Pretože kreativita je tou najlepšou drogou

Milujem písanie, no v posledných rokoch som s ním mala menšie problémy. Nazývala som to autorským blokom a bola som presvedčená, že to je presne to, čo mám, no teraz si už nie som taká istá. Už viem, že som hľadala výhovorky, aby som sa mohla vyhnúť písaniu príbehu, ktorý som mala dlhý čas v hlave, štvalo ma, že som ho nemala úplne premyslený, až som to nakoniec vzdala a radšej si otvorila knihu s dokončeným príbehom. Veď načo sa trápiť, keď to za vás už niekto urobil?

Minulý rok v novembri som sa zúčastnila NaNoWriMo (National Novel Writing Month), čo spočíva v tom, aby ste za mesiac napísali 50 000 slov. Keď som to prvý krát videla, hovorila som si, že to je nemožné, aby som dala 1667 slov každý jeden deň, hlavne  keď som ešte nemala poriadne premyslený príbeh. No pustila som sa do toho. A výsledok bol perfektný. Teda, nenapísala som celú novelu, ale dala som 50 000 slov a rozhodne to nebolo perfektné, pretože som sa sústreďovala hlavne na to, aby som písala a nie na to, čo píšem alebo ako to bude znieť, ale to je základom. Nestarať sa o nič iné a proste písať,  aby ste sa zbavili tých nekonečných obrazov v hlave. Čo však bolo najlepšie, nakoplo ma to a vrátila sa mi láska k písaniu, ktorú som mala kedysi. 

Nanowrimo však nezmenil len môj postoj k písaniu, ale ku kreativite ako takej. Poznáte ten pocit, keď neviete, čo so sebou, lebo ste plní nápadov a potrebujete ich všetky zo seba dostať? Nuž, tak presne tak sa od novembra cítim väčšinu času. Je to nezvyk, pretože dovtedy som bola zvyknutá posúvať kreativitu na druhú koľaj, nevenovala som sa písaniu a úprimne, boli časy, kedy mi aj blog liezol na nervy, pretože som ho videla ako Damoklov meč nad mojou hlavou, ktorý ak nenapíšem článok, spadne. A niet divu, medzi toľkými skvelými blogmi, ktoré sú na internete je ťažké byť kreatívny a vymyslieť niečo nové, niečo, čo tu ešte nebolo. 

Ale späť ku kreativite. Neviem, či ste zažili ten pocit, kedy idete pomaly vyletieť z kože pretože potrebujete písať či maľovať a je vám jedno čo, jednoducho máte chuť sadnúť si za stôl, otvoriť zápisník a písať o všetkom a o ničom, hlavne aby ste zo seba dostali všetku tú kreatívnu energiu? Dostala som sa (konečne!) do štádia, kedy je písanie pre mňa rovnako dôležité ako dýchanie. Keď som bola na strednej, bola to samozrejmosť, písanie príbehov bolo mojou neoddeliteľnou súčasťou a nikdy som si nemyslela, že by sa to mohlo zmeniť, no vysoká škola ma vrhla do sveta dospelákov, kedy som sa musela sústrediť na to, aby som nevyletela zo školy, kedy som sa musela naučiť, ako sa o seba postarať sama, kedy som spoznávala nových ľudí a musela som si urobiť poriadok v živote naokolo. Na kreativitu a písanie nebol čas ani chuť.

Jedna rada pre tých z vás, ktorí sú umelci a zažívajú nejaký ten blok a nechce sa im tvoriť, len tvorte. Zo začiatku je to ťažké, ja sama som to zažila, keď som sa počas Nanowrima snažila skočiť do starých koľají a keď som sa snažila písať každý boží deň. Je to ťažké, musela som sa premáhať, vymýšľala som si výhovorky a snažila som sa tomu vyhnúť, pretože som si odvykla pracovať so slovami a nevedela som si k nim nájsť cestu. Preto som si povedala, že rok 2015 bude rokom kreativity. Povedala som si, že budem písať tak často, ako len budem môcť (pretože predsa len, čakajú ma štátnice a ťažko budem vysvetľovať, že nemám bakalárku, pretože som namiesto toho písala príbeh). Dokonca som si nakúpila plátno a akrylové farby, pretože som sa rozhodla, že načriem do maľovania. Vždy som mala rada výtvarnú a zbožňovala som, koľko majú výtvarní umelci možností a techník.

Navyše, povedala som si, že chcem dokumentovať svoj život. Nuž, dokumentovať ako

dokumentovať. Môj problém je ten, že často krát zabúdam na dôležité veci, a tak som na internete videla projekty s diármi a denníkmi a rozhodla som sa to skúsiť. Teda, nie ten typ denníka a lá 14-ročné dievča, takých mám doma habadej a raz za čas si ich vždy prečítam, aby som sa zaspomínala a nasmiala sa. Ale spomienky, to je to, čo ma vedie k vytvoreniu tohto denníka. Chcem si zapisovať svoje úspechy, zážitky z ciest, konverzácie s priateľmi, ktoré ma donútili plakať od smiechu, pretože ja som rada, ak si pamätám minulý týždeň (nehovoriac o tom, že si nepamätám pomaly nič z môjho detstva pred tým, než sa narodil môj brat - fakt len malé útržky a to aj tak len s mojimi kamarátmi, nemám šajnu, aký som mala vtedy vzťah s ocom, čo je zrejme zlé, ale vďaka fotkám si pamätám aspoň čosi :D )

Ale hlavne pracujem na jednom projekte pre vás milí čitatelia. Zatiaľ je to všetko len v štádiu nápadu, treba vychytať všetky muchy a samozrejme, spýtať sa na váš názor, či by sa vám niečo také páčilo a potom to stačí len spustiť. Predpokladám, že to bude až v lete, pretože dovtedy budem zamestnaná školou. Ale ak vám môžem dať jednu nápovedu, bude to mať niečo spoločné so skupinou English Readers, ktorá je na Fb.
Dúfam, že toto nadšenie z kreativity preskočí aj na vás a inšpiruje vás k tvoreniu umeleckých diel alebo písaniu blogových článkov, k hocičomu, pretože kreativita je tá najlepšia droga. S ňou je svet žiarivejší a plný farieb a zdá sa vám, že dokážete všetko.

A ak máte nejaké kreatívne plány, určite mi dajte vedieť do komentárov, som zvedavá a možno tým niekoho aj inšpirujete.