READING HABITS BOOK TAG

Ako ste si mohli všimnúť, cez leto som nebola veľmi aktívna... *cough* vôbec *cough*. Bolo toho na mňa jednoducho veľa a blog zostal na konci môjho dlhého to-do listu. Teraz by som to ale chcela napraviť a ako inak ako knižným tagom... Pretože keď nemáte nápad, aj tag je lepší ako nič. Tento som našla u Kirsty Hanson @bibliophilegirluk. 

Neviem, či je to práve špeciálne miesto, kde by som rada čítala, skôr je to miesto, kde sa príjemne sedí a mám najlepšie svetlo na čítanie - fotelka v našej obývačke. Je pohodlná, akurát tak pre mňa, nikto iný na nej nesedáva... To zrejme preto, lebo dotyčného zakaždým vyhodím. Uf, som pomaly ako Sheldon. Jednoducho je to perfektné miesto na čítanie.

 

Samozrejme, že záložka, nie som predsa barbar! Vopred sa ospravedlňujem všetkým, ktorí používajú rôzne papiere a bločky a neviem čo ešte. Ja nielenže záložky zbieram, ja ich rada aj používam. Vždy keď si vyberiem novú knihu na čítanie, stojím pri mojom poháriku, kde mám uložené záložky a doslova sa vyžívam vo výbere, ktorú použijem. Ide o to, že ma bude sprevádzať celým čítaním, nesmiem to brať na ľahkú váhu. 

Ja mám najradšej keď môžem dočítať kapitolu a potom robiť niečo iné, pretože to je také pekné uzavretie čítania. Je to taký checkpoint. Málokedy odkladám knihu uprostred kapitoly a aj keď odo mňa niekto niečo chce, zdvihnem prst a poviem mu, nech počká, kým dočítam kapitolu. To je tiež dôvod, prečo úplne zbožňujem krátke kapitoly, lebo 

a) mám pocit, že za kratší čas prečítam viac 

b) dotyčný nemusí dlho čakať, kým sa mu môžem venovať 

c) aj keď mám málo času, viem, že aspoň jednu - dve kapitoly ešte stihnem. 

Nápoj mám po ruke stále. V teplejších mesiacoch je to niečo chladené, v zimnejších je to rozhodne čaj. Milujem čítať v zime. Len si to predstavte, pohodlné kreslo, úžasná kniha v ruke, neskutočne dobrý horúci čaj poruke... Ach už len dobrá sviečka k tomu chýba. Myslím, že som práve prekonala svoj reading slump a mám chuť si urobiť šálku čaju a vziať do ruky moju rozčítanú Winter. 

Je pravda, že niekedy k tomu pridám aj niečo na zahryznutie, no väčšinou sa do knihy tak začítam, že na jedlo zabudnem. 

Nie. V tomto nie som dobrá. Pokiaľ som v obývačke a niekto pozerá program, ktorý ja vlastne ani nechcem pozerať, lebo ma nezaujíma, stále očami odbieham od knihy a sledujem ho... Jednoducho si neviem pomôcť. To isté s hudbou. Pokiaľ si pustím niečo, čo milujem, prestanem čítať a spievam si a púšťať si niečo, čo nemilujem nemá zmysel. Čiže, hej ako tak mi hluk pri čítaní nevadí, dokážem sa sústrediť, ale pokiaľ nemusím, hudbu ani telku si k tomu nepúšťam. 

Ja mám vždy rozčítaných milión kníh. Neviem si pomôcť. Sú lákavé. Väčšinou to mám tak, že mám jednu rozčítanú v čítačke, ktorej sa venujem buď vo vlaku alebo niekde na cestách, kde by sa normálnej knihe mohlo niečo stať (čo vôbec ale vôbec nechcem). Druhú knihu mám rozčítanú v slovenčine/češtine - to sú väčšinou nejaké recenzáky. Tretia je anglická, ktorú čítam popri recenzákoch a ktorú čítam viac - menej len doma. Mám rada možnosť výberu, čiže ak ma recenzák veľmi nebaví, siahnem po inej alebo naopak. Navyše, niekedy mám chuť na fantasy, ale na druhý deň by som si dala contemporary... A niekedy do toto pripojím ešte aj audioknihu.

Všade. Doma, v autobuse, vo vlaku, v škole (teda aspoň som zvykla, teraz uvidím či sa bude dať čítať aj v robote, ale asi skôr nie), dokonca aj počas cvičenia, keď si zapnem audioknihu. Keď mám chuť na čítanie, tak čítam všade, keď tú chuť nemám, ledva sa premôžem k čítaniu doma. 

Väčšinou si čítam v tichosti v hlave, myslím, že väčšina to tak robí, ale keď som doma sama, niekedy si čítam aj nahlas a trénujem si svoj "britský" prízvuk a rôzne hlasy... Neviem, vždy ma bavilo si čítať aj nahlas a čítať to trochu ako keď nahrávajú audioknihu... Ale naozaj len keď som sama. 

Ani veľmi nie. Bojím sa spoilerov. Keď je ale kniha veľmi zlá, stáva sa, že niektoré stránky preskočím, aby to rýchlejšie skončilo a v takom prípade sa stáva, že mi tie preskočené pasáže ani nechýbajú. 

V DOKONALOM STAVE 100%!!!! Zlomenie chrbta je moja najhoršia nočná mora. Väčšinou čítam paperbacky, keďže sú lacnejšie a viete, ako sa bojím pri čítaní Winter, aby sa neprelomila alebo aby sa ani len neohla? Ledva tú knihu otváram! Ok, to nie je pravda, ale vždy sa snažím ku knihe pristupovať tak, aby sa jej chrbát neohol ani sa mu nič nestalo, lebo potom by som bola veľmi smutná. Pri pevnej väzbe to taký problém nie je, skôr tie paperbacky, ale musím povedať, že zatiaľ sa ani jednej mojej knihe nič také nestalo. Musím ale zaklopkať o drevo. 

Dobre, teraz budem zrejme vyzerať ako barbar ja, ale áno, do niektorých kníh píšem... A potom sa smejem na mojich poznámkach. Myslím, že by ste sa smiali aj vy. Neviem, pre mňa to robí knihu jedinečnou a takou krásne mojou, lebo v sebe nosí moje myšlienky a keď ju čítam ešte raz môžem vidieť, čo som si v tej chvíli myslela. Je to čarovný pocit. Milujem knihy s anotáciami a chcela by som to robiť častejšie, len niekedy sa mi nechce a do niektorých paperbackov sa aj zle píše alebo som natoľko pohltená príbehom, že mi to ani nenapadne. 

takto moje knihy nevyzerajú, ale tajne chcem aby vyzerali :D 

Tak, teraz poznáte moje čitateľské návyky. Dúfam, že ste sa nezhrozili pri informácii, že píšem do kníh. Aké máte návyky vy? Máte špeciálne miesto, kde sa vám najlepšie číta? A zvyknete pri čítaní piť/jesť? Dajte mi vedieť v komentároch. A ak by ste chceli tag urobiť aj vy, smelo do toho!