Sú postavy dôležitejšie ako svet?

Pokiaľ ste náročný čitateľ rovnako ako ja, tak sa pri čítaní zrejme sústreďujete na veľa faktorov ako napríklad:

1. Či sa hrdinka správa normálne.

2. Či tempo knihy nie je príliš rýchle. 

3. Či nie je príliš pomalé. 

4. Aký jazyk vyjadrovania autor používa

5. Či je svet premyslený. 

6. Či sú postavy premyslené a reálne. 

V tom liste by som mohla pokračovať ďalej, ale o tom nie je tento článok. Chcem sa sústrediť predovšetkým na dve základné zložky dobrého príbehu (okrem deja): postavy a svet. 

Určite sa aspoň stretli s dobrým dejom a dobrým svetom, skrátka kniha mala potenciál, ale narazili ste na hlavnú hrdinku či iné postavy, ktoré vám neskutočne liezli na nervy a vy ste ich nemohli zniesť. Ak áno, vitajte v klube. Ja som to zažila tiež a pre mňa nie je nič horšie, keď mi dobre vyzerajúcu knihu skazí samotná postava. Pre mňa sú postavy ako piliere, ktoré nesú na sebe worldbuilding a dej a pokiaľ má na sebe čo i len jeden z týchto stĺpov praskliny v podobe vlastností, ktoré mu lezú na nervy, je len otázka času, kedy to všetko spadne. 

Rovnako aj vo svojich príbehoch sa snažím venovať postavám pozornosť, snažím sa ich vnímať čitateľovými očami a samej seba sa pýtam "Keby som sa s ňou stretla v knihe, mala by som ju rada alebo by som naopak bola rada, keby sa do nej pustili vlci?" Na druhej strane sa im snažím dodať určitú šťavu či dynamiku ich vzťahom, pretože aj to sa podieľa na kvalite deja. Myslím, že dôležitá je aj reálnosť či uveriteľnosť postavy, teda ak máme kick-ass hrdinku, samozrejme, že od nej očakávame, že bude nebojácna a odvážna, ale každý má predsa z niečoho strach, nie? Preto by aj ona mala mať. Vezmime si takú Celaenu Sardothien, ktorá je teraz veľmi obľúbená medzi čitateľmi. Je to kick-ass hrdinka, hlavou sa jej premieľajú rôzne spôsoby zabitia, ale keď príde na ľúbostné problémy, je zrazu bezbranná a nevie, čo robiť. Teda aj táto očividne dokonalá postava má svoje chyby, čo len pridáva na jej uveriteľnosti a robí z nej človeka. Osobne, keby som stretla v reálnom živote človeka, ktorý je vo všetkom dokonalý a všetko mu ide podľa plánu, zrejme by som ho nenávidela a uvalila na neho kliatbu. Nikto nie je dokonalý, tak prečo by mali byť aj postavy? Ja chápem, že kniha je fikcia, ale na druhej strane ako čitateľ sa chcem aspoň trochu stotožniť s postavami. Chcem vidieť ich trápenia a nie ako si ľahko vykračujú životom a porazia všetky problémy v jednej kapitole. To nie je zábava. Ako som povedala, je to fikcia a v mnohých prípadoch by som nechcela byť na mieste postavy, to však neznamená, že nechcem vidieť, ako bojuje proti neprávosti osudu. Aj keď to znamená, že si vytrhám vlasy a budem plešatá. Za tú drámu to stojí!

Teraz, keď sme si objasnili, prečo sú dôležité postavy, môžeme sa vrhnúť na svet. Ja osobne mám rada prepracovaný worldbuilding. Odráža sa v ňom fantázia samotného autora a pokiaľ je dobre vybudovaný, pohltí nás a zabudneme na realitu. Úprimne, o tom predsa knihy sú, nie? Lenže rovnako ako postavy môžu byť otravné a nemastné-neslané, aj svet môže mať svoje muchy. Predstavte si neskutočne dlhé pasáže o tom, aká je tráva zelená, ako ľudia zbierajú úrodu, pasáže o histórii sveta. Toto sú všetko zaujímavé veci, ale len ak sú podané v určitom množstve, inak sa môže stať, že autor skĺzne do dlhých opisov, ktoré čitateľa nemusia zaujať. Hlavne ak je to na začiatku príbehu. Aspoň ja mám problémy s priveľa informáciami naraz a na začiatku, pretože, tým, že mám radšej postavy, chcem najprv spoznať tie a až potom sa dozvedieť, kde žijú a ako to tam funguje. Worldbuilding je pre mňa skôr ako pozadie pre postavy, ktoré je dôležité, ale nie je na prvom mieste. Teda vytvára atmosféru a vypĺňa priestor. Často krát keď sú dlhé pasáže opisov, zvyknem ich preskakovať. Áno, áno, nehorázne odo mňa, ale robím to aj pri knihách, ktoré mám naozaj rada. Niekedy je kniha jednoducho taká dobrá, že sa potrebujem dostať k veci a opisy mi v tom bránia. 

Keď už som spomínala Trón zo skla pri postavách, vezmime si ho ako príklad aj teraz. Našli ste tam na začiatku dlhé opisy a nudnú históriu a vysvetľovanie, čo sa vlastne všetko stalo? Nie, pretože autorka vie informácie dávkovať a navyše, vždy keď sa niečo zaujímavé stane, odhalí vám to trochu histórie, čo je podľa mňa úžasný prístup, pretože spojenie komplexných postáv a pravidelného hádzania omrviniek o svete, v ktorom sa dej odohráva, dostávame úžasný a napínavý príbeh. 

Nastáva ale dôležitá otázka či teda postavy sú dôležitejšie ako worldbuilding. Ja osobne si myslím, že áno, pretože, ak autor vytvorí perfektné a komplexné postavy s chémiou a dynamikou, môže ich postaviť do hocijakého sveta a bude mi to jedno. Ale úžasný svet s hlúpymi postavami, ktoré za nič nestoja... to je podľa mňa katastrofa. Taká kombinácia vám zaručí len veľa facepalmov až vás čelo bude bolieť a nervy budete mať v kýbli. Ja radšej preferujem bolesť srdca z drámy medzi dobrými postavami a ich ťažkým životom... alebo výboje šťastia, keď im je osud naklonený. 

Rada by som ale vedela aj váš názor na postavy vs. svet knihy. Sú pre vás postavy dôležitejšie? Ste naopak zástancom dobrého sveta? Alebo máte radi, keď jedno aj druhé je v rovnováhe?