Nevítaní | Agresivita v spoločnosti

Autorka: Sophie Jordanová

Originálny názov: Uninvited

Séria: Uninvited, diel prvý

Goodreads: 3,87

Slovenské vydanie: Cooboo, 2014

"Nemáš žiadne práva. Si človek nižšej kategórie. To znamená, že sa ti môže prihodiť čokoľvek a nikoho to nebude zaujímať." Skloní hlavu nižšie. Lícom sa dotkne môjho a zasyčí mi do ucha: "Hocikto ti teraz môže urobiť hocičo. Nikto ťa neochráni." 

Davy sa na svoj život nemôže sťažovať: má pekného priateľa s pekáčom buchet na bruchu, super kamošku a navyše je ešte virtuózne nadaná. Celú budúcnosť má do bodky naplánovanú, no o to väčší je jej pád, keď sa jej krásny sen rozplynie vďaka výsledkom DNA, kde jej našli SVS. Štát jej pridelí nálepku Nevítaná, ako aj ostatným s týmto génom, a zaradia ju do špeciálnej skupiny. Jej život sa však od základov zmení, rodičia sa tvária, akoby stratili dcéru, štát ju berie ako hrozbu, ľudia sa jej vyhýbajú, nehovoriac o tom, že celá jej ružová budúcnosť je len sivým tieňom. 

Davy pochádza z lepšej rodiny a presne tak ju aj autorka opísala: slušnú, ale v medziach, priateľskú, prívetivú a hlavne nevinnú, čo sa týka kriminality. Je to dieťa, na ktoré by bol zrejme pyšný každý rodič, je veľmi talentovaná a dostala sa dokonca na prestížnu vysokú. Na konci knihy však Davy ledva spoznáte, takou veľkou premenou prešla. Spočiatku je to nenápadné a robí len malé krôčiky a potom príde ten zlom, kedy si uvedomí, že takto to ďalej nejde a bum, máte pred sebou niekoho úplne iného. Je pravda, že za to môže aj štátny režim, do ktorého bola zasadená a ktorý sa jej dosť pohral s mysľou a s jej psychikou, no o to reálnejšie to čitateľovi príde, pretože tie veci, ktoré sa tam dejú sú naozaj na psychiku. Na druhej strane je tu Sean, ktorý je vykreslený v tom najčernejšom svetle, aké sa dá vytvoriť, v podstate je to veľký Nevítaný so značkou na krku a výrazom zabijaka. Je tajomný a len tak ľahko o sebe nič neprezrádza, čo vlastne aj dokazuje to, že prídete na koniec knihy a veľa o jeho živote nebudete vedieť. No nemyslím si, že by to bolo veľkou nevýhodou, pretože nejde ani tak o životné príbehy postáv ako o prítomnosť a čo sa deje v krajine práve tu a teraz a ako to riešia. 

V celom príbehu ide predovšetkým o tom, že niektorí ľudia v DNA môžu mať vražedný gén a sú označení ako prenášači tohto génu. Od tohto génu sa autorka šikovne odráža a venuje sa téme násilia, ktorá je veľmi rozšírená a ako to spomína aj v poznámke, je všade okolo nás. Pre mňa bol tento koncept vražedného génu, vďaka ktorému sa dajú označiť ľudia so sklonmi k násiliu, veľmi zaujímavý, pretože v skutočnosti sa to vôbec ale vôbec nedá predvídať. Niekomu môže prepnúť a aj napriek tomu, že je neviem aký milý sused, môže vás v okamihu zabiť. Prenášačom v knihe štát doslova vsugerováva myšlienku, že sú vďaka tomuto génu zlí, aj napriek tomu, že sa ešte neprejavili a že raz im prepne a budú zabíjať.

Môžeme prekonať nálepky, ktorými sa nás niekto snaží zaškatuľkovať.

Tak veľmi sa snažia ostatných ochrániť pred ľuďmi tohto typu, ibaže tým, že ich utláčajú a snažia sa ich psychicky zničiť, tým viac sa oni bránia a bojujú. Osobne si nie som istá, či je to naozaj genetická vada, pretože dej sa odohráva v roku 2021, alebo či je to len akýsi výmysel šialeného doktora, ktorý sa snaží o utopistickú predstavu štátu, kde násilie nebude fungovať. Každopádne je to zaujímavý prvok. Musím povedať, že som od začiatku mala veľmi mierne pochybnosti ohľadom štýlu písania autorky a interaktívnosti postáv, aj napriek tomu, že som s jej sériou už mala skúsenosti, ale ako kniha nabrala spád, tieto drobnosti sa utiahli do úzadia a ja som si skôr vychutnávala intenzitu diania akoby som sa mala pozastavovať nad detailmi, čo je veľmi dobrá vec. Navyše musím povedať, že autorka ma dokázala aj prekvapiť, pretože to, čo som dostala som vonkoncom nečakala. Dej začína mierne ale zaujímavo a potom sa to zmení na obrazy plné krvi a násilia a ja nevychádzam z úžasu. Ale na druhej strane  je to tak uveriteľne podané, pretože postavám z toho zaobchádzania tak švihlo, že sami verili, že majú konať násilie, pretože ich tak označil štát. No pritiahnutá za vlasy je tam tá spoločnosť, ale ja osobne som bola nadšená, že autorka postavy nešetrila. 

"To si myslíš, že si? Zviera? A to som podľa teba aj ja?" 

Celkovo môžem povedať, že som si knihu užila. Bol to naozaj zaujímavý príbeh s originálnou zápletkou a aj hlbšou pointou, v ktorej sa čitateľ môže nájsť (nie nutne v spojení s násilím alebo vražedným génom, skôr s tým nálepkovaním a vymanením sa spod nadvlády niekoho) a nachádzala som sa v takom štádiu, že som nevedela, čo očakávať. Teším sa na dvojku, pretože sa to skončilo sľubne a niečo mi hovorí, že pôjde do tuhého, lebo veci štátu nešli podľa plánov, takže sa ešte máme na čo tešiť.

*Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia. Knihu môžete nájsť TU.*