Štúdium slovenčiny | Pre niekoho váľanie šunkami, pre mňa boj o život

Školský rok klope na dvere a aj keď ten môj sa začína až o tri týždne, musím už riešiť aj školské veci (napríklad rozvrh, to bude ešte sranda), tak som si povedala, prečo nenapísať článok?! Ide skôr len o moje myšlienky, pocity ku škole a trochu o tom, ako to u nás chodí.

Študujem slovenčinu. Konkrétne slovenský jazyk a literatúru s kombináciou anglického jazyka a literatúry. Ehm, učiteľstvo. Často krát sa to zdráham prezradiť, pretože ľudia sa potom na mňa tak čudne pozerajú typom „Ty si zrejme vypatlaná, preto si šla učiť, čo?“. V skutočnosti však len povedia: „Učiteľstvo. Zaujímavé.“ a potom sa naširoko usmejú. 

Áno, už tretím rokom študujem učiteľstvo. Väčšina ľudí si myslí, že je to prechádzka ružovou záhradou. Úprimne, aj ja som si to myslela. Pamätám si, keď som si podávala prihlášku a nadšene som ocovi hovorila, že chcem isť určite do Bratislavy na UK, pretože tam by som študovala slovenčinu s angličtinou, naša poradkyňa na strednej mi povedala, že s tým budem mať lepšiu šancu na kariéru editorky a ja som videla všade samé dúhy a jednorožcov. Viete si predstaviť, aký tvrdý bol môj pád, keď som nastúpila do školy. 

Z našej kombinácie je nás šesť študentov. Áno, šesť. Často krát sme ale spojení s inými skupinami, či už na angline alebo na slovenčine, takže na seminári je nás okolo 15. Na prednáške omnoho viac. Len tak podotýkam, že prednášky anglických predmetov máme s prekladateľmi, čiže budem učiteľka s angličtinou na úrovni prekladateľa. (Naozaj ľutujem tie deti, ktoré budem učiť. Teda za predpokladu, že budem učiť.) Keď príde človek prvý krát na vysokú, všetko je pre neho nové, žiarivé a vzrušujúce. Pamätám si, ako som išla na prvú prednášku a div, že som nevyskočila z kože. Časom však nadšenie upadalo, pretože som videla, aké vysoké nároky doktori a profesori majú. Na Úvode do literárnej histórie zo slovenskej literatúry nám prodekan povedal „Zabudnite na všetko, čo ste sa naučili na strednej. To je nanič. Potrebujete vedieť toto.“ Vtedy som tušila, že niečo bude zle. 

V podstate ide o to, že sa k nám nesprávajú ako ku študentom učiteľstva slovenčiny a angličtiny, ale ako k študentom slovenčiny a angličtiny. Nie sme predsa na pedagogickej fakulte, ale na filozofickej. To znamená, že musíme byť na vyššej úrovni. Vyššia úroveň je fajn, ale snažia sa z nás urobiť lingvistov a to my  nie sme. Predvediem vám to na príklade, túto zimu som mala skúšku z literatúry 19. storočia. Nielenže som musela mať prečítaných všetkých 25 diel z povinnej literatúry (ktorá sa počas semestra nedala čítať, pretože sme mali ešte aj anglickú literatúru a iné predmety a človek si chcel proste niekedy aj pospať), ale museli sme vedieť profily 20 autorov + pomaly všetky ich diela + porovnať diela z hľadiska poetiky s ostatnými dielami + charakteristiku obdobia. Trošku dosť nemyslíte? Na jednu skúšku. Navyše, porota bola dosť prísna. Na poslednom termíne nás bolo asi 50 a 45 ľudí odišlo s tým, že neprešli testom a teda nemohli ísť ani na ústnu. Väčšina slovenských predmetov je takých.  Niekedy mám dokonca dojem, že tá slovenčina je ťažšia než angličtina. Ale ani tá nie je med lízať. Tento rok som ešte na konci júna robila skúšku z anglickej morfosyntaxe. Potrebovala som vedieť zhruba 200 strán a čím dlhšie som sa to učila, tým menej som vedela. Teším sa, keď sa to budem učiť tento rok znova na štátnice. Niekedy sa fakt len modlím, aby som prešla a nemusela ísť na skúšku znova.

Vysoká škola je na nervy. Teda aspoň tá moja. Spoločenský život – minimálny. Spánok – ehm, to je čo prosím? Známky – no ale hlavne, že som prešla! 

Keď si spomeniem, ako som v prvom ročníku chodila na všetky prednášky a semináre, nikdy som nechýbala, no smejem sa tomu. Na druhej strane som si nevedela robiť poznámky, pretože dovtedy nám triedna všetko pekne nadiktovala alebo dala na tabuľu. Na výške nič také nečakajte. Mala som profesora, ktorý písal písmená ako mravce, študenti v zadných laviciach prednáškovej sály to nevideli a keď mu povedali, aby písal väčšie, písal, ale fakt len o milimeter. To znamená, že teraz idem štátnicovať a ja nemám žiadne poznámky z prváku. Good for me. Ale na druhej strane, spolužiačky vždy niečo zoženú, tak načo sa trápiť.

Spomínala som, že prednášky z anglických predmetov máme spolu s prekladateľmi. To by ste mali vidieť, ako sa tí správajú, keď zistia, že sme učitelia. Niektorí (podotýkam, že len niektorí, pretože poznám mnoho svetlých výnimiek) sa na nás pozrú, akoby zistili, že máme lepru. A najlepšie na tom je, že polovica mojich známych si ide robiť pedagogické minimum, pretože hold, s prekladateľmi sa akosi vrece roztrhlo a očividne im bude dobré aj to učenie, keď si nebudú môcť zohnať robotu. Ako som hovorila na začiatku, chvíľu som mala obdobie, kedy som sa hanbila priznať, že študujem učiteľstvo, pretože na Slovensku to ľudia berú ako podradný smer. Nie všetci samozrejme. Môj postoj k učiteľstvu sa zmenil tento letný semester, keď som začala doučovať dvoch malých chlapcov angličtinu. Ten pocit, keď som videla, že sa im niečo do tej hlavy dostalo, keď som videla, že si ma obľúbili a ich mama mi povedala, že ma budú chcieť aj po lete, bol na nezaplatenie. 

Ale späť k veci. Teda učia nás, aby sme boli lingvisti, aby sme jazyk vnímali do najmenších podrobností. To nevadí, že som zabudla, čo sú priraďovacie a podraďovacie súvetia (keď som chalana doučovala slovenčinu, zistila som, že som zabudla veľa vecí, lebo prax u nás pomaly neexistuje), hlavne že študentom budem vedieť vysvetliť, čo je derivačná polysémia a valencia slovies (viem, že to bude znieť divne, ale valencia je moja obľúbená téma, takže ak budete mať záujem, pokojne sa ozvite, ja vám to vysvetlím :D ) Veľa ľudí však začujú, že študujem slovenčinu a dívajú sa na mňa ako na niečo menej, pretože slovenčinu by očividne dokázal študovať každý. Je to predsa náš slovenský jazyk a tých pár vecí, čo sa učí na strednej by vedel vysvetliť kde kto. Nie sme na tom však najhoršie, keby ste videli, ako sa dívajú na tých, čo sú na pedagogickej, čo nerobia nič iné, len projekty v powerpointe! Tí ma často štvú, pretože nemajú aprobačné predmety (teda nešpecializujú sa na žiadne predmety ako ja na anglinu a slovinu), teda môžu na strednej učiť hocičo a tak potom aj úroveň nášho školstva vyzerá. Nie je to tak všade, ale čo som videla, tak väčšinu času hej. 

Ale, keď vidím, kam sa dostali moje spolužiačky zo strednej, povedala som si, že som mohla dopadnúť aj horšie. Teda, nie z hľadiska ťažkosti učenia, aj keď, určite aj na tom by som mohla byť horšie. Stačí počúvať tie rozhovory v študentskom autobuse. Narážam skôr na kvalitu štúdia. Je pravda, že UK je ťažká ako fras, ale na druhej strane vďaka nej mám takú angličtinu, akú mám. Niekedy sa dokážem rýchlejšie vyjadriť v nej ako v slovenčine. Niekedy mám momenty, kedy sa cítim výborne, pretože som prekonala sama seba (napríklad, keď som napísala seminárku a esej o Robinsonovi Crusoeovi na plný počet bodov – a to z angliny) alebo keď som pochopila lexikológiu a vysvetľovala som učivo svojim spolužiačkam. Cítim sa super, keď vidím, že moje kamošky zo strednej pomaly zabudli aké sú časy v angličtine a ja viem o Subjunctive II, pretože som s angličtinou v neustálom kontakte. Je pravda, že som doteraz neustále na moju školu nadávala a sťažovala sa a zrejme aj budem, ale musím uznať, že si neviem predstaviť, kde inde by som študovala. Pôvodne som na UK nechcela ísť, plánovala som editorstvo v Nitre, ale... došla som do štádia, kedy som si uvedomila, že s týmto budem mať oveľa väčšie uplatnenie ako s predmetmi ako sú korektorské značky. Možno som bláznivá, ale tento rok by som si chcela dať ešte aj nemecký jazyk. Zistila som totiž, že si rada dávam nové a nové výzvy. Som rada, keď vidím, že som dosiahla niečo, čo iní nie. Nikdy som si to akosi neuvedomila. Tento článok mal byť pôvodne plný hnevu a frustrácie z toho, že ma čaká bakalárka a štátnice, ale nakoniec som si uvedomila, že ak to dokončím (a to verte, že dokončím), tak budem mať taký úžasný pocit, že sa nakoniec dám asi aj na toho magistra. Však sú to už len dva roky. Len sa bojím, aby moje nadšenie neopadlo, len čo nastúpim do školy. :)

Rozmýšľam, že takéto články by som mohla robiť častejšie, teda ak by vás to zaujímalo. Viem, že veľa z vás teraz ide na vysokú alebo pôjde budúci rok, tak by som vám mohla priblížiť, ako to tam vyzerá a pripraviť vás na najhoršie. :) Pokiaľ by ste mali nejaké otázky, pokojne ich napíšte do komentára. A pokiaľ ste na vysokej, určite sa podeľte o vaše dojmy, či ste spokojní alebo nie, či ľutujete, že ste sa dali na odbor, na ktorý ste sa dali. :)