20 Nov 2013

Pozor, Pozor! Som dvojhlavá príšera!


Tak sa po dlhom čase opäť ozývam. Už ani neviem, kedy som tu naposledy bola, za čo sa veľmi hanbím. Akosi však neviem skombinovať fungovanie blogu so školou (čo mu sa ani nečudujem, pretože ledva stíham

prečítať jednu kapitolu knihy za deň). Keď už hovorím o tej škole, možno viete, možno nie, študujem druhý rok anglický jazyk a slovenský jazyk a veľkú časť môjho štúdia tvorí literatúra. Z tej anglickej sú to často krát zaujímavejšie diela, ako z tej slovenskej, ale aj tam sa nájdu svetlé prípady (ako napríklad Svätopluk od Jégeho, stačí keď si ho budete predstavovať ako mladého sexy bojovníka a kniha sa číta sama). 

Ale aby som sa dostala k podstate veci, skoro stále si beriem na hodiny čítačku (pretože nikdy neviete, kedy bude nudné učivo a vás bude strašne bolieť ruka, až tak, že nebudete môcť zovrieť pero). Keďže takmer všetci moji spolužiaci radi čítajú, vždy sa ma pýtajú, čo čítam. A tu je jedna vec, ktorú som sa naučila: 

Za nič na svete im nehovoriť názov/obsah fantasy knihy. 

Pýtate sa prečo? Pretože potom sa na mňa pozerajú, ako na totálneho idiota alebo monštrum s dvoma hlavami, ktoré na ne chrlí oheň. Potom som prišla aj na to, prečo takto reagovali. Očividne sú všetci moji spolužiaci vysokí intelektuáli, ktorí čítajú len klasickú literatúru, filozofické žvásty a fifty shades

Kde je teda problém? Som ja príliš detinská alebo oni nemajú dostatok predstavivosti? Alebo je to len o preferencii? 

Keď sa ma opýtajú (áno, sú vytrvalí, očividne im radosť dívať sa na mňa ako keby som padla z hrušky), vždy im niečo neurčité odpoviem a opäť čítam. Pravdou je, stávalo sa mi to aj na strednej a kamaráti akoby sa čudovali, prečo čítam "detskú" literatúru. To ako keby som sa pýtala ja ich, prečo nosia do školy oblečenie? 

Všimla som si, že veľa ľudí považuje modernú literatúru za taký, jemne povedané "odpad" a netýka sa to iba fantasy knižiek. A to len preto, lebo to nenesie väčšie posolstvo, nedá sa to interpretovať. Ale človek keď číta knihu, nezamýšľa sa nad tým, prečo autor použil zelený náter alebo modrý. Ja osobne nehľadám za všetkým nejaké symboly (možno aj preto som taká zlá v interpretácii). Keď čítam, chcem si vychutnať dej, ponoriť sa do príbehu a nie tam hľadať, že žena, ktorá sa vyskytla v kapitole štyri má problémy s detstva,
pretože sa na hlavného hrdinu pozrela divným pohľadom.

Tieto skúsenosti so spolužiakmi ma dokonca dohnali k tomu, že som sa hanbila za to, čo čítam. Samozrejme, neskôr som si uvedomila, že sa nemám za čo hanbiť, pretože je na mne, čo sa mi páči, čo budem čítať a čo budem pokladať za kvalitnú knihu. Práve si myslím, že fantasy, dystópie a im podobné knihy sú lepšie, pretože čitateľovi prinášajú svet, o ktorom sa mu možno ani nesnívalo. Pre Jane Austenovú bolo určite jednoduchšie si robiť srandu z vtedajšej spoločnosti, ale chcela by som ju vidieť, ako by si poradila s fantasy námetom.

Týmto nechcem samozrejme povedať, že odsudzujem klasickú literatúru, to nie, práve naopak, mám ju rada (teda, sú aj výnimky, s Tomom Hardym si zrejme nikdy nesadneme), ale zrejme by sme nemali ohŕňať nos nad žánrom, ktorý nečítame, pretože by nás mohla kniha prekvapiť a páčiť sa nám. A samozrejme, nie je to pekné ani voči čitateľovi knihy. 

A čo vy? Aké máte skúsenosti so spolužiakmi a ich reakciami na vaše knihy? Zhrozenie alebo naopak?

18 comments :

  1. "Očividne sú všetci moji spolužiaci vysokí intelektuáli, ktorí čítajú len klasickú literatúru, filozofické žvásty a fifty shades. " :D :D :D Dokonalé :)
    Spousta lidí kouká na fantasy skrz prsty, protože to není skutečné, ale já myslím, že je stejně velké umění vytvořit naprosto nový svět jako věrně popsat realitu. Nemyslím si, že by jeden z těch případů byl lepší, nadřazený tomu druhému. Ale někteří si to holt vždycky budou myslet.

    ReplyDelete
    Replies
    1. Presne :) Niekedy ma mrzí, že fantasy a jemu podobné žánre nie sú brané ako rovnocenné s inými žánrami, vždy som sa stretla s názorom, že je to len detská literatúra, ktorá je dobrá, ale len do určitého veku.

      Delete
  2. Musím sa priznať, že rovnako, ako milujem fantasy, milujem aj klasiku. Každý sa diví, že ako môžem čítať tak diametrálne odlišné žánre, ale mne to vyhovuje.
    Podľa mňa si môžeš čítať, čo chceš, ak ťa to baví.
    Moji spolužiaci sa skoro stále smejú, čo to čítam. Čítam detektívku. Smejú sa. Čítam historickú knihu a aj vtedy sa smejú. Čítam fantasy a to sa už smejú dvojnásobne. Po nejakom čase som ich stavy prestala riešiť. Vlastne, ak mám pravdu napísať, najviac ich pobavil fakt, keď zistili, že niekto ešte v tejto dobe číta :DDD Ja viem. Je to tragikomické.

    ReplyDelete
    Replies
    1. To je trošku smutné, to je pravda :D Ale tak, ich škoda, nevedia o čo prichádzajú :)

      Delete
  3. Ja som toto nikdy neriešila, vždy mi bolo jedno, čo mi kto hovorí na knihy, ktoré čítam. Osobne sa mi oveľa viac páčia tie knihy, ktoré majú nejaké posolstvo - zjavné alebo skryté - ale páčia sa mi aj príbehy zamerané skôr na akčnú líniu a predstavivosť. Na strednej som čítala stále, knihu som vždy mala položenú na stole a spolužiaci si na to zvykli, občas sa spýtali, občas ich kniha zaujala a dokonca si ju aj požičali, občas ju pokladali za blbosť, ale nikdy som sa o tie ich názory nestarala. Boli takí, čo tiež čítali, s tými som sa o knihách porozprávala, ale názory ostatných som pustila z hlavy. Nechcem vyznieť namyslene, ale myslím, že ma rešpektovali a mnohokrát mi aj povedali - hlavne keď som im pomáhala s testom na slovenčine alebo pri písaní slohu - že všetky tie vedomosti a slová, ktoré oni v živote nepočuli, som pochytala z kníh. To bol z ich straby kompliment :)
    Čítam všetky žánre kníh a súhlasím, že na napísanie fantasy treba obrovskú dávku predstavivosti, ale osobne pokladám za oveľa náročnejšie napísať niečo z reálneho sveta tak, aby to malo nejaký význam a nejaké neotrepané posolstvo. Ale nikdy by som nedovolila niekoho odsudzovať alebo sa pozerať naňho zvrchu len preto, lebo číta niečo, čo mňa nebaví alebo nezaujíma.

    ReplyDelete
    Replies
    1. A ešte tu musím spomenúť môjho priateľa. Ten nečíta, ale väčšinou sa pýta na obsah kníh, ktoré práve čítam. Najprv ho zvykne zaujať obálka, potom sa spýta na zápletku a hlavne pri fantasy a dystópiách zvykne mať naozaj dobrý odhad, lebo väčšinou odhadne, či je ten nápad dobrý, či má kniha potenciál, dokonca mnohokrát vysloví želanie, že by z toho mohol byť dobrý film. :) Niekedy síce pokladá nejaký nápad za úplnú blbosť, ale aspoň ten svoj názor podá normálne a nemyslí si o mne, že som nejaké čudo, keď to čítam.

      Delete
    2. Ja som sa tiež na strednej nestarala o ich názory, tam ich ani veľmi netrápilo, že čítam alebo čo čítam... tu na výške je to iné, pretože všetci sa tvária ako veľkí intelektuáli :D
      Súhlasím s tvojím názorom, že by sa nemalo odsudzovať podľa toho, čo človek číta a rozhodne treba predstavivosť aj na reálne príbehy, ale v tej fatasy je to zrejme predsa len viac :)
      Tak to vyzerá, že máš super priateľa. Vidno, že vie aj poradiť :D

      Delete
  4. Nuž... moji spolužiaci si už akosi zvykli, že to by som nebola ja, keby som si niekedy nedoniesla do školy knihu :D Tak úprimne, častokrát je to lepšie, než počúvať o ich "závažných" problémoch, ktoré pozostávajú z toho, kto koho podviedol, kam sa pôjdu kedy opiť a podobné...

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ja som tie ich debaty tiež veľmi "zbožňovala" :D

      Delete
  5. Ja som si už zvykla a v podstate mi je jedno, čo si o mne myslia. No s triedou mám asi šťastie, lebo polovicu z našich zásobujem fantasy knihami a všetkým, čo si kúpim. S radosťou to čítajú. Tí, čo nie, sa zvyknú opýtať, o čom kniha, ktorú čítam, je a potom len povedia "zaujímavé" a to je všetko. Ja som v škole stále čítala, už si na to zvykli.
    S Jane Austinovou si mi pripomenula jednu vec, ktorú som si zvykla kedysi hovoriť :D
    Že ten, kto odcudzuje fantasy knihy, zrejme nemá dosť fantázie. A myslím si, že autori kníh by ju mali mať. Ten, kto sa nevie natiahnuť na dno svojej predstavivosti, pre mňa nie je žiadny autor. :D

    ReplyDelete
    Replies
    1. No mne nič nepovedia, len sa tak odtiahnu, ako by som ich chcela nainfikovať cholerou :D
      No nedostatok fantázie je smutný prípad, aké by to asi bolo? :D

      Delete
  6. Pravdaže mám vlastné skúsenosti. Mala by si vidieť ich reakciu, keď im ukážem knihu, ktorú mám zo sebou. Nečudujem sa, veď tie názvy: Na pol cesty do hrobu, Záhrobie...

    ReplyDelete
    Replies
    1. Tie výrazy tvárí by som si s radosťou pozrela :D

      Delete
  7. Od spolužiakov sú to väčšinou otázky typu: "Ty (zas) čítaš? Čo čítaš? Ako sa to volá? O čom to je?" Najradšej by som im povedala, že nie je ti to jedno, aj tak to za 10 sekúnd zabudneš -_- Ale potom sú tu tie ďalšie otravné otázky, ktoré mi už dobre idú na nervy: "Ty vieš po anglicky? Ty vieš po česky? Aj tomu rozumieš?" No nie, len si pozerám písmenká -_-" Poznáme sa už viac ako rok a ešte ich furt udivuje, že vôbec čítam. No keď sa ma pýtajú na čokoľvek o knihe, len otočím hlavu a idem čítať, aj tak sa presunú niekam inam :D

    ReplyDelete
    Replies
    1. Tak s takými otázkami som sa ešte nestretla, ale tak akosi by som usúdila, že človek asi po anglicky vie, keď má anglickú knihu :D

      Delete
    2. Tak môžeš byť rada :D No, niekto asi nie =D

      Delete
  8. Zatiaľ som takéto reakcie veľmi nemala, ale každopádne máš úplnú pravdu, tiež čítam, aby som sa ponorila do deja a podľa mňa je fantasy skvelé, autor tam nielenže môže dať nejaké posolstva a skvele knihu napísať, ale musí vážne zapojiť aj tú predstavivosť. Taaakže - kašli na spolužiakov! Nevedia o čo prichádzajú. -_-

    ReplyDelete
    Replies
    1. To je dobrý postreh, asi to začnem praktizovať :)

      Delete