Lockwood a spol. - Vreštiace schodisko | Ak ste strachopud, ani nevkročte

Autor: Jonathan Stroud
Originálny názov: The Screaming Staircase
Goodreads: 4,16
Slovenské vydanie: Slovart, 2014

"Nebojte sa, nič sa nám nestane," ubezpečil nás Lockwood. 

Stisol kľučku a zatlačil dvere.

Desivá noc sa začala. 

Traja agenti.

Päťdesiat rokov starý prípad, ktorý čaká, kým ho niekto rozlúšti... 

a panstvo plné zákerných duchov. 

Už to by vás malo primäť, aby ste vzali knihu do rúk. 

Svet sa stal obeťou Problému. Zaviedla sa večierka, po ktorej sa len málokto odváži vyjsť do ulíc. Na

každom rohu sú špeciálne lampy, ktoré majú ochraňovať ľudí. Pýtate sa pred čím? Pred duchmi. Práve tí sú Problémom, ktorý začal trápiť ľudstvo. V krajinách vznikajú organizácie, ktoré sa špecializujú na boj s duchmi a snažia sa ochraňovať ľudí. Presne takúto agentúru vedieť aj mladý Lockwood spolu s pomocníkom Georgom a Lucy.

Lockwood je typickým vodcom, vidno, že sa správa staršie, že na seba berie rolu toho zodpovedného za životy Georgea a Lucy a snaží sa, aby agentúra zostala nažive. Zároveň sa pri ňom objavuje dosť veľa nezodpovedaných otázok, ktoré dúfam, že budú v ďalších dieloch zodpovedané. Lockwood sa tak stáva, teda aspoň pre mňa, veľmi zaujímavou postavou, o ktorej chcem vedieť viac. Čo sa týka Georgea, chudák ten to nemá najľahšie. Lucy, rozprávačka príbehu, ho už pri prvom stretnutí neopísala lichotivo a niekoľkokrát sa autor zmieňuje o jeho tučnom zadku a navyše je radšej zahrabaný v knihách a časopisoch ako v je priamo v teréne. No aj napriek tomu, ako vyzerá, je dôležitým článkom agentúry a bez jeho pomoci by boli často krát Lucy s Lockwoodom stratení. (Navyše mi pripomínal Jupitera Jonesa z Troch Pátračov, takže nie je o čom, obľúbila som si ho). Poslednou a najnovšou členkou je Lucy, ktorá nám rozpráva príbeh. O nej toho vieme najviac, čo je celkom fajn a navyše má dar počutia duchov, čo nemá len tak niekto, čo ju robí ešte zaujímavejšou.

Tri pravidlá pre lovcov duchov: 

1. Ak zbadáte ducha - utekajte! 

2. Duch sa vás nesmie dotknúť - inak zomriete! 

3. Duchov vidia a počujú len deti.

Do knihy som sa pustila predovšetkým preto, lebo som počula, že je dosť strašidelná. Vlastne ani neviem, či som doteraz čítala strašidelnú knihu okrem samotného Draculu. Musím uznať, že kniha bola napínavá, ale žeby som sa nejak bála, to nemôžem povedať (a to som ju čítala v noci a len s bratom doma, čo je ešte horšie ako sama, pretože stále niečím hrkotal), ale určite boli ducharské scény plné napätia a nevedela som, čo sa bude diať. No čakala som trochu viac strachu, pretože ja som dosť veľký strachopud a strašidelné filmy zo zásady nepozerám.

Dôležitým článkom deja sú deti, čo bolo celkom dobre vymyslené, pretože to ukazovalo, ako veľmi sú na nich dospelí ľudia odkázaní, keď prišlo na duchov. Len málo dospelých dokázali nejakého vidieť. Práve preto aj väčšina agentov boli deťmi, inak by proti duchom nemali veľkú šancu. Tak trochu mi to pripomínalo ten fakt, že deti majú oveľa väčšiu fantáziu ako dospelí a len máloktorí si ju zachovajú.

"To je druhá kúpeľňa, keby si ju náhodou potrebovala. Tu je moja izba a tamto zas Gregorova. Vstupoval by som k nemu veľmi opatrne. Raz som ho nachytal, ako cvičí jogu nahý." 

Ďalším plusom bola zápletka a pomalé hádzanie "omrviniek", aby autor čitateľov čo najviac nalákal. Kdesi som raz čítala, že ak dáte čitateľovi na začiatku priveľa omrviniek, prežere sa a nebude vás ako autora nasledovať a zase ak mu dáte málo omrviniek, začne sa nudiť. Jonathan Straus to však odhadol dobre, príbeh otvoril akčnou scénou, ktorá vás ihneď postaví do pozoru a keď už vašu pozornosť naozaj má, trochu zvoľní a na konci znova pritvrdí. Ten koniec bol suverénne najlepší, pretože tam som niekedy mala pocit, že zadržiavam dych a aj keď som sa nebála, bolo tam dosť napätia. Čo sa týka toho detektívneho vyšetrovania, pre mňa to bolo mierne priehľadné, ale fakt len málinko, každopádne, keď som to odhalila, bola som naradostená ako malé decko. Rozhodne to nie je Sherlock Holmes, je to určené pre nižšiu vekovú kategóriu, ale bol to solídne vystavaný prípad a ak to uhádnete skôr ako v druhej polovici knihy, tak ste teda macher.

Ja som si knihu obľúbila predovšetkým preto, že ma od začiatku chytila a donútila ma neustále sa pýtať otázky, na ktoré som chcela (alebo skôr potrebovala???) vedieť odpovede. Zároveň mi autor predostrel výborne vymyslený námet s "inváziou" duchov, ktorých treba zničiť a zachrániť krajinu. A k tomu ešte detektívny prípad a strašidelné panstvo... no čo vám poviem, nevedela som to dať z ruky, preto dávam knihe hodnotenie: 5/5

Knihu by som poradila asi mladším ročníkom, ale ja som ďaleko za vekom, čo je na obálke knihy a poriadne som si to užila, takže záleží len a len od čitateľa. Pokiaľ máte radi nadprirodzené bytosti, duchov a detektívky... choďte do toho. Myslím, že touto knihou nešliapnete vedľa.