Pozitívna VS. Negatívna Recenzia

Tak si sedím, zababušená v župane so žabami na nohách (rozumej papučami v tvare žiab), vedľa mňa pariaci sa hrnček zázvorového čaju . Celý deň som strávila po uši zahrabaná v učebnici na morfosyntax, no už som to vzdala. Teraz je ten správny čas na čítanie... alebo písanie recenzie. A tak mám otvorený blogger a snažím sa vyprodukovať niečo, čo by aspoň s prižmúrením oboch očí vyzeralo ako dobrá recenzia. No zatiaľ mám len anotáciu. 

Neviem, či to je len mnou, ale osobne mám väčšie problémy písať kladnú recenziu, než tú zápornú. Pri zápornej totiž môžem vypustiť krakena a byť sarkastická ako len dokážem byť. Samozrejme, pri kladnej taká nemôžem byť. 

KLADNÁ RECENZIA:

Som rada, keď píšem kladnú recenziu, to znamená, že som si knihu užila a som rada, že ju môžem odporučiť aj iným ľuďom, práve preto si chcem dať záležať, aby mala aspoň akú-takú úroveň. Záleží však aj od knihy, aký vo mne zanechá dojem. Stane sa, že dočítam knihu a idem hneď na recenziu a neviem sa pri nej zastaviť, druhý prípad je ten, že si potrebujem dať jeden alebo dva dni na rozmyslenie ( a vtedy väčšinou zabudnem, že som vôbec nejakú recenziu chcela napísať). To je ten horší prípad a stáva sa mi to dosť často. 

Je to dosť frustrujúce, keď sedím pred otvoreným wordom, pri sebe mám čaj, pustenú muziku (momentálne fičím na soundtraku z Catching Fire, tá hudba bola neskutočne dobrá, film ešte lepší), proste nálada perfektná a ja zo seba nemôžem vysúkať vetu, ktorá by mala hlavu aj pätu. Tak sa uchýlim k tomu, že začnem vymenovávať, čo všetko sa mi páčilo. Postavy boli super (čo bolo na nich super? hmm... ani neviem), dej bol originálny (v podstate ani nemusel byť, ale niečo napísať potrebujem, že?) a to je asi tak všetko, čo zo seba dostanem.

ZÁPORNÁ RECENZIA:

Tá sa píše teda oveľa jednoduchšie. Hlavná hrdinka je ufňukaná sliepka? Dej je otrepaný? K tomu všetkému sa dá rozpísať a ešte aj pri tom oprášim svoj sarkazmus. Dokonca ma nielenže baví viac písať záporné recenzie, ale aj čítať. Viem, že sa pri nich zasmejem a ešte ma aj varujú pred zlým knižným výberom. V poslednom čase som však mala možnosť písať viac menej záporné recenzie a aj keď je to na jednej strane trošku osvieženie od tých kladných, zároveň ma to mrzí, pretože som začala byť akási
prieberčivá, čo sa kníh týka a je ťažké mi vyhovieť.
Najhoršie je, keď mám recenzný výtlačok a kniha sa mi nepáčila, chcem ju poriadne zvoziť, ale na druhej strane mám tendenciu sa trošku ovládať, pretože predsa len, je to recenzný výtlačok a nechcem vyzerať, že od knihy odrádzam. Je to všetko zložité, no rozhodne by som na knihu nenapísala kladnú recenziu len preto, že je to recenzný výtlačok, to je jednoducho neetické.

RECENZIA, KTORÁ NIE A NIE VZNIKNÚŤ

Potom je tu ešte jeden typ prípadu, kedy sa vám kniha mohla páčiť neviem ako veľmi, ale keď si sadnete, že na ňu napíšete recenziu, len sedíte a pozeráte na prázdnu obrazovku počítača. Kniha sa vám páčila, tak prečo ten problém s recenziou? Nemalo by to byť jednoduché? Nuž, neviem ako vy, ale mne sa niekedy stáva, že mám proste problém vyprodukovať recenziu, ktorá by dávala zmysel aj napriek tomu, že sa mi tá kniha páčila. Naozaj neviem čím to je, že niekedy neviem sformulovať svoj názor či nájsť tie správne slová, ktorými by som opísala pocity z knihy. Je pravda, že niekedy sú tie pocity príliš silné, aby sa dali vyjadriť slovami, vtedy musí byť kniha ale sakra dobrá.
Niekedy je to aj preto, že sa k recenzii doslova nútim (to len keď ide o recenzný výtlačok), čo na mňa pôsobí mega rušivo a práve vtedy mi just nič nenapadá. Skrátka, potrebujem byť v nálade, aby zo mňa aspoň čosi vypadlo.


A čo vy? Ktoré recenzie píšete/čítate radšej?