5 Feb 2016

Sú postavy dôležitejšie ako svet?


Pokiaľ ste náročný čitateľ rovnako ako ja, tak sa pri čítaní zrejme sústreďujete na veľa faktorov ako napríklad:
1. Či sa hrdinka správa normálne.
2. Či tempo knihy nie je príliš rýchle. 
3. Či nie je príliš pomalé. 
4. Aký jazyk vyjadrovania autor používa
5. Či je svet premyslený. 
6. Či sú postavy premyslené a reálne. 

V tom liste by som mohla pokračovať ďalej, ale o tom nie je tento článok. Chcem sa sústrediť predovšetkým na dve základné zložky dobrého príbehu (okrem deja): postavy a svet. 

Určite sa aspoň stretli s dobrým dejom a dobrým svetom, skrátka kniha mala potenciál, ale narazili ste na hlavnú hrdinku či iné postavy, ktoré vám neskutočne liezli na nervy a vy ste ich nemohli zniesť. Ak áno, vitajte v klube. Ja som to zažila tiež a pre mňa nie je nič horšie, keď mi dobre vyzerajúcu knihu skazí samotná postava. Pre mňa sú postavy ako piliere, ktoré nesú na sebe worldbuilding a dej a pokiaľ má na sebe čo i len jeden z týchto stĺpov praskliny v podobe vlastností, ktoré mu lezú na nervy, je len otázka času, kedy to všetko spadne. 

Rovnako aj vo svojich príbehoch sa snažím venovať postavám pozornosť, snažím sa ich vnímať čitateľovými očami a samej seba sa pýtam "Keby som sa s ňou stretla v knihe, mala by som ju rada alebo by som naopak bola rada, keby sa do nej pustili vlci?" Na druhej strane sa im snažím dodať určitú šťavu či dynamiku ich vzťahom, pretože aj to sa podieľa na kvalite deja. Myslím, že dôležitá je aj reálnosť či uveriteľnosť postavy, teda ak máme kick-ass hrdinku, samozrejme, že od nej očakávame, že bude nebojácna a odvážna, ale každý má predsa z niečoho strach, nie? Preto by aj ona mala mať. Vezmime si takú Celaenu Sardothien, ktorá je teraz veľmi obľúbená medzi čitateľmi. Je to kick-ass hrdinka, hlavou sa jej premieľajú rôzne spôsoby zabitia, ale keď príde na ľúbostné problémy, je zrazu bezbranná a nevie, čo robiť. Teda aj táto očividne dokonalá postava má svoje chyby, čo len pridáva na jej uveriteľnosti a robí z nej človeka. Osobne, keby som stretla v reálnom živote človeka, ktorý je vo všetkom dokonalý a všetko mu ide podľa plánu, zrejme by som ho nenávidela a uvalila na neho kliatbu. Nikto nie je dokonalý, tak prečo by mali byť aj postavy? Ja chápem, že kniha je fikcia, ale na druhej strane ako čitateľ sa chcem aspoň trochu stotožniť s postavami. Chcem vidieť ich trápenia a nie ako si ľahko vykračujú životom a porazia všetky problémy v jednej kapitole. To nie je zábava. Ako som povedala, je to fikcia a v mnohých prípadoch by som nechcela byť na mieste postavy, to však neznamená, že nechcem vidieť, ako bojuje proti neprávosti osudu. Aj keď to znamená, že si vytrhám vlasy a budem plešatá. Za tú drámu to stojí!
Teraz, keď sme si objasnili, prečo sú dôležité postavy, môžeme sa vrhnúť na svet. Ja osobne mám rada prepracovaný worldbuilding. Odráža sa v ňom fantázia samotného autora a pokiaľ je dobre vybudovaný, pohltí nás a zabudneme na realitu. Úprimne, o tom predsa knihy sú, nie? Lenže rovnako ako postavy môžu byť otravné a nemastné-neslané, aj svet môže mať svoje muchy. Predstavte si neskutočne dlhé pasáže o tom, aká je tráva zelená, ako ľudia zbierajú úrodu, pasáže o histórii sveta. Toto sú všetko zaujímavé veci, ale len ak sú podané v určitom množstve, inak sa môže stať, že autor skĺzne do dlhých opisov, ktoré čitateľa nemusia zaujať. Hlavne ak je to na začiatku príbehu. Aspoň ja mám problémy s priveľa informáciami naraz a na začiatku, pretože, tým, že mám radšej postavy, chcem najprv spoznať tie a až potom sa dozvedieť, kde žijú a ako to tam funguje. Worldbuilding je pre mňa skôr ako pozadie pre postavy, ktoré je dôležité, ale nie je na prvom mieste. Teda vytvára atmosféru a vypĺňa priestor. Často krát keď sú dlhé pasáže opisov, zvyknem ich preskakovať. Áno, áno, nehorázne odo mňa, ale robím to aj pri knihách, ktoré mám naozaj rada. Niekedy je kniha jednoducho taká dobrá, že sa potrebujem dostať k veci a opisy mi v tom bránia. 
Keď už som spomínala Trón zo skla pri postavách, vezmime si ho ako príklad aj teraz. Našli ste tam na začiatku dlhé opisy a nudnú históriu a vysvetľovanie, čo sa vlastne všetko stalo? Nie, pretože autorka vie informácie dávkovať a navyše, vždy keď sa niečo zaujímavé stane, odhalí vám to trochu histórie, čo je podľa mňa úžasný prístup, pretože spojenie komplexných postáv a pravidelného hádzania omrviniek o svete, v ktorom sa dej odohráva, dostávame úžasný a napínavý príbeh. 

Nastáva ale dôležitá otázka či teda postavy sú dôležitejšie ako worldbuilding. Ja osobne si myslím, že áno, pretože, ak autor vytvorí perfektné a komplexné postavy s chémiou a dynamikou, môže ich postaviť do hocijakého sveta a bude mi to jedno. Ale úžasný svet s hlúpymi postavami, ktoré za nič nestoja... to je podľa mňa katastrofa. Taká kombinácia vám zaručí len veľa facepalmov až vás čelo bude bolieť a nervy budete mať v kýbli. Ja radšej preferujem bolesť srdca z drámy medzi dobrými postavami a ich ťažkým životom... alebo výboje šťastia, keď im je osud naklonený. 

Rada by som ale vedela aj váš názor na postavy vs. svet knihy. Sú pre vás postavy dôležitejšie? Ste naopak zástancom dobrého sveta? Alebo máte radi, keď jedno aj druhé je v rovnováhe? 

11 comments :

  1. Myslím, že s tebou súhlasím v tom, že ak ťa hlavná hrdinka (alebo pár) irituje, vtedy je jednoduché všetko ignorovať, dokonca aj zaujímavo vystavaný svet navôkol. Na druhej strane však netreba zabúdať na to, že napr. high fantasy (keď už hovoríš o Throne of Glass a ktoré býva ako HF propagované) ako žáner stojí na svete - jeho definícia je doslova založená na tom, že svet je kľúčový a postavy sa môžu v priebehu deja pokojne meniť, pretože sú len vedľajším doplnkom (to by sa sem skôr hodilo použiť označenie hrdinská fantasy, ale tá nie je v súčasnosti už taká populárna a nie som si istá, či ju niekedy niekto použil na označenie knihy s ženskou hrdinkou v hlavnej úlohe). Imaginárny svet bol vždy základnou konštrukciou fantasy - vezmi ho odtiaľ von a to fantastické zmizne spolu s ním, lebo ako si povedala, perfektné a komplexné postavy sa dajú nájsť v hocijakom svete, teda aj v tom našom, ale už to nebude fantasy. Takže bez ohľadu na to, ako to mám v knihe rada ja, správne by podľa mňa mali byť obe veci v rovnováhe - fantastický svet vás nemusí chytiť, ak ho nevidíte cez oči postáv, s ktorými sa viete stotožniť, a skvelé postavy samé o sebe nedodávajú fantasy to, čo ju robí fantastickou.

    ReplyDelete
    Replies
    1. Throne of Glass je zaradené do high fantasy? Ja som bola vždy v tom, že je to skôr YA :O
      Myslím ale, že si to povedala, veľmi dobre a obe zložky by mali byť v rovnováhe a, samozrejme, záleží aj od žánru danej knihy, to určite.

      Delete
    2. YA a HF sa navzájom nevylučuje, takže je to oboje - epická fantasy pre mládež :D Osobne to ale považujem skôr za kombináciu HF a paranormálky, pretože je tam predsa len väčší dôraz na romantiku a vzťahy, ako sa obvykle na HF patrí.

      Delete
  2. Myslím si, že nemôžu byť dobré postavy bez funkčného sveta a úžasný svet, ale s hlúpymi postavami. Tieto dve veci (a ešte veľa ďalších) pri čítaní veľmi zavážia. A platí to hlavne pri fantasy alebo sci-fi, kde je fungovanie sveta kľúčovým. Ale na druhú stranu, čítanie sa nedá užiť ak nám nejaké postavy lezú na nervy a neveríme im. Preto by mali ísť tieto dve veci spolu ruka v ruke. :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Určite by mali ísť ruka v ruke, v tom máš pravdu. Niekedy je však ťažké odhadnúť rovnováhu :)

      Delete
  3. Zaujímavý článok a pravdivý.
    Tiež som sa pri čítaní už stretla s tým, že príbeh bol skvelý a neobyčajný, že svet bol skvelo premyslený, no postavy nestáli za veľa. Postavy dokážu zmeniť názor na celú knihu, čo je v mnohých prípadoch škoda. No a áno, dokonalé postavy sú až otravné. :D Alebo príliš ufňukané postavy, tie by som škrtila rad radom.
    No a prostredie? Mám rada fantasy, lebo tam je to vždy niečo nové, no neznášam, keď je opis takéhoto sveta rozťahaný na dobrých 10 strán. Lepšie je, keď tento opis autor dávkuje postupne. :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Rozhodne s tebou súhlasím, ja tiež nemusím dokonalé ani ufňukané postavy :D A rozťahané opisy tiež u mňa veľmi nevyhrávajú. Záleží teda v akom množstve to autor podá :)

      Delete
  4. Úplne sa stotožňujem s tými faktormi na začiatku. A k postavám a deju: ja som skôr na tie postavy. Musia byť pre mňa uveriteľné a taktiež mám rada, keď dokážu vybočiť zo svojho charakteru. Nehrajú sa na dokonalé, sú dokonalé vo svojej nedokonalosti.
    Zdĺhavé opisy taktiež preskakujem. Keď sú podané v správnej miere, oukej, je fajn predstaviť si svet , v ktorom sa príbeh odohráva, ale kecať 5 strán o lese je už pre mňa jednoducho nuda.
    Rovnováha je dôležitá asi všade, ale keď mám skvelé postavy, vôbec mi nevadí slabší opis, postavy sú pre mňa asi grom celého príbehu :))

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ja som na tom rovnako, pokiaľ sú dobré postavy, nevšimnem si, ak je slabší opis sveta, pretože som tiež viac zameraná na postavy.
      Inak postavy dokonalé vo svojej nedokonalosti sú oveľa zaujímavejšie a je väčšia zábava ich aj písať :D

      Delete
  5. Súhlasím s Lilou, že pri fantasy a sci-fi to prostredie ako je vykreslené hrá naozaj veľkú rolu. Ak svet nie je premyslený, tak postavy sa môžu snažiť akokoľvek aj tak im bude niečo chýbať. Osobne mám rada, ak ma autor nechá v tom pocite, že svet, ktorý vymyslel skrýva ešte viac tajomstiev a poriadne to postavám komplikuje život. Ale na druhej strane mám rada postavy, ktoré sú premyslené a majú guráž. Hoci si uvedomujem, že pri niektorých knihách je buď jednoducho skvelý svet alebo postavy... Málokedy sa stáva, že narazím na knihu ktorá sa odohráva v skvelom svete a skvelými postavami... Skôr je to vždy tak, že jedna strana preváži tú druhú....

    ReplyDelete
    Replies
    1. Je pravda, že je ťažké nájsť tú rovnováhu. Možno to tiež závisí od autorovej preferencie, pretože napríklad aj mne sa lepšie píšu pasáže zamerané na postavy a na ich vnútorné boje ako na opis sveta.
      A s tými tajomstvami máš pravdu, ja mám tiež rada, keď autor neprezradí hneď všetko, ale nechá si niečo na neskôr a prekvapí postavy aj čitateľa :)

      Delete