Prvá strieborná kniha snov alebo čo sa deje, keď spíme?

Autorka: Kerstin Gier

Originálny názov: Silber: Das erste Buch der Träume

Séria: Silber, diel prvý

Goodreads: 4,19

Slovenské vydanie: Cooboo, 2014

Liv Silberovej sa po presťahovaní do nového mesta sníva podivný sen, v ktorom stretne štyroch chalanov zo svojej novej školy. Pozoruje ich pri temnom magickom rituáli, až sa náhodou ocitá priamo uprostred obradu. Chalani si ju druhý deň pamätajú zo sna a aj Liv sa od tejto chvíle začnú snívať zvláštne sny, ktoré sa zdajú byť také skutočné...

Snívame každú noc, ale čo keď zrazu máme sen, ktorý je až príliš živý na to, aby bol snom?

Prvá strieborná kniha snov má jedinečné postavy, každá má originálnu črtou, ktorou sa líši od iných. Autorka tak vytvorila veľké spektrum pováh a charakterov, ktoré si čitateľ nemôže nezamilovať. 

Hlavnou hrdinkou je 15-ročná Liv Silberová. Nie je to klasická teenagerka, nezaujíma sa o chalanov, nepremýšľa nad kozmetikou a rozhodne má ostrý jazyk. Je jednoducho na zožratie. Ak sa v knihe zasmejete, verte tomu, že väčšinou to bude na replike Liv alebo jej sestry Mie. Obe sú totiž pekné kvietka, ktoré rozdávajú sarkazmus a iróniu na každom kroku. Samozrejme, kde sú tie dve, je aj verná opatrovateľka Lottie, tiež vinná za mnoho mojich výbuchov smiechu. Čerešničkou na torte sú ale Livine poznámky v zátvorkách, ktoré dodávajú príbehu ešte lepší nádych, pretože tak máme úplný prístup k jej myšlienkam a verte mi, tie sú rovnako štipľavé ako to, čo vypustí z úst. 

Na druhej strane sú tu chalani, Arthur, Henry, Jasper a Grayson. Hoci ich všetci hádžu do jedného vreca, pretože sú nerozlučná parta, každý z nich je úplne iný, má iné problémy a iné priority. Tak napríklad Jasper sa rád opíja, Henry je tajomný a Grayson... Grayson je starostlivý. 

Zamilovala som si zrejme všetky postavy, pretože ich autorka stavala do komických situácií a ja som len pobavene sledovala, ako si s tým poradia. Prišli mi ako reálne postavy, ktorých reakcie boli opodstatnené, či už to bola Florencina reakcia na sťahovanie alebo Lottieno stretnutie s Charlesom. 

Liv so svojou sestrou Miou cestujú do Londýna, kde sa majú stretnúť so svojou matkou. Neustále sa sťahujú, pretože ich rodičia často cestujú, a tak to berú ako ďalšiu zastávku. To však ešte nevedia, že ich mama má pre nich malé prekvapenie. Obe nastúpia na Frognalskú strednú, kde chodia zazobané deti a všetko sa zdá byť normálne, až keď sa Liv v jeden večer nedostane do sna štyroch chalanov. Pomaly zisťuje, že sny majú oveľa väčšiu moc, ako sa zdá. 

Sny sú jednou z mojich obľúbených tém, a to nielen v knihách. A fakt, že som knihu, kde by hlavným motívom boli práve sny, dlho predlho nečítala, prispel k tomu, že som si knihu okamžite zamilovala. Autorka sa hrá s fantáziou, no nie až tak, aby musel čitateľ úporne premýšľať. Ja si myslím, že je námet skvelý, pretože sny sú magickou vecou a môže sa v nich stať čokoľvek a nevyznie to absurdne. 

Autorke sa tiež podarilo vytvoriť tajomnú atmosféru, ktorá ma, rovnako ako Liv, hnala dopredu, aby som sa dozvedela, čo sa vlastne deje. Úprimne, čakala som sny, ale nečakala som ten druhý motív (nechcem spoilerovať), ktorý celý príbeh robil ešte pútavejším. Samozrejme, Liv je pätnásť, to znamená, že prichádza do veku, kedy sa skôr či neskôr začne zaujímať o chalanov, či chce mať mozog z cukrovej vaty, alebo nie. Romantická zápletka je tu však nevtieravá, pomaly si ju ani nevšimnete a zrazu vás udrie to tváre. Nebola tam však veľmi často, to však znamenalo, že som bola nadšenejšia, keď sa medzi nimi konečne niečo dialo (čím menej romantiky, tým je vzácnejšia a viac sa na ňu teším). 

Autorka to vie veľmi dobre aj s humorom. Toľko som sa na knihe už dlho nenasmiala. Bolo to predovšetkým na Liviných a Miiných poznámkach, ale aj na komických situáciách, ktoré si pre postavy autorka pripravila. Niekedy to boli len vtipné pomenovania, no aj tie ma dokázali rozosmiať. A keď som začala, nevedela som prestať.

Keďže Lottie zo začiatku takmer vôbec nevedela anglicky, museli sme sa pri nej snažiť hovoriť po nemecky a ocko sa radoval. Až kým nezistil, že sme od Lottie prevzali aj dialekt. Najneskôr vtedy, keď mu malá Mia opľula košeľu brokolicou a odmietala ju jesť so slovami "Hentotok já jesť nebudem, čuješ?" pochopil, že mu jeho plán naučiť nás po nemecky celkom nevyšiel.

Prvá strieborná kniha snov je jednoducho úžasná. Príbeh je zaujímavý, napínavý a originálny, rovnako ako aj postavy, ktoré sú zaujímavé a neobvyklé. Autorka to osviežila skvelým humorom a chutnou romantikou. Ja som si ju obľúbila už od prvého momentu. Pamätám si, že keď som došla do konca, ešte nasledovalo niekoľko strán a ja som sa zmätene pozerala, že to je len zoznam postáv a príbeh skončil a ja som chcela pokračovanie, preto dávam hodnotenie 5/5:

Za recenzný výtlačok by som sa chcela poďakovať vydavateľstvu Albatrosmedia Ak by ste mali o knihu záujem, nájdete ju TU.