Selekcia | Dystopická Popoluška hľadá svojho princa

Autorka: Kiera Cass
Originálny názov: The Selection
Séria: Selekcia, diel prvý
Žáner: young adult, dystópia, romantika
Goodreads: 4,14
Slovenské vydanie: CooBoo, 2014

Odrazu mi tie ich pohľady dávali zmysel.Nezáležalo na tom, aké som mala úmysly. Ony nevedeli, že ja nechcem byť princeznou. V ich očiach som bola hrozbou.A bolo mi jasné, že ma chcú odstrániť.

Neviem ako vy, ale ja ako malá som vždy snívala, že budem princeznou. Všetky Barbie bábiky, ktoré som mala mali dlhé róby a museli vyzerať perfektne, to znamená, že ak nemali sukne v dokonalom našuchorenom kruhu, bolo zle. Naozaj zle. Na karnevaloch som bola tiež za princezné v bielom alebo za iné kňažné. Jednoducho, bola som tým mierne posadnutá. 

Práve preto som sa tak nadšene pustila do Selekcie, pretože som sa tešila na princezné. Zbožňujem knihy, ktoré v sebe majú princov a dlhé večerné róby, pretože ma to vráti späť do detstva.  Priznávam, že som mala malé očakávania, pretože veľa ľudí knihu skritizovalo a došlo mi, že je to kniha, ktorú buď milujete alebo nenávidíte, žiadny stred. 

Ja som mala šťastie, že si ma získala. Od začiatku som bola namotaná a vedela som, že by som nemala, pretože som videla mnoho dôvodov, ktoré by mi inak vadili (hlavná hrdinka sa vola America Singerová!!! Už len to by ma malo odradiť), ale teraz som si ich akosi nevšimla. Nejakým zázrakom som sa okamžite ponorila do príbehu, nadchol ma nápad s kastami, zakázaná láska a všetko ostatné. America nie je dokonalá hrdinka, skôr by som povedala, že je to taký klišeovitý typ jednoduchej krásky, ktorú si každý zamiluje práve preto, lebo je chudobnejšia, prirodzene krásna a skromná. Hotová popoluška. Niekoho by to mohlo iritovať, ale ja som to brala ako súčasť príbehu. Brala som to ako rozprávku a dobre vieme, že v rozprávke vedú obyčajné hrdinky, z ktorých sa vykľujú úžasné a silné krásky. America netúži po bohatstve ani po sláve, je rada tam, kde je, a preto sa ani nechce zapísať do Selekcie, no nakoniec to urobí a zákonom schválnosti ju vyberú. Niekomu by sa mohla zdať drzá a prehnane afektovaná, hlavne ako sa spočiatku správa k princovi, ale v porovnaní s ostatnými súťažiacimi to bolo osviežujúce a príjemným spestrením. 

„To neviem. Myslím, že veľa dievčat nebolo treba pred niečím takým varovať. Tie zrejme len striehnu, kedy môžu ony vyštartovať po tebe,“ poznamenala som a kývla hlavou smerom k ostatným dievčatám.Ponuro sa zasmial. „Ale ty nie, takže nemáš najmenší problém kopnúť ma do slabín, však?“„Bolo to do stehna!“„Och, no tak. Mužovi netrvá tak dlho spamätať sa z kopanca do stehna,“ odvetil skeptickým tónom.

Na druhej strane tu máme princa Maxona, ktorý sa mi sprvu zdal trochu divný tým, ako Americu oslovoval „moja drahá“ a prišlo mi to slizké a divné, ale neskôr... neskôr sa z neho vykľulo úplne zlatíčko. Priznám sa, že som sa pri scénach s ním roztápala. Maxon bol príťažlivý takým nevinným spôsobom, pretože niekedy nevedel, ako sa správať okolo dievčat, ale potom v druhej chvíli nasadil ostrý tón panovníka a ukázal aj svoju silnú stránku, čo sa mi páčilo, hlavne tá rovnováha medzi oboma týmito stránkami. (dobre, tá nežná a nevinná niekedy prevládala, ale to ho robilo ešte chutnejším). Navyše sa mi strašne páčila dynamika medzi Maxonom a Americou, to ako sa večne doberali. Nebudem klamať a veľmi veľa krát som sa nasmiala ako si robili napriek. 

Čo sa týka deja, kniha nie je napchatá akčnými scénami, no to som veľmi ani nečakala, takže som nebola sklamaná. Čakala som, že to bude predovšetkým o romantike a kniha splnila očakávania. Nie, viac ako len splnila. Nemyslela som si, že ma to až tak chytí. Princ Maxon dosiahol vek, kedy by sa mal poohliadnuť po nejakej tej manželke a ako lepšie to urobiť ako nahnať 35 dievčat do paláca, aby si vybral. Robí sa to tak už dlhšie a princezná by mala byť z ľudu, aby tak reprezentovala Illeu (alebo také niečo, jednoducho je za tým šľachetný úmysel). Z tisícky dievčat, ktorým prišla pozvánka vyberú 35, ubytujú ich v paláci a princ sa ich snaží spoznať. Ale viete ako to chodí vo veľkej skupine dievčat –  začínajú sa podrazy, ohovárania, taktiky a všetky hnusné veci, ktorých sme my dievčatá schopné (s tým, že America je dokonalá a nič také nerobí). Páčilo sa mi, že čím dlhšie boli dievčatá spolu, tým viac sa zblížili a bolo im dokonca smutno, keď ďalšia musela opustiť palác. 

Na druhej strane, autorkin štýl písania nie je najlepší, niektoré vety vyzneli krkolomne a boli zbytočné, takže na tom by sa dalo popracovať, ale príbeh ma vtiahol natoľko, že som bola ochotná to ignorovať. Rovnako ako dej je miestami predvídateľný, ale ani to ma neodradilo od toho, aby som nadšene obracala stránky, keď sa niečo stalo tak, ako som očakávala a dúfala v to. 

Nevyhneme sa ani ľúbostnému trojuholníku, pretože ako inak by sme dej obzvláštnili, všakže? Nie som veľká fanynka trojuholníkov, ale oboch hrdinov som si obľúbila, pretože obaja boli dobre vykreslení, ale každý iným spôsobom. Obaja pre Americu niečo znamenali, jeden viac ako druhý, ale každý tvoril určitú časť jej života. Myslím, že to autorka celkom dobre vymyslela a úprimne, ja som sa nevedela rozhodnúť, ktorého by som s ňou videla radšej.

Selekcia nie je dokonalá. Buď ju budete mať radi a ochotne prehliadnete jej chyby, alebo ju budete nenávidieť a neuvidíte nič len to zlé, ktoré vám bude biť do očí. Myslím, že je to ale riziko, ktoré sa oplatí podstúpiť, pretože sa z toho môže vykľuť príbeh, ktorý si zamilujete rovnako ako ja a budete prahnúť po ďalšej časti. (Ja rozmýšľam, že si idem zohnať druhú časť, pretože zrejme nevydržím) Preto dávam hodnotenie 5/5:

Ak teda máte radi knihy o princeznách, krásne šaty, kráľovský život a princov (veľmi zlatých princov), možno by sa vám mohla páčiť. Vravím, nečakajte však nejakú extra akciu, ale dej plynie veľmi rýchlo a budete to mať prečítané behom dňa. 

*Týmto by som sa rada poďakovala vydavateľstvo Albatrosmedia za poskytnutie recenzného výtlačku. Knihu si môžete zakúpiť TU.*