Jamie McGuireová: Prozreteľnosť alebo kniha, ktorá ma obrala o všetky nervy

Autorka: Jamie McGuireová
Originálny názov: Providence
Séria: Prozreteľnosť, diel prvý
Goodreads: 4,06
Slovenské vydanie: Yoli, 2014

Vysokoškoláčka Nina krátko po smrti milovaného otca spoznáva sympatického, trochu tajomného mladíka. Čoskoro sa ukáže, že ich stretnutie na autobusovej zastávke nebolo náhodné. Jared Ryel ju pozná lepšie než najbližší priatelia z internátu. Čoskoro medzi nimi preskočí iskra, lenže Jared akoby sa obával naplno prejaviť svoje city, pretože táto láska je z kategórie zakázaných... Jedného dňa Ninu na ulici osloví neznámy muž a dožaduje sa dokumentov o prevode časti otcovho rozsiahleho majetku. Po vyhrážkach od bývalých otcových spoločníkov sa Nina dozvedá, že otec v skutočnosti žil dvojakým životom. Hoci to znie neuveriteľne, zaplietol sa do nebezpečnej hry so samotným peklom. Temný vojvoda sa dožaduje niečoho, čo im vzal, a Nina spočiatku nemá ani potuchy, o čo ide. Ochrániť ju môže iba Jared, ktorý má neuveriteľné, priam nadľudské schopnosti a s ktorým ju spája viac než priateľstvo.

Čo urobíte, keď sa od vás chalan, ktorý vás priťahuje snaží držať ďalej, aby vás ochránil? No predsa za ním neustále doliezate!

Dovoľte mi predstaviť vám Ninu, obyčajné vysokoškolské dievča, ktoré na prvý pohľad môže vyzerať ako sympatické dievča. No nedajte sa oklamať. Ak by ste zvažovali byť jej priateľkou, pripravte sa na to, že vás bude ignorovať (v lepšom prípade vám odpovie zombie jazykom), pretože bude mať mozog prevarený z toľkého premýšľania o tom super-mega-extra-úžasnom a tajomnom chalanovi Jaredovi. Vravíte si, že to by ste ešte prežili, že taká je väčšina dievčat? No dobre, priateľstvo s ňou ešte prináša hodiny a hodiny utešovania (pretože to dievča jednoducho nevie prestať bučať, keď sa od nej Jared vzdiali na viac ako hodinu) a prázdnych konverzácii, aby ste sa predsa len neurazili, že vám nevenuje pozornosť. V skutočnosti ju ale nebude vôbec zaujímať, kam sa uberá váš život. 

Žiaľ, presne taká mi pripadala hlavná hrdinka románu Prozreteľnosť. Pomaly 24/7 trávila s Jaredom, pretože je to jej spriaznená duša, láska na prvý pohľad a ja neviem čo ešte. Jednoducho nie. Čakáte, že to dievča bude mať aj nejaký život? Že bude mať koníčky? Že bude sebestačná a bude mať rozum? Tak to sa radšej presuňte o "dúm dál". 

Pozrime sa teraz na toho, toľko ospevovaného, úžasného Jareda, ktorý má také vyrysované svaly, že hrbolčeky a jamky budete cítiť aj cez tričko (nerobím si srandu, Nina by bola schopná určiť aj ktorý sa podobá na Mount Everest). Osobne si myslím, že postava Jareda by mala byť bad-ass chlap, ktorý je profesionál (počuješ Jared, pro-fe-sio-nál!) a ktorý neťahá svoje osobné záležitosti do práce. Ale samozrejme, potom by sme sa nedostali k sladkej romantickej zápletke, ktorá tvorí asi tak 80% celého príbehu, nedostali by sme sa k sladkému vyznaniu Jaredových citov už v začiatočných kapitolách knihy. Však načo čakať, že?

Nebola by to správna zápletka bez milostného trojuholníka, kde Ryan je ten chudák chlapec, ktorý môže len túžobne hľadieť na Ninu a správať sa ako totálny kretén (to je ešte slabé slovo, ten chalan ma vytáčal ako nik iný na svete) a pchať svoj nosisko do záležitostí Niny, do jej osobného života, až som sa čudovala, prečo ju neuniesol a nezavrel do klietky, aby bola len a len jeho. Keby ste videli tie výbuchy zlosti, ktoré dostával, keď sa dozvedel, že Nina stretla Jareda a povedala mu Ahoj!

Ninu postrehne v živote veľké nešťastie a samozrejme, keď je na tom najhoršie, zjaví sa on, ako blesk z jasného neba a ožiari tú temnú cestu, na ktorej sa nachádza. Áno, Jared. Zvezie sa s ním taxíkom (aj keď niečo také ako "nenastupuj do auta s cudzími ľuďmi" jej v tom momente nič nehovorí) a je vyrovnaná s tým, že ho zrejme už neuvidí. Ale ona má šťastie a stretne ho znova, dajú si obed a vtedy sa to stane a ona sa do neho zamiluje. Potom nasledujú neskutočne dlhé kapitoly o tom, ako on sa odťahuje, ona ho uháňa, on sa poddá, ona je šťastná, potom jej nezavolá, ona sa oduje, ona reve, on sa odtiahne... to je na dlhé rozprávanie. Do toho však autorka v pozadí zakomponovala aj tajomný príbeh otca Niny a pomaly odhaľuje tie temné tajomstvá. 

Pomaly 240 strán je len a len o tom, aký ťažký majú Nina s Jaredom vzťah. Autorka zrejme chcela dosiahnuť niečo na spôsob Bella + Edward len v trošku inom podaní. Neustále majú nejaký problém, zbytočne si veci komplikujú a ona namiesto toho, aby bola rozumná a urobila, čo je správne, sa správa ako rozmaznané decko a rumázga, kým k nej Jared znova nepribehne.
Keby som však mala byť na mieste Niny, keby som mala chodiť len do školy a ostatok času tráviť s Jaredom a jeho sladkými rečami, ok, sem tam by som sa porozprávala s kamarátkami (ale to tam autorka vsunula len tak aby sa nepovedalo, pretože tie scény nemali žiadny význam), tak by som sa odstrelila po prvom týždni. 

Citové vzťahy medzi postavami? Žiadne, ak nerátame Jareda a Ninu. Autorka na ostatné vzťahy totálne kašle, dialógy medzi Ninou a Ryanom sú tam len pre srandu králikov, možno aby autorka načrtla ľúbostný trouholník (ktorý stojí za starú belú) rovnako nechápem rozhovory s Kim a Beth, pretože občas s Ninou zájdu na kávu, spýtajú sa, čo jej je, ako je na tom s Jaredom, potom príde Pán Úžasný a ona s ním odíde. What´s the point?! Keby autorka vynechala väčšinu scén s kamarátkami alebo s mamou či Ryanom, tak by som nespoznala rozdiel.

Navyše, niektoré opisy scén boli tak mätúce, že som sa na chvíľu pozastavila so spýtavým výrazom na tvári WTF?

Myslím, že z tohto môjho siahodlhého monológu si viete predstaviť, aký je môj názor. Pustila som sa do nej, pretože anotácia znela sľubne (rozmýšľam, že prestanem veriť anotáciam, pretože ma vždy oklamú, teším sa na knihy a nakoniec som sklamaná) a zároveň meno Jamie McGuireová má v knižnom svete určitú váhu. Tešila som sa na tú knihu ako malé dieťa a namiesto toho som ju mala chuť šmariť o stenu už po prvých 50 stranách. To jednoducho nie je s kostolným poriadkom. Videla som však mnoho pozitívnych recenzií, ktoré ma nútia spochybňovať môj názor a možno pre niekoho, kto miluje romantické, sladké príbehy, bude kniha ako uliata. Určite má aj pozitíva, páčila sa mi línia celého toho tajomstva okolo otca Niny a keby sa tomu autorka možno venovala viac, kniha by sa mi viac páčila. Každopádne, ja dávam knihe hodnotenie 1/5:

Za poskytnutie recenzného výtlačku by som chcela poďakovať vydavateľstvu IKAR a ak by ste o knihu mali záujem nájdete ju TU.

Courtney Coleová: Ak ostaneš alebo Nemám slov

Autorka: Courtney Coleová
Originálny názov: If you stay
Séria: Beautifully Broken, diel prvý
Goodreads: 3,98
Slovenské vydanie: Ikar, 2014

Dvadsaťštyriročný Pax je rozmaznaný potetovaný chalan bez štipky zodpovednosti. S obľubou vyhľadáva spoločnosť pochybných žien, zvyčajne otupený drogami a alkoholom. Dievčatá zo špinavých barov ochotne vyhovejú všetkým jeho požiadavkám. Stačí im pred nosom zamávať bielou pilulkou. Pax už neraz prekročil hranice zákona, ale vplyvný otec ho z problémov zakaždým vysekal.

No Pax nebol taký vždy. Po maminej smrti sa snažil byť vzorným chlapcom, akého si otec prial. Bolesť a smútok zo straty milovanej mamy však medzi otcom a synom vytvorili neprekonateľnú priepasť. Len on vie, s akou prázdnotou v duši každý deň bojuje. V noci ho budia nočné mory, a hoci otec pozná ich príčinu, mlčí.

Jedného dňa do Paxovho života vstúpi umelkyňa Mila, krásna, nežná, pridobrá pre takého darebáka. Je ako kyslík, ktorý potrebuje pre život. Spomienky na deň maminej smrti naberajú ostrejšie kontúry a Pax zúfalo potrebuje pomoc, kým sa celkom nezničí. Len Mila ho môže vytrhnúť zo skľučujúcej samoty. Ak sa Pax včas spamätá. Postačí to však na to, aby s ním ostala navždy?

Čo urobíte ako prvé, keď nájdete predrogovaného chlapa ležať v bezvedomí v aute? Všimnete si, že sa mu pod tričkom rysujú svaly.

Pax je typický bad boy... možno trošku tvrdší bad boy, ako ostatní v New Adult žánri. Holduje alkoholu, lacným ženám, ale hlavne drogám. Samozrejme, ako to v každom takomto príbehu chodí, je to preto, lebo má za sebou ťažkú minulosť a nedokázal sa s tým vysporiadať inak než sa zmeniť na kreténa. Už v prvej kapitole ho možno vidieť v pravom svetle. No tá prvá kapitola bola naozaj dobrá, autorka bola priamočiara, nebrala si servítku pred ústa, bolo to šokujúce, bolo to super. Neskôr to už také super nebolo (aj keď je pravda, že niekedy mal svetlé chvíľky a bol zlatý, ale to bolo málokedy). Pax takto žil už niekoľko rokov, miešal tabletky s drogami a zapíjal ich alkoholom, jednoducho bol troska, preto sa mi zdalo nereálne, ako sa akoby švihnutím čarovného prútika zmenil na sladkého chlapca, ktorý si túži založiť rodinu a prechádzať sa okolo jazera v západe slnka. (ehm alebo to boli niečie prednosti, ktoré ho začarovali a nie prútik???) Pax mal byť kretén, mal byť hnusný, odporný hrdina s dvojzmyselnými narážkami. Aspoň to som očakávala ja, no namiesto toho dostanete šteňa, ktoré síce párkrát zašteká, ale nehryzie. 

Mila, na druhej strane, je nevinné dievča, nadaná umelkyňa, ktorá je ochotná dať človeku prvú pomoc, aj keď je zababraný od zvratkov a ešte sa do neho aj stihne zaľúbiť. (neviem ako vy, ale ja myslím, že by som mala potom dlhší čas nočné mory a pery toho človeka by som nechcela ani vidieť) A keď spojíme túto nevinnú mladú dievčinu a skazeného zlého chlapca, máme tu osvedčený vzorec new adultovky. (aké nepredvídateľné). Zo začiatku mi Mila nevadila, bola taká priemerná hrdinka, ale v momente ako sa jej z Paxa podlamovali kolená a neustále sa pýrila ako nejaká 15-ročná školáčka, najradšej by som ju hodila hladným vlkom. Zároveň neviem prečo, ale všetky jej prehovory mi prišli ako by ich predniesla nejaká naivná blondínka, ktorá chce šíriť lásku a najradšej by si Paxa priviazala na krk, aby vedela, čo robí 24 hodín 7 dní v týždni (ale veľká zmena by to nebola, pretože tí dvaja boli spolu aj tak každý deň a cukrovali sa, z čoho mi tŕpli zuby. ja by som sa zbláznila, keby som mala byť s chalanom každý boží deň, môj život sa predsa netočí len okolo neho).  

Mila stretne Paxa. Mila sa do Paxa zaľúbi, lebo je to sexy chlap a je jej jedno, že droguje, chľasce a strieda ženské ako ponožky. Keď Pax stretne Milu, okamžite ho osvieti a jej krása ho vyvedie z temna. Kvôli nej sa chce zmeniť. Potom príde pár nástrah. Koniec. 

Áno, new adultoviek je na knižnom trhu teraz neúrekom a čím viac kníh, tým menej originality. Ale problém je, že ja som v tejto knihe nenašla ani kúsok niečoho špeciálneho (teda okrem Paxovej minulosti, to bol šokujúci a dobrý nápad). Dopredu som tušila, ako to bude nasledovať, pretože to boli tie isté zaužívané triky, ktoré človek nájde v každej new adult knihe až na to, že toto mi miestami pripadalo, akoby z nich autorka chcela urobiť paródiu.  S tým súvisí aj autorkin štýl písania, ktorý mi vôbec, ale vôbec nesadol. Prišlo mi, akoby to bola len začínajúca autorka, kopu pasáží by som vyškrtala lebo tam boli nepodstatné, postavy očividne vedeli čítať myšlienky, pretože Mila si mohla niečo myslieť, ale svoj názor vyjadrila len mimikou, no Pax presne vedel, čo si myslí. A hlavne tie opisy! Pri niektorých som krčila nosom a premáhala som sa, aby som nepovedala fuj, pretože niektoré boli naozaj desné a neviem či to je prekladom alebo to aj v origináli znie tak odporne (no schválne, čo poviete na vetu: "V ústach nám tancujú vlhké, horúce jazyky."?)

"Myslíš, že sa ti to snívalo, lebo som sa spýtal na vašich?"
Pokrčím plecami. "Neviem, možno. Odkedy umreli, pravidelne sa mi o nich sníval čudný sen. Zrejme to bola jedna z vecí, ktoré sa mi moje podvedomie snažilo naznačiť."

Ďalšou vecou, ktorá ma mierne iritovala, bolo, že riešenia svojich problémov zväčša našli v snoch. Mila snívala o svojom otcovi a vtedy pochopila, čo to všetko znamená, začala tam polemizovať o živote a keď sa zobudila, povedala o tom Paxovi ako keby ju osvietilo, stretla panenku Máriu a vesmír upravil svoje zakrivenie (a ja som sa v duchu pýtala: "Čo som komu urobila?")
Zároveň sa mi zdalo, akoby Mila Paxovi nedokázala dôverovať, práve kvôli jeho minulosti. Kontrolovala mu telefón, zo začiatku robila caviky, lebo si nebola istá, či jej nezlomí srdce a na konci, keď Pax potreboval byť sám a jednoducho sa s vecami vyrovnať po svojom, tak sa na neho urazila, pretože jej nedvíhal telefonáty a nemal chuť sa s ňou rozprávať (ehm haló primadona!)

Kniha sa mi vôbec, ale vôbec nepáčila. Som romantická duša, mám rada new adult romány, pretože sú o dosť odvážnejšie ako young adult, autori sa môžu vyhrať, môžu sa nechať inšpirovať ťažkými témami, o ktorých ľudia väčšinou nehovoria. Autorka to mohla poňať toľkými možnými spôsobmi, ktoré by boli oveľa zaujímavejšie, ako to, čo je skutočne v knihe. Pri čítaní som nevedela či sa smiať, alebo plakať, také absurdné boli niektoré scény a monológy. A keď si ešte pomyslím, že 50 odtieňov sivej je pre niektorých čitateľov brak, chcela by som vedieť, čo by povedali na toto. Avšak to, že mne nesadla neznamená, že nesadne aj vám. Všetci sme odlišní a 100 ľudí má 100 chutí.  Dávam teda knihe hodnotenie 1/5:

Za recenzný výtlačok by som sa chcela poďakovať vydavateľstvu IKAR a ak by ste o knihu predsa len mali záujem, nájdete ju TU. 

Nech prší, keď plačem - Andrea Rimová

Autorka: Andrea Rimová

Originálny názov: Nech prší, keď plačem

Goodreads: 4,00 

Slovenské vydanie: Motýľ, 2012

Nad dlhoročným priateľstvom dvoch mladých žien visí Damoklov meč, keď Viktória neplánovane podľahne sile okamihu a strávi noc s Tamariným priateľom tesne po tom, ako ju požiada o ruku. V našich očiach prebiehal dlhý nemý rozhovor. A potom akoby zastal čas. Z plamienka, s ktorým sme sa v tej chvíli hrali, vznikal v našich myšlienkach obrovský požiar schopný zničiť všetko okolo. A predsa sme ho nezastavili, ešte kým sme mohli. Vrhli sme sa na seba ako hladný človek na tanier s jedlom, prisali k sebe svoje pery, dlane, telá a brali si všetko, čo bolo na dosah.

 Minule som si povedala, že by som mala dať väčšinu šancu slovenským dielam, a tak keď som bola u nás v knižnici a videla som tam túto knihu, okamžite som po nej siahla. Nezameriavam sa len na jeden žáner, takže som nemala problém s tým, že je to príbeh "zo života". Anotácia vyzerala tiež celkom v pohode, tak som bola v tom, že to bude celkom v pohode. Nemohla som sa viac mýliť. 

Čím by som začala. Aha, áno. Celý príbeh beží príliš rýchlo, za pár stránok prejdete celé Vikino detstvo a na ďalšej sa prehupnete už na život na univerzite. Niektorým udalostiam, ktoré by mohli byť opísané obšírnejšie, venuje len pár, iným, menej dôležitým, zase nespočetne veľa. Slovosled nie je jej najlepším kamarátom, pretože aj na jednej strane som našla viac viet, ktoré by potrebovali preformulovať, než mám prstov na rukách. Jednoducho, autorkin štýl písania mi vôbec nesadol. 

Hlavnou hrdinkou je Viki, ktorá spolu so svojou najlepšou kamarátkou Tamarou, končí magisterské štúdium na univerzite. Ich život je takmer dokonalý, všetko je super, neustále revú od šťastia (normálne som mala dojem, že Tamara sa rozreve aj vtedy, keď zistila, že nevie, že Viki nemá rada parížsky šalát) a neustále si opakujú, ako sa ľúbia. Bolo mi z toho všetkého zle, mala som pocit, akoby boli obe nafetované a videli všade jednorožcov a dúhy. 

A tak si autorka zaumienila, že to nebude také sladké a šťastím prekypujúce, a tak nastali časti, kedy

Viktória zase revala, ale tentoraz od smútku, neustále sa zožierala a utápala v sebaľútosti, až som mala dojem, že ju prefackám. Potom sa to všetko trochu utriaslo, do Vikinho života vstúpil Šimon, a tak znova aj s Tamarou revali nad tým, akých majú perfektných priateľov a super život. A vtedy autorka dostala závrate z toľkého šťastia a pozitivizmu, že im zase vyviedla niečo zlé. A zase nasledoval plač. Ale tentoraz nerevala len Viki, ale aj jej brat, otec, matka, Tamara.... skrátka všetci boli natoľko dojatí, že stále revali a revali. Čudujem sa, že sa v toľkých slziach neutopili. Pokiaľ by sa mala kniha riadiť podľa názvu, tak by tam pršalo 24/7. 

Po päťdesiatej strane som prestala počítať koľko krát som prevrátila očami, pretože ma to už nebavilo. Nechápte ma zle, mám rada šťastné knihy, kde sa postavám darí dobre, ale toto bolo moc. Z tohto by sa obracal žalúdok aj tomu najväčšiemu optimistovi na svete. Postavy a celý dej mi pripadali prvoplánové a nepremyslené, autorka išla z jedného extrému do druhého, po šťastnej pasáži nasledovala smutná. 

Táto kniha bola niečo hrozné. Najhoršia z dielne slovenských autorov, akú som čítala a ešte stále mám zuby stŕpnuté z toľkého optimistického plakania a radosti a všetkých tých sladkých vecí, ktoré tam autorka natrepala.  Túto knihu už nechcem ani vidieť. Dlho som zvažovala hodnotenie, ale nakoniec som zostala pri jednoznačnej 1/5: