Malý výlet do Tatier!

Ahojte!
V stredu som bola spolu so školou v Tatrách. Hrozne som sa tešila, veď predsa krásna príroda, čerstvý vzduch, vždy dobre padne, keď si človek prevetrá myseľ. Aké ma však čakalo prekvapenie!
Na každom jednom kroku bol iný honosný hotel s názvom "švajčiarsky dom" alebo "alpínska chata". Potom však prišiel druhý šok. Krásna príroda, na ktorú som bola pripravená - samozrejme s istými rezervami, keďže tam niekoľko rokov dozadu popadalo veľa stromov - bola úplne fuč! Som tam stála s otvorenými ústami, že kde sú všetky tie stromy? Žiadny tieň, nič len samé pne. No na druhej strane, keď som cítila tú vôňu čerstvého dreva, bolo to úžasné :) Urobila som ešte veľa fotiek, budú v ostatku príspevku :)
P.S. kvalita nie je bohviečo, predsa len nemám bohvieaký kvalitný foťák :)

výhľad na tatranskú prírodu 

Tak sme si teda vyšli takou krátkou prechádzkou na Hrebienok ( také malé stredisko, kde je reštika a zubačka), kde sme sa celá trieda zhromaždili a rozdelili na dve skupiny. Prvá skupina (triedy A,B,C mali ísť s dvoma telocvikármi) a druhá skupina ( D,E,F, s jedným telocvikárom - mimochodom v tejto skupine som bola aj ja). Spolu sme sa vydali takou lesnou cestičkou na Bilíkovú chatu.

Tam, jedna skupina išla k Vodopádom studeného potoka a druhá už na Raimerovu chatu, čo bol mimochodom náš cieľ. Vodopády boli úžasné, hlavne keď bolo slnečno, lúče sa odrážali od priezračnej hladiny vody a ako tak narážala na kamene, prskala všade naokolo takže sme sa mohli trochu ochladiť.

Ako sme odchádzali od vodopádov, zle sme odbočili a namiesto toho, aby sme sa dostali do cieľa, hodinu sme blúdili lesom pričom sme mali len dve učiteľky. Naša telocvikárka, ktorá nás mala viesť sa akosi stratila a neustále nám vyvolávala kde sme. To keby sme my vedeli? Tak sme sa tam prechádzali, obdivovali krásu prírody, hľadali na stromoch zelené značky, ktoré nebolo skoro vôbec vidieť a nadávali si popod nos.

Nakoniec sme ale cestu našli a úspešne sme dorazili do cieľa! Unavení sme si tam sadli, keď naša úžasná telocvikárka, ktorá nám ušla zavelila "Ide sa nazad na hrebienok!" a my sme museli ísť na nohy.

Ako sme tak blúdili tým lesom, narazili sme na pekné kvietky a tak som ich odfotila :)

A nakoniec??? Pohľad na hory.
Tatry sú pekným miestom, milujem lesy a prírodu, jediné čo na tom bolo smutné, bol výzor stromov. Suché vetvy bez jediného ihličia.
Aj napriek tomu, že som prišla domov o piatej maximálne unavená a vyšťavená som si to užila. Spolu s kamarátkou sme sa nasmiali, cestou nazad sme si chvíľu pospali a neskôr pospevovali. Takže výlet, ako sa patrí.
Ak by som mala možno ešte raz ísť do Tatier, využila by som to, no tentoraz s poriadnou mapou a prezrela by som každý strom či tam nie je zelená značka :D