Problém s negatívnymi recenziami?

Určite to každý z vás pozná. Prečítate knihu, v prípade, že ju vôbec dočítate, a necítite sa veľmi dobre, pretože ste si ju vôbec neužili. To sa stáva viacerým. Pri takom množstve kníh, ktoré ročne vyjde či už u nás alebo v zahraničí, je viac-menej isté, že niektoré vám nesadnú. Lenže čo potom s recenziou? Nechať priechod všetkým svojim negatívnym emóciám alebo to trochu zaobaliť?

Myslím, že záleží aj od toho, pre koho recenziu píšete. Negatívnym recenziám som sa v poslednom čase začala vyhýbať a ak sa mi kniha nepáči, dám jej na Goodreads svoje hodnotenie vo forme hviezdičiek a idem ďalej. Akosi som sa dostala do štádia, kedy sa mi nechce písať recenzia na knihy, ktoré ma naozaj sklamali. Na druhej strane, ak je to recenzný výtlačok a recenzia je istým druhom práce, za ktorú ste ten výtlačok dostali, snažím sa to zaobaliť a podať čo najslušnejšie. Nie vždy to tak bolo... Boli časy, kedy som sa do knihy poriadne obula a robila som si z toho haluze... však ak pri čítaní mám trpieť, tak nech kniha trpí pri recenzii. Niekedy by som sa za to preplieskala. 

Ja osobne si myslím, že ak človek píše recenziu pre vydavateľstvo alebo ju píše v angličtine na goodreads alebo ju dáva na Instagram, teda niekde, kde je možné, že ju uvidí aj autor, je lepšie sa prikloniť k tej slušnejšej stránke. Mám pocit, že slovenskí a niektorí českí blogeri využívajú fakt, že zahraniční autori našim jazykom nerozumejú a že však tá recenzia sa k autorovi nikdy nedostane, tak je v poriadku ju poriadne zhodiť. To hovorím hlavne preto, lebo aj ja som mala kedysi rovnaké zmýšľanie. Je ľahké sedieť si v bublinke a tváriť sa akoby kniha bola len nejaký objekt, ktorý nemá autora, ktorý nemá za sebou reálneho človeka, ktorý do knihy vložil kus seba a ktorý jej venoval veľa ale veľa času. Nehovoriac o tom, že je trochu smutné, keď sa niekto vysmieva práci niekoho iného alebo teda výsledku jeho práce. Ja sama píšem, viem koľko to stojí času a námahy a úprimne, keď vidím niektoré tie recenzie a predstavím si, že by na ich mieste bola moja kniha, až ma striaslo. 

Goodreads a Instagram sú ale iné kalibre, pretože ak na ne dávate ostrú negatívnu kritiku, je tam nejaká tá šanca, že to uvidí autor a myslím, že to nie je práve najlepší pocit, keď na niečo také natrafia. Nevravím teraz, aby sme k autorom pristupovali v rukavičkách, predsa len, musia byť pripravení aj na kritiku, keď vydávajú diela, ale to neznamená, že v recenzii musíme byť vyslovene negatívny. Pokiaľ sa vám aj kniha nepáčila, ale v recenzii poskytujete konštruktívnu kritiku, ktorá koniec koncov môže autorovi pomôcť, pretože na to negatívne recenzie sú, tak je to v poriadku. Každý raz za čas potrebuje usmerniť alebo pomôcť. Treba si však uvedomiť, či slová v recenzii sú nápomocné, alebo je to len pretavený hnev voči knihe, ktorý môže niekomu ublížiť. 

Nedávno sme sa o tomto rozprávali s niekoľkými zahraničnými blogerkami, ktoré som spoznala vďaka Instagramu a bolo zaujímavé vidieť ich pohľad na vec, keďže ich komunita sa trochu líši od tej našej. Mnoho z nich dostáva knihy od vydavateľstiev na recenziu ako my, ale väčšina z nich sa zhodla na tom, že ak sa im kniha nepáči, ani ju nezverejnia a ak áno, tak sa snažia najprv nájsť hocijaké pozitíva, aby nehovorili len o negatívach. Toto mi príde ako veľmi dobrý nápad a myslím, že je fajn sa snažiť v knihe nájsť aj niečo to dobré. Teraz za mňa bude hovoriť moja vysoká škola a čo nás učili na didaktike, ale aj keď máte dieťa pred sebou a odovzdá vám projekt a nie je najlepší, predsa mu nepoviete, že je nahovno, že jeho písmo sa nedá čítať, že keby Štúr videl jeho pravopis a bol by živý, tak by zomrel alebo niečo také. Najprv sa ho snažíte pochváliť, pretože ak ho doslova zdrbete, tak to decko začne školu nenávidieť. A ja viem, prirovnávať autorov k deťom je trochu divné, ale chápete kam tým mierim? Dúfam, že hej, pretože v mojej hlave to dáva perfektný zmysel, ale moja hlava je v poslednom čase strašne vystresovaná. 

Čo to počujem? Že niekedy sa nedajú nájsť pozitíva? Keď človek chce, vždy sa dajú nájsť pozitívne veci o knihe. Stačí pochváliť výber predlohy pri retellingu, zaujímavý nápad na príbeh alebo štýl písania, ak vás nenudil k smrti, vtedy by to asi pozitívum nebolo. Stačí sa sústrediť na maličkosti, aby recenzia nevyznela tak, že na knihu len nadávate. Ale tak to je len môj skromný názor. 

Problém s negatívnymi recenziami je podľa mňa ten, že mnoho ľudí sa nechá uniesť negatívnymi citmi a povedia celkom tvrdé veci, pričom niekedy nemajú ani silné argumenty, ktorými by svoje tvrdenie podporili. V tom prípade je vôbec otázne, či sa to za recenziu dá považovať alebo je to len nahnevaný výkrik. Navyše, osobne si myslím, že je lepšie sa riadiť formulou „Toto bolo fajn, ale...“ Načo šíriť prehnanú negativitu, keď sa pocity dajú vyjadriť aj miernejšou cestou a navyše tak, aby pomohli aj iným, aby si utvorili obraz o knihe a aby sa rozhodli, či je pre nich alebo nie. 

Aký máte postoj k negatívnym recenziám? Píšte ich radi? Čítate ich? Alebo sa im radšej vyvarujete? Myslíte, že by sme mali brať do úvahy aj city autora aj keď je malá šanca, že by ju čítal?