. K Selene, nemusím ju, naživo nevie spievať (minule som videla video, kde na koncerte spieval playback, pretože ona tam tancovala a nedokázala by to uspievať, to nie je dobrá speváčka), ale toto je moje guilty pleasure, ktoré nemôžem prestať počúvať. Pevne dúfam, že ma to však prejde, trošku sa za to hanbím :D 

 

Ale netrávim celý čas len na internete, nie som žiadny asociál. Tento týždeň sme s kamoškami vybielili takmer všetky letné výpredaje v Žiline, chodím do autoškoly, kde sa na mne inštruktor pekne baví, pretože som tam jediné dievča a on si očividne myslí, že mu to dáva právo ma podpichovať. Trávim ho aj zabarikádovaná vo svojej izbe medzi kopou kníh, ktoré chcem toto leto ešte prečítať, pretože viem, že potom cez školský rok to bude samá odborná literatúra k slovenskej literatúre, ktorej rozumiem menej ako tej anglickej. Nehovoriac o tom, že si idem do knižnice pre desať anglických klasických kníh, ktoré musím prečítať ešte skôr než začne škola, pretože potom nebude čas. Ešte raz, prečo som šla na tú školu? 

Dala som sa aj do písania môjho diela, Za hranicou života. Teda, skôr som sa dala do opravovania kapitol, ktoré som dopísala pred dvoma mesiacmi a bola som zhrozená. Snažím sa, ale písanie mi ide pomalšie a pomalšie. Dostala som pár nápadov, tak dúfam, že sa to nejak posunie, ale ako sa poznám, dostanem chuť písať až vtedy, keď sa začne školský rok a ja nebudem mať absolútne žiadny čas. Super! 

Myslela som však, že by som sem dala menšiu ukážku ktorá by vás mohla zaujať (ak nie, je to v poriadku, neprídem si po vás :D ) 

„Myslím, že viete, prečo som vás sem zavolal, že?

„Ani nie,“ prehovoril Cameron a usadil sa na jednom z kresiel a ja vedľa neho. 

„Ide o tú vec s proroctvom. Keby bolo všetko ako inokedy, Osud by sa nenáhlil s nahradením Matthiasovho prázdneho miesta, ale keďže sa dejú veci, ktoré sa dejú, dúfajú, že sa to pokúsim vyriešiť. Rád by som preto vedel, čo o tom všetkom viete.“  

„Nuž, veľa toho nie je,“ ujal sa slova Cameron a porozprával mu všetko, čo sa tu za niekoľko posledných dní udialo. Bola som rada, že zamlčal informáciu, že sme pravdepodobne našli dievča z toho proroctva. Ja som tam len sedela a čakala kým oni dvaja všetko vybavia a budeme môcť ísť preč. Pohľady, ktoré mi Mason daroval, ma totiž dosť znervózňovali.

Mal ostrejšie črty tváre, no keďže mal dlhšie vlasy, nebilo to tak strašne do očí. Zamyslene sledoval Camerona, sústredene počúval, čo mu hovoril. Možno mu celá tá situácia nebola ukradnutá. Možno naozaj chcel vyriešiť problémy. Zrejme by som ho nemala súdiť podľa toho, ako vyzerá. No aj napriek tomu na mňa pôsobil ako veľký frajer. Taký, ktorý keď prejde uličkou školy, všetky dievčatá vzdychnú. Taký, ktorého by otec dievčaťu nikdy neschválil. 

Uprene som ho sledovala, keď vtom Cameron dohovoril a Mason sa obrátil ku mne. Pohľady sa nám stretli a on sa usmial tak, že by sa nejednému dievčaťu podlomili kolená. 

„Ty si tá s červeným tetovaním, že?“ spýtal sa po chvíli.

Ďalší bod na zoznam, prečo ho nemám rada, pomyslela som si. 

„Bingo!“ ozvala som sa naoko nadšene. Skrútilo mu kútikom úst, takže asi neprehliadol môj sarkazmus. Fajn.

„Smiem?“ spýtal sa ticho a ukázal na moju ruku. Zhlboka som sa nadýchla a položila chrbát ruky na jeho pracovný stôl. Všimla som si, ako sa mu rozšírili oči, keď videl, že je naozaj červené. Tvárou mu preblesklo prekvapenie a záujem. Bruškom palca jemne a pomaly prešiel po jednej z línii. Na prázdno som preglgla a snažila som sa ignorovať zimomriavky, ktoré mi z toho dotyku naskočili. Odvrátila som pohľad od jeho palca smerom k jeho tvári a zistila som, že na mňa uprene hľadí. 

„Ešte stále sme nezistili, prečo ho má červené,“ ozval sa Cameron a jeho hlas akoby preťal ťažobu toho momentu. Mason sa opäť pohodlne usadil vo svojom kresle a ja som bola Camovi vďačná, že prehovoril. Rýchlo som stiahla ruku a zakryla si tetovanie dlaňou.

Ak ste sa dostali až sem na koniec tohto dlhého monológu, gratulujem. Tento príspevok vlastne nemá nejaký väčší zmysel, išlo skôr o to ukázať, čo v poslednom čase zbožňujem, čo sa vám môže zapáčiť a čo je nové. 

A čo vy? Tiež sa snažíte čítať, pretože škola vám to neskôr nedovolí?  Aj vy máte nejaké guilty pleasure, ktoré by ste najradšej nepriznali? Alebo pesničky, ktoré vám nedajú oddýchnuť? Ak hej, pokojne sa o to podeľte v komentároch, budem rada. 

Moja cesta k písaniu

Ahojte!

Niektorí z vás možno vedia, že vo svojom voľnom čase píšem príbehy. A možno ani nie, zatiaľ sa mi to dari tajiť. Napadlo ma teda, že by som mohla napísať, ako som sa k tomuto koníčku dostala. Ešte neviem, či sa z tohto stane nejaká nová rubrika, do ktorej budem pridávať pravidelnejšie, asi skôr nie, pretože moje písanie je v poslednej dobe dosť nevyspitateľné, ale budem sa snažiť vám dať aspoň nejaké informácie. Teda, ak vás to bude baviť, nechcem tu nikoho unudiť k smrti.

Teraz sa budem musieť poriadne zamyslieť, pretože to už bolo straaaaašne dávno. Myslím, že môj prvý príbeh som napísala v siedmej triede na základke a nikomu som to nedala čítať. Bolo to menšie FF, v ktorom hral hlavnú úlohu Daniel Radcliffe - áno, v tom čase bol mojou slabosťou. Poriadne si ani nepamätám, čo tam bolo a ani neviem, či chcem vedieť, ako to vyzeralo. Jediným, čím som si istá je, že tam bola nejaká lovestory. Čo iné sa dalo čakať, že?

To bolo prvý krát kedy som objavila čaro wordu a fantázie. Odvtedy som v hlave neustále mala nejaký príbeh, mala som svoju bublinku, v ktorej som žila a všetko tam bola možno. Naozaj všetko. Začala sa mi páčiť tá moc, ktorú ako autor mám v rukách, že môžem prinútiť postavy robiť to, čo sa páči mne. Môže to znieť divne, ale je to fakt super pocit. Viem, že niekedy som možno až príliš krutá k postavám, ale nepomôžem si, ja im rada robím zle, aj keď ich mám veľmi rada.

Pokračovala som krátkymi contemporary príbehmi, ktoré som si dokonca vytlačila a dala ich prečítať niektorým svojim kamarátkam. Bola to vlastne taká veľká séria na pokračovanie. Doteraz ich mám, ale keď ich čítam, tak sa len usmievam a som rada, že som sa v písaní zlepšila. V poslednom čase som sa však pohrávala s myšlienkou, že by som tie príbehy znovu oživila a prepísala ich. Mohla by to byť sranda, pretože si jasne pamätám, ako som ich tvorila, vtedy som mala ešte starý počítať a už v tej dobe som sa naučila písať bez toho, aby som sa dívala na klávesnicu. (a teraz sa pred spolužiakmi predvádzam, ako rýchlo viem písať s diakritikou :D )

Mojim prvým veľkým dielom bola Midnight séria, z ktorej mám napísané prvé dve "knihy", ale tretiu som sa dala nakoniec prepisovať a odvtedy som sa k nej nevrátila. Prvá časť má názov Full Moon, druhý Sunset a tretia Midnight. Môžete hádam, čím som bola inšpirovaná. Áno, správne, Twilightom. Vtedy som ho
zbožňovala a nehanbím sa za to, aj keď teraz už z neho nie som tak veľmi namäko ako predtým. Každopádne, som rada, že som čítala Twilight a že ovplyvnil túto sériu, aj ke´d je totálne povrchná a stojí za houby. Našla som tým svoju cestu k fantasy žánru a odvtedy je to väčšinou fantasy, čo píšem. Lenže ako som povedala, bolo to moje prvé veľké dielo a na jeho kvalite je to aj vidno. Je to všetko len o neustálom opakovaní, ako hlavná hrdinka miluje hlavného hrdinu a pritom nesmú byť spolu, pretože on ju chce zabiť. To je zhrnutie celého prvého diela a je to trošku smutné. Ale aj napriek tomu mám k tejto sérii veľmi veľký vzťah, pretože som s postavami strávila asi štyri roky v kuse, boli inšpirované skutočnými osobami, sú tam zvečnené spomienky, na ktoré nezabudnem, takže to má pre mňa veľkú cenu. 

Keď som začala prepisovať tretí diel Midnght série, dostala som však autorský blok. A tým myslím fakt veľký autorský blok, ktorý trval asi dva roky. Za ten čas som nemohla začať písať žiadny príbeh, ktorý by sa mi skutočne páčil a s ktorým by som to nevzdala po pár kapitolách. Pokiaľ niekto z vás píše, tak vám to fakt neprajem, pretože to je ako mať nejakú hnusnú chorobu. Najhoršie bolo, že som nemohla robiť to, čo som tak strašne robila, že som nemohla vstúpiť znova do svojho tajomného sveta.

Momentálne mám rozrobený jeden vážnejší projekt, ktorý dúfam, že dopíšem, pretože už by som asi nezniesla, keby som to vzdala s ďalším príbehom. Volá sa to Za hranicou života a zatiaľ plánujem trilógiu pod názvom Osudie. Mám z toho síce len 12 kapitol, ale cítim, že by som to mohla dotiahnuť do konca. Momentálne je ťažké prísť s niečím originálnym a ja dúfam, že toto nebude nikomu nič pripomínať a ak hej, tak len trochu.

Nie vždy sa život musí skončiť smrťou.

Všetko sa začne, keď sa Jamie Evans, obyčajné dievča, zobudí v chatrči, celá dolámaná s vedomím, že mala byť mŕtva. Namiesto toho, aby sa ocitla pred nebeskou bránou alebo vo večnej temnote, objavila sa v akomsi čudnom svete medzi životom a smrťou – v Osudí, mieste, kde konfernovia riadia kolobeh talentov, aby sa ľudstvo mohlo neustále vyvíjať a napredovať vpred.

Situácia sa však skomplikuje, keď sa Jamie začne výrazne odlišovať od ostatných konfernov. Uvedomuje si, že sa s ňou niečo deje, ale v celom Osudí nie je nikto, kto by jej to vysvetlil. Snívajú sa jej čudné sny, Hlasy o nej neustále hovoria a zisťuje, že v nej drieme sila, ktorá sa snaží dostať von.

Vtedy sa objavujú stratené zápisky odhaľujúce dejiny, ktoré mali byť navždy zabudnuté. Osudie sa opäť ponára do temných dôb a nikto nevie, ako tomu zabrániť. Jedno je však isté, truhlica bola otvorená, zlo sa snaží povstať a túžba po moci je silnejšia ako kedykoľvek predtým. Podarí sa však zachrániť Osudie?

Po dlhšej úvahe som sa rozhodla, že vám sem hodím aj ukážku Prológu, ktorá by sa už nemala meniť a som mierne nervózna, pretože už je to dlhá doba, čo som niečo zo svojej tvorby hodila na net, aby sa k tomu vyjadrili iní ľudia. Takže dúfam, že sa vám, bude páčiť a budem sa snažiť, aby táto rubrika nemala len jeden príspevok.

Za hranicou života - Prológ

Oficiálna anotácia!

Ahojte! 

Ako sa mi máte? Ja si už užívam bezstarostné leto, aj keď to počasie ma trošku hnevá, ale hádam to už bude len a len lepšie.

Tak som konečne postúpila v príbehu a splietla som akú-takú anotáciu, ktorá by mu mohla sedieť. Zo začiatku som si myslela, anotácia, to bude jednoduché, ale vôbec to tak nie je. Musí upútať, vystihovať príbeh, neprezradiť veľa... Takže bolo to dosť práce, aj keď je celkom krátka. A popri písaní anotácie som si konečne uvedomila, ako by dej mal postupovať, bola som si istejšia postavami, takže hádam to nakoniec aj dopíšem. Bola by som veľmi rada. 

P.S. Kto by veľmi, ale veľmi chcel vedieť, do akej "hrôzy" som sa to pustila, pokojne napíšte do komentára mail a ja vám pošlem prvých 5 kapitol. :)

P.P.S: pridala som aj jeden song, tak hádam sa vám bude páčiť.

Predstavujem vám Jeho!

Koho? Nový príbeh. Áno, ja a nový príbeh, klasika. Tiež si to niekedy vravím. Teraz som mala obdobie, kedy som jednoducho nemohla dokončiť nič. Nič sa mi nepáčilo, k ničomu som nemala poriadný vzťah. Teraz však dúfam, že to bude iné. Chcela by som sa tomuto novému naplno venovať, čo znamená po večeroch, pretože cez deň sa ako správna študentka učím :D

Názov je Medzi dvoma svetmi alebo ak chcete anglický ekvivalent Afterllife. Žáner? Ako inak, fantasy. Oficiálnu anotáciu ešte vymyslenú nemám, ale aj napriek tomu, by som sem chcela na začiatok dať niekoľko ukážok z diela. Rovno poviem, že neviem, či to budem pridávať na blog, pretože je tu reálna, aj keď malá, možnosť, že by som to možno niekedy niekam poslala. Ale to je ďaleká budúcnosť. Takže, dúfam, že nepretočíte očami nad mojou prelietavosťou a ukážky sa vám budú aspoň trochu páčiť. :)