Originalita? Ďakujem, ale neprosím!

Zdravím!

Pre umelcov - je jedno či sú to spisovatelia, výtvarníci alebo speváci - je výrok  "hlavne byť originálny, vymyslieť   niečo, čo tu ešte nebolo" dosť známy, že? Vždy som sa ním  riadila,  veď predsa komu by sa chcelo čítať diela o jednom a tom istom?

Alebo, predstavte si, že by každý maľoval to isté, každý by spieval o tom istom. Už len pri tej predstave sa cítim čudne nepríjemne. 

Ibaže je mnoho ľudí, ktorí originalitu diel nevedia pochopiť a dostatočne oceniť, čo je podľa mňa veľká škoda. A práve vďaka tomu som prišla na to, aký ťažký vlastne život umelci môžu mať. Ako vlastne môžeme bodovať originalitu? Predsudkami, možno skrytou závisťou alebo sa dielo človeku nemusí páčiť. Nie, teraz nehovorím, že všetci sú priveľmi kritický a nevedia oceniť originalitu diel, len niektorý. Pýtate sa kto? Myslím, že predovšetkým moja škola. Och, keby ste ju videli, je to hotová inštitúcia, ktorá vám káže čo máte robiť, ako máte písať a kresliť inak neuspejete. Jednoducho všetko podľa riaditeľky. Ale teraz nechcem hovoriť o malých nedostatkoch jej systému. Ide o to, že naša škola a ľudia v nej ešte nepochopili pravý význam slova "originalita". 

Pred dvoma rokmi sa u nás konal Olympijský deň ( vlastne sa koná každý rok, ale to je jedno) a jednou z disciplín, bolo maľovanie na chodník. Moja spolužiačka, ktorej diela som tu už raz zverejnila sa do toho pustila. Nakreslila tam veľkého supermana na čele s takou kudrlinkou z vlasov. Bol to jednoducho geniálny obrázok ako cvičí s činkami nad hlavou. A viete prečo nevyhral? Pretože tam neboli olympijské kruhy. A práve pre o tomto hovorím. Všetci jej hovorili aké je to úžasné a krásne a neviem čo ešte, úprimne bolo to najlepšie dielo na celom chodníku, no bohužiaľ nemala olympijské kruhy. Minulý rok, keď ich do obrázku dala rovnako ako ostatní, vyhrala druhé miesto. Bolo to originálne, to áno, ale problém bol v tom, že ľudia niekedy nenájdu pointu v obraze, ktorý sa úplne líši od ostatných.

To isté sa stalo aj mne.  Vo štvrtok, 12.5.2011 sa na našej škole dialo jedno malé podujatie, súťaž - dá sa to nazvať všelijako - pre študentov, aby ukázali svoj talent, čo v nich skutočne je. Akcia s názvom Umenie po našom. Zapojila som sa so svojou poviedkou Odplata, ktorá bola podľa učiteľky, ktorá to celé organizovala " originálna, úplne úžasná a zaujímavá". Boli sme tam štyria a úprimne, možno som mala trochu nos dohora. Keď som počúvala jednotlivé príbehy, myslela som si, že ten môj je aspoň o trochu lepší, že to nie je tuctový reality príbeh, ktorý dnes napíše hocaký autor. Teraz nechcem naznačiť, že nemám rada príbehy z reality ľudí, ale na to, aby ma oslovil musí byť originálny a tých je teda zatiaľ veľmi málo. Našla som však nemálo blogov, ktoré nie sú len o fantasy a zaujali ma. Ale späť k veci. Jednoducho, keď som prišla na rad ja a prečítala svoje dielo, zdalo sa mi, že som mala najväčší potlesk, všetci prítomný si potom vzrušene šepkali, no aj tak som nevyhrala. Namiesto toho sa na prvé miesto dostalo dievča, ktoré písalo o živote svojej starej mamy, keď bola ešte mladá, ako pásla kravy a závidela tým, ktorí mali len dve. 

Rozhodne nechcem žiadne dielo znevažovať, jednoducho väčšina hlasovala za to dielo. Preto sa pýtam či to bolo tým, že som mala fantasy, ale tým ako bol nápad spracovaný. Jedno viem určite, na našej škole sa neoplatí zapájať sa do akejkoľvek talentovej aktivity,  pretože aj tak vždy zvíťazia konexie a tuctové nápady alebo "tuctovky" ako ich ja volám. Preto by si mali ľudia uvedomiť, že aj otrepaný nápad ako sú napr. upíri, vlkolaci, ale aj nevera, sa dá spracovať originálne. Nemali by sme sa brániť novým nápadom a smerom, pretože, ak by to robili ľudia v minulosti, nemuseli by sme mať umelecké smery ako impresionizmus... keby sa J.R.R.Tolkien nerozhodol napísať Pána Prsteňov a keby to ľudia neprijali, pretože to bolo nové a neotrepané, nemali by sme fantasy.

NEBRÁŇME SA ORIGINALITE! :D