27 Dec 2013

Rozhovor: Majka a pikošky o V Znamení Ametystu

Prednedávnom sa internetom začalo šíriť jedno veľmi dobré dielo slovenskej autorky s názvom V znamení Ametystu. Keďže sa s Majkou už dlhšie poznám, napadlo mi, že by som ju ohľadom jej diela mohla trošku vyspovedať a vytiahnuť z nej detaily ohľadom písania. Pýtala som sa na VZA, na pokračovanie a na konci čaká tých, ktorí VZA už čítali, menšie prekvapenie. :)

Moon: Myslím,  že by si mohla začať tým, že sa predstavíš. Teda, ja ťa už nejaký ten rok poznám, ale niektorí čitatelia nie. Môžeš nám niečo o sebe v skratke povedať?

Lyn: Volám sa Mária, ale uprednostňujem skôr Majka. Keď ma spolužiaci nazvú Marikou, idem vyletieť z kože. Na internete som známa skôr ako Lyn_von_Nightlight, skrátene Lyn.
A čo také ešte o sebe môžem povedať?

Asi to, že som otvorený človek. Vyjadrím sa vždy priamo a každému poviem, čo si myslím, aj keď to dotyčnú osobu nemusí potešiť. Kvôli mojej otvorenosti ma dosť ľudí pokladá za drzú a premúdrelú. Možno je to tak. Neviem to veľmi sama posúdiť. Ale klamstvá a nepriame odpovede vedú k nedorozumeniam a s tými nie som za dobre, keďže dokážem byť v niektorých prípadoch extrémne nechápavá. Pri mne sa každý musí vyjadrovať jasne. :D

Milujem písanie a čítanie. Vždy som žila v inom svete a zrejme aj budem. Napriek tomu sa realite nikto z nás nevyhne a ja nie som výnimka. Nech som akokoľvek hlboko ponorená vo vlastnom príbehu alebo v príbehu niekoho iného, vždy sa z neho musím vrátiť späť na Zem.  Dôležitú rolu v mojom živote hrá rodina a priateľ, bez ktorých by som určite nebola tam, kde som teraz. Ľudia si prejdú mnohými ťažkými obdobiami a ja mám za sebou tiež jedno. Až v takýchto chvíľach si uvedomíme, kým vlastne sme a ako vnímame život. Naše priority sa zmenia. Verím, že mi to tiež pomohlo posunúť sa dopredu.

Moon: Dosť ľudí ťa pozná ako autorku diela V znamení ametystu a čo je ešte lepšie, veľa ľuďom sa to páčilo. Kedy si začala s písaním a prečo?

Lyn: Začala som skoro. Prvú poviedku o Svätoplukovi a jeho čarovnom Ferrari som napísala v desiatich u babky v práci na písacom stroji. Akurát minule som to vyhrabala v skrini a dobre som sa zasmiala. Prvý príbeh som začala písať v dvanástich, ďalší v trinástich (Kliatba modrého krištáľu) a v šestnástich som sa pustila do Polnočnej žiary ametystu, dnes známej ako Kronika strateného impéria.
Prečo som začala?
V hlave sa mi vždy hromadilo neskutočne veľa obrazov, ktoré spolu občas tvorili príbeh. Kedysi som všetko iba nakreslila, lenže neskôr mi už ani kreslenie nepomohlo zbaviť sa tých obrazov a zistila som, že jediným riešením bolo písanie.
Moja prvá kniha bola Dievčatko z krajiny drakov a očarila ma. Nechápala som, ako mohol niekto niečo také reálne vtesnať do slov. Dostala som sa na nádherné miesta, odkiaľ som sa už nikdy nechcela vrátiť. Vtedy som vedela, že aj ja by som rada dokázala niečo podobné.
Ale teraz viem, že to nie je také jednoduché, ako som si vždy myslela.

Moon: Spomínala si, že si napísala Kliatba modrého krištáľu, čo bol prvý príbeh, ktorý som od teba mala možnosť čítať. Rozmýšľala si nad tým, že by si sa k tomu vrátila a prepísala to? 

Lyn: Raz áno, ale rýchlo ma to prešlo, keď som s tým začala. Bol to môj prvý väčší príbeh. V podstate s ním som sa vydala na cestu písania a veľa som sa naučila. No bolo tam príliš veľa chýb, logických aj gramatických, a musela by som prepisovať hádam ešte viac ako vo VZA, aby to bolo aspoň trochu čitateľné.

Každý niekde začína. Väčšina ľudí sa pustí do jednoduchých poviedok, ale to by som nebola ja, keby som neskúsila rovno napísať román. Preto som zrejme zlyhala... ale na krátke poviedky veľmi nie som. Nikdy sa mi nepáčili.
Znovu som nemala nutkanie vrátiť sa k mojím začiatkom, chcem sa naplno sústrediť na Kroniku strateného impéria.

Moon: Čo hovoríš na všetky tie pozitívne ohlasy na VZA? 

Lyn: Na toto sa ma radšej nepýtaj, lebo odpoveď sa ti nebude páčiť. Som sebakritická a vraj sa podceňujem. Ak ma niekto neskritizuje, mám dojem, že niečo nie je v poriadku. A zatiaľ nie je očividne v poriadku nič, lebo som dostala oveľa menej kritiky, ako som čakala.

Moon: Ako si na tom práve s pokračovaním VZA? Zmenilo sa niečo od tvojho posledného updatu, ktorý si mala na blogu?

Lyn: Zmenilo sa dosť veľa. Ty si už vlastne celú dvojku čítala, ale táto bude, podobne ako jednotka, zmenená a objaví sa tam veľa noviniek asi aj pre teba. Najnovšie, ešte v septembri, som napísala sedem kapitol, ale po dlhšom uvažovaní som zistila, že sa mi nepáčia. Nechcem opakovať rovnaké chyby ako pri prvej časti, preto sa budem snažiť začiatok spraviť pútavejší. A taktiež sa posnažím všetko trochu zjednodušiť. Som expert na zložité situácie, len sa bojím, aby som sa zase nezamotala, preto postupujem veľmi opatrne.

Moon: Dobre, prejdime k VZA. Meggie je dosť svojská postava, stojí si za svojím a dalo by sa povedať, že je to bad-ass hrdinka, ktorá má dokonca aj rozum. Znie to ako dokonalý typ hrdinky, má podľa teba aj nejaké zápory?

Lyn: Jasné, že má. Bohužiaľ, prebrala moju premúdrelosť a drzosť. Je tvrdohlavá a všetko musí vedieť. Je ale aj dosť uzavretá a často sa radšej spolieha na rozum ako na to, čo cíti. Občas jej ujdú nervy a každému hovorí priamo, čo si myslí (po kom to asi má). Dokonca aj také veci, ktoré by si mala radšej nechať pre seba.

Moon: Spomínala si, že Meggie má  v sebe aj tvoje vlastnosti, môžeme ju sofistikovane nazvať, že je tvoje alterego. Do akej miery si sa pri jej tvorení inšpirovala sebou?

Lyn: Pokojne ju tak môžeš nazvať. Hovorí sa, že nie je dobré, aby sa hlavná postava príliš podobala vlastnému tvorcovi. Ale má všetky moje zlé vlastnosti a neznáša kone a je jej veľmi nepríjemné hovoriť o pocitoch. Ak mám niekomu povedať, ako sa cítim, vážne pri tom trpím. :D

Mne sa najlepšie píše, keď si samú seba predstavím v jej situácii. Väčšinou všetko riešim asi takto: „Čo by som urobila ja, keby som bola tam, kde je teraz ona?“

Iba tá odvaha mi chýba. Ja nerada riskujem, ale ktovie, čo by som robila na jej mieste. Možno by ma podoba medzi nami začala desiť, až keď by šlo do tuhého aj u mňa.

Moon: Ametystový les je úžasné prostredie, opisuješ ho veľmi reálne. Odkiaľ prišla inšpirácia s vílami, s lampášom a celou tou históriou? 

Lyn: Všetko mám z hlavy. Nie je žiadna inšpirácia a pokiaľ áno, neviem o nej a prebrala som ju len akosi podvedome. Vyššie som spomínala obrazy, ktoré sa snažím dostať z hlavy. Celý môj príbeh vznikol z nich. Myslím si, že fantázia je tá najcennejšia vec, ktorú mám, a niekedy ľutujem, že ľudia okolo mňa nevnímajú všetko rovnako. Svet, ktorý vidím, je nádherný, neviem si predstaviť, že by som mala byť bez neho.

Prepisovanie tiež súvisí s obrazmi v mojej hlave. Príbeh na papieri prepisujem dovtedy, kým sa aspoň o kúsok nepriblíži k mojim predstavám. Nikdy to nie je rovnaké, ale je to lepšie ako v minulosti.

Moon: Písanie nie je len o tom, že si človek sadne za počítač a začne zbesilo ťukať do klávesnice. Autor si musí vety premyslieť tak, aby zrozumiteľne napísal to, čo chce čitateľovi povedať. Ktorá kapitola sa tebe písala najťažšie a ktorá práve naopak, najľahšie?

Lyn: Najľahšie sa mi písali kapitoly od polovice vyššie. Všetko som mala podrobne premyslené, len som sa nejako musela dostať cez začiatok. Uviesť čitateľa do môjho sveta. A to mi robilo trochu problém. Odráža sa to aj na prvých kapitolách, ktoré idú o niečo pomalšie. Práve prvé strany sa mi písali najhoršie. Prepisovala som ich hádam tisíckrát a stále sa mi nepáčia.

Moon: Čo sa týka cudzinca, ja už o ňom čo-to viem. Prezradila by si nejaké podrobnosti aj ostatným? Nemusí to byť nič veľké, len nejaké maličkosti, aby si ich trošku navnadila.

Lyn: Už od začiatku písania VZA som vedela, že bude jednou z hlavných postáv. Do toho začiatku sa mi ale veľmi nehodil, preto ho tam bolo pomenej. Nechcem vystavať príbeh na romantických základoch, pretože nepôjde len o romantiku. Mám rada akciu, poriadnu zápletku a dej.

Cudzinec dostane oveľa väčší priestor v dvojke. Vlastne si myslím, že ak sa mi to podarí napísať aspoň trochu tak, ako plánujem, bude to môj obľúbený diel. Ale to je asi trochu divné od autorky, nie?

Moon: A čo bude s Wenom? Uvidíme ho ešte niekedy? Stretne sa opäť s Meggie alebo na neho zabudne, lebo bude mať plnú hlavu plánov, ako zabiť Čiernu princeznú?

Lyn: K tomu poviem len dve veci. Ešte sa s ním stretne, ale napriek tomu má veľmi jasno v tom, čo cíti.

A teraz prekvapenie pre tých, ktorí prišli až na koniec rozhovoru. Majka bola taká milá a poskytla prológ k druhej časti, V Znamení Rubínu, takže dúfajme, že ho ešte niekedy v budúcnosti nezmení :)




9 comments :

  1. Skvelý rozhovor! :) Na každom Majkinom slove je poznať, že si písanie a svoj svet nesmierne užíva a mňa jej entuziazmus hrozne teší.
    Závidím ti ale, že ty si mala možnosť prečítať si aj tú pôvodnú verziu, takže už teraz vieš, čo sa tam čiastočne bude diať, lebo mňa to absolútne nevedomie hrozne zožiera. A keď si ešte predstavím, ako dlho na to pokračovanie budem čakať... ah jaj :D

    ReplyDelete
    Replies
    1. tak ja som zase napätá, že čo sa stane v tretej časti :D Ale ako poznám Majku, tak to určite prepíše tak, že to bude nové aj pre mňa :)
      A inak, ja jej veľmi závidím, ako veľmi je ponorená do príbehu, pretože sa to odráža aj na jeho kvalite :)

      Delete
  2. Super rozhovor a ten prológ ma potešil!:) VZA som čítala a bolo vážne skvelé... dúfam, že sa toho pokračovania dočkáme, čiže že bude Majka čo najskôr dostatočne spokojná so svojimi opravami.:D

    ReplyDelete
    Replies
    1. Budem ju náhliť, aby vás veľmi nenaťahovala :D

      Delete
  3. Úžasný rozhovor :) VZA by som si veľmi rada prečítala, snáď to raz budem mať na poličke v knižnej verzii :)
    Bála som sa, že som jediná, kto vkladá do svojej postavy veľa zo seba, ale takto sa postava stane reálnejšou ;)
    Trochu ma prekvapilo to s tými koňmi :) Ale koľko ľudí, toľko chutí. Nie som bohvieaká veľká koniarka, ale občas si rada zajazdím :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. No v to, že to raz budem mať na poličke, dúfam aj ja :)
      Myslím, že veľa autorov vkladá do postavy kus zo seba :)

      Delete
  4. skvelý rozhovor, ale Majka...je skvelé, že si sebakritická lebo sa vieš na svoje dielo pozrieť z väčšej perspektívy, ale ver mi, že tak ako ostatní, tak aj ja to berieme vážne a názory sú úprimné... VZA je skvelé dielo a zaslúži si viac názorov, ako len tých pár, ktoré si dostala a ja naozaj veľmi dúfam, že raz bude VZA kniha v pevnej väzbe, veľmi by som si to želala ;) a ten prológ, to bolo čo? :D Toto je normálne týranie :D Veľmi sa teším na VZR, na Meggie a na cudzinca :)

    ReplyDelete
  5. Super rozhovor! Pobavila som sa hlavne na Svätoplukovi a Ferrari. :D (To by ma vážne zaujímalo, o čom to bolo!)
    Z Majkiných odpovedí vidno, že v tom knižno-spisovateľskom svete je ako ryba vo vode a svet VZA má dokonalo premyslený. Je len a len dobre, že tomu venuje toľko času, prepisuje a mení, čo sa jej nezdá...tak sa priblíži ku kvalitnejšiemu dielu, my budeme ako čitatelia mať ešte lepší zážitok a ona pocit, že svoje "obrazy v hlave" dotiahla k dokonalosti v písanej podobe (alebo sa k tomu čo najviac priblížila).
    Veľmi sa teším na VZR (naozaj, ten prológ ma poriadne navnadil!) a držím všetky palce, :D aby sa VZA knižka čoskoro vynímala na našich poličkách!


    ReplyDelete
  6. Kde si môžem prečítať poviedku o Svätoplukovi a Ferrari? :D

    ReplyDelete