Ritmatik | Kriedou proti zloduchom

Autor: Brandon Sanderson
Originálny názov: Rithmatist
Séria: Rithmatist, diel prvý
Goodreads: 4,24
Slovenské vydanie: Slovart, 2014
Nájdete ju:  martinus  | slovart 

„Nesledoval som ťa. Bol som tu skôr než ty!“
„Iste,“ odvrkla Melody. „To je veľmi pohodlná výhovorka. Hlavne v noci nepostávaj pod mojím oknom, lebo budem kričať a niečo do teba hodím.“

Máte radi geometriu? 

Sú pre vás kružidlá nepochopiteľnou zbytočnosťou, pretože viete nakresliť dokonalý kruh od oka? 

Tak potom vás poteším, zrejme by z vás bol dobrý ritmatik. 

Že neviete, kto je ritmatik? Nuž, sú to bojovníci, ktorí však majú špeciálnu zbraň – kriedu. Na škole sa potom učia všemožné čiary zákazu, čiary obrany, zvládajú umenie kresliť krieduchov. 

A prečo to všetko robia? Aby neskôr mohli slúžiť krajine.

Keď som sa púšťala do knihy, mala som za sebou anotáciu, ktorá ma celkom navnadila, čo sa nestáva často, nehovoriac o dobrých ohlasoch na Goodreads. Priznám sa, že som čakala solídnu fantasy, ale to, čo som dostala, bolo oveľa viac než solídna fantasy. 

Joel, hlavný hrdina knihy, nie je ritmatikom, no je to jediné, o čo sa zaujíma. V niektorých prípadoch má väčšie znalosti ako učitelia. Všetci ho však vidia len ako kriedmajstrovho syna. Teda až dovtedy, kým ho riaditeľ nepoverí, aby asistoval profesorovi pri tajnom výskume. Vtedy to začne byť skutočne zaujímavé. 

„Čo je?“ spýtala sa Melody.„Ideme na istotu?“„Ani náhodou!“ vybuchla. „Ak máme vypadnúť, tak s celou slávou. Deväťbodový kruh!“

Mám taký dojem, že ja by som však nebola dobrou ritmatičkou. Chvíľu mi trvalo, kým som pochopila základy, nehovoriac o tom, že moja ochranná čiara by nebola dokonalá, a teda by ma aj hravo porazili. A krieduchov by som zrejme dala, ale tiež slabých. Čo ma dostáva k celej koncepcii autorovho sveta. Vidno, že to má všetko dopodrobna premyslené, akoby v ňom žil, ale mňa ako čitateľa toho bolo miestami príliš. Zdalo sa mi, že worldbuildingu tam bolo o trošku viac ako akcie a vôbec by som sa nesťažovala, keby to bolo naopak. No na kvalite príbehu to neubralo, pretože to bol originálny nápad a bavilo ma o tom čítať. 

Joel ako hlavná postava by mal mať 15/16 rokov, no musím povedať, že miestami sa mi jeho dialógy zdali ako keby ich povedal 11-ročný chalan. Rovnako aj s Melody, ktorá mi na začiatku jemne liezla na nervy, pretože sa správala ako rozmaznaná melodramatická fiflena, ktorá sa tiež nesprávala na svoj vek. Keď som si však na to zvykla a prestala som myslieť na to, koľko v skutočnosti majú a

brala som ich ako malé deti (niečo ako Harry Potter v prvej časti), tak mi to až tak nevadilo a dosť som sa na ich dialógoch aj pobavila. Vidno to, ako sa navzájom ovplyvňujú, ako sa stávajú kamarátmi a ako sa spolu učia spolupracovať. Je pravda, že Melody potrebovala byť v centre diania a niekomu by sa to mohlo zdať otravné, no ja som sa len pousmiala, hlavne nad jej vynaliezavými metódami špehovania. A jej dramatickosť. O tej by sa dali písať hotové romány, no autor ukazuje aj jej "normálnu" stránku, jej láskavosť a situáciu s rodičmi. 

„Dúfam, že nechceš kresliť jednorožce?“ Joel sa k nej obrátil chrbtom a pokračoval v kreslení. „Čo je na tom zlé? Jednorožce sú vznešené a...“„Vznešené a neuveriteľne dievčenské zvieratá,“ dodal Joel. „Musím myslieť na svoju povesť.“ „Čuš!“ zahriakla ho. „Strpíš jednorožce, možno zopár kvetinových ľudí a jedného-dvoch Pegasov a bude sa ti to páčiť. Inak si nakresli vlastný kruh.“ 

Sanderson ma neuveriteľne dobrý štýl písania. Knihu som prečítala v celku za tri dni, čo sa mi už dlho nestalo. Hltala som ju jedným dychom, predovšetkým lebo bola zaujímavá, no hlavne aj preto, že jeho štýl sa rýchlo a ľahko číta. Nezdržiava sa priveľmi dlhými opismi a dielo vystaval predovšetkým na dialógoch a činnostiach jednotlivých postáv, čo na mňa fungovalo ako mágia. 

Ak máte radi Harryho Pottera, tak by sa vám mohlo páčiť aj toto. Síce v tom nenájdete mágiu a zlého Voldemorta, no nájdete tam úžasné postavy s vtipnými poznámkami, napínavé kriedové súboje a dokonca aj trochu detektívky. Cítila som, že kniha je určená skôr pre mladších čitateľov, ale čert to ber, ja som sa pri nej výborne bavila a posledné strany som len tak hltala. Navyše, to prekvapenie, keď som videla všetky tie ilustrácie! Nemala som o nich poňatia, do knihy som predtým nepozerala a musím povedať, že ma potešili (a hlavne mi pomohli s chápaním, takže tam nie sú len pre srandu králikov). Pre nečakaný koniec a zloducha, ktorého som nevedela odhaliť, dávam knihe plné hodnotenie 5/5: