Vendetta | Oko za oko, život za život

Autorka: Catherine Doyle
Originálny názov: Vendetta
Séria: Blood for blood, časť prvá
Goodreads: 4,18

After all, I was still a Gracewell - whatever terrible thing that meant to them - and there was nothing I could do to change that.

Niekedy sa stane, že ste v nesprávny čas na nesprávnom mieste a jedna udalosť zmení celý váš život. A niekedy sa stane, že následky udalosti majú väčší dopad a ovplyvnia život ostatných okolo vás. Sophie pracuje v reštaurácii v nudnom meste Cedar Hills a vedie pomerne nudný život, preto je jasné, že keď sa do susedstva prisťahuje päť talianskych chlapcov, okamžite zbystrí pozornosť. A to aj napriek tomu, že ju jej strýko pred nimi vystríha. Ibaže pomaličky si Sophie začne spájať jednotlivé kúsky do seba a uvedomuje si, že na nich nie je niečo s kostolným poriadkom. 

Sophie nie je akčná hrdinka a je to úplne v poriadku. Nachádza sa v centre väčších udalostí, kam  

sa dostala vďaka svojmu otcovi a snaží sa zistiť, čo sa to doparoma deje. Teda tu nejde o to, čo podnikne, ale skôr ako sa s tým vysporiada. Myslím, že autorka krásne znázornila Sophieine emócie, ako sa k všetkému, čo sa jej stalo postavila.

Spočiatku som mala strach, že sa to zvrtne na Twilight drámu, ale Sophie rozhodne nebola Bella, dávala najavo emócie, vedela si držať odstup, keď to bolo potrebné, no na druhej strane bolo logické, že sa snažila prísť celej veci na koreň, keďže sa to týkalo jej rodiny. Nic sa rozhodne netrblietal pri stretnutí so slnečnými lúčmi a určite je viac nebezpečný ako vegetariánsky upír. Zo začiatku som Nica veľmi nemusela, pretože to bol milý, sympatický hrdina, do ktorého sa hrdinka okamžite zamiluje, pretože... nuž, je to dobrý materiál pre priateľa. V realite áno, v knihe, nuda. Ja osobne som si viac užívala Lucovu prítomnosť, jeho ostré komentáre, no predovšetkým sa mi páčila snaha každému vyhovieť a teda "aby bol vlk sýty aj ovca celá". Ide však aj o miernu vzburu proti rodinnej tradícii a tomu, ako s ňou prvý krát bojujú, ako si uvedomujú, že nie všetci členovia rodiny majú rovnaké ciele a zachádzajú možno trochu do extrému. 

"I don´t care if the Pope invited you. You´re not welcome here." 

Na knihe sa dá vidieť postupné nabaľovanie intenzity a napätia, pretože čo začne ako knižka s nevinným románikom sa postupne mení v niečo temnejšie, nebezpečnejšie a tu už sa to Twilightu nedrží, pretože bratia naozaj sú nebezpeční, nehrajú sa na tvrdých chlapov, oni nimi naozaj sú a byť na Sophienom mieste, zdrhám kade ľahšie. Tu už trochu zachádzame do podobností  s Romeom a Júliou, pretože Nicovi a Sophie nie je súdené byť spolu, ale i napriek tomu ich to k sebe ťahá. Veď nie nadarmo sa hovorí, že zakázané ovocie chutí najlepšie. 

Páčilo sa mi však, že autorka už od začiatku pre čitateľa necháva malé náznaky, ktoré si spočiatku možno nevšimne alebo im nedáva veľkú pozornosť, no len čo prichádza do tuhého, všetky tie náznaky padnú na svoje miesto a vám nad hlavou zasvieti žiarovka. Všetky tieto omrvinky vedú k veľkému odhaleniu a vďaka neotrepanosti témy, s ktorou sa autorka pohrala, ma to mierne prekvapilo. Teda, čakala som, že okolo ich rodiny bude čosi podozrivé, ale toto naozaj nie. 

"Would you have killed him if Luca hadn´t been there to stop you?"
He didn´t miss a beat. "Without hesitation." 

Dostávame sa k záveru. To boli najintenzívnejšie chvíle celej knihy a naozaj sa dostávame k pravému vyvrcholeniu, kde som zatajovala dych a hltala jednu stránku za druhou, pretože som potrebovala vedieť, čo sa bude diať ďalej. Tu už Sophie nie je len pozorovateľkou, vystúpi z kruhu a zapojí sa do udalostí, ktoré sa okolo nej točia. Akčné scény boli akčné, napätia bolo neúrekom,

nehovoriac o tom, že som nevedela, ktorej postave mám veriť. No a grandiózne odhalenie mi vyrazilo dych. Vôbec, ale vôbec som ho nečakala a ťažko som ho predýchavala. 

Celkovo sa mi kniha naozaj páčila, pretože vo mne vyvolala mnoho emócií, postavy som si obľúbila a aj keď som zo začiatku nebola presvedčená, či to je to pravé orechové, som rada, že som neprestala čítať, pretože sladký začiatok naberie trpkú príchuť. Niekomu sa môže zdať, že má pomalý začiatok, no práve to sa mi na tom páčilo, to pozvoľné stupňovanie napätia a priestor, ktorý autorka čitateľovi dáva, aby si spojil všetky náznaky dokopy, aby robil vlastné úsudky o bratoch. Rovnako ako sa mi páčilo, že si nechala niekoľko es aj v rukáve a vytasila ich pri konci, aby mi vyrazila dych. Vendettu by som označila ako príjemné čítanie, ktoré sa v okamihu môže zmeniť na knihu, ktorú si zamilujete. Neviem, k čomu by som to prirovnala, ale trošku... len trošku mi to pripomínalo štýl Hex Hall, aj keď tam nebolo toľko humoru a viac napätia.