Sally Greenová : Half Bad | Príručka pre milovníkov mučenia

Autorka: Sally Greenová
Originálny názov: Half Bad
Séria: Half Life Trilogy, diel prvý
Goodreads: 3,88
Slovenské vydanie: Yoli, 2014

Nathanovi v žilách koluje dvojaká krv. Splodený zo zakázanej lásky medzi bielou čarodejnicou a najkrutejším a najmocnejším čiernym čarodejníkom uniká pred celým svetom. Mal radšej zomrieť pri narodení, ako si to želala rada Bielych čarodejníc. Nechceného polovičiaka čaká krutý osud. Pre večný boj medzi bielymi a čiernymi čarodejnicami bude žiť ako štvaná zver až do svojich sedemnástych narodenín. Vtedy sa rozhodne, na ktorú stranu skutočne patrí. Pod jednou podmienkou. Musí prijať tri dary a napiť sa krvi svojho predka, inak ho čaká smrť. Nathanova matka si však po jeho narodení siahla na život a o otcovi už dlhé roky nik nepočul. Nezostáva mu nič iné, len sa pokúsiť o nemožné – nájsť najobávanejšieho čierneho čarodejníka na svete. Ale ako, keď nemôže veriť ani svojej láske?

Byť čarodejníkom je podľa mňa super. Všetky tie zaklínadlá, schopnosti a čarovný svet. Lenže je tu ten problém rozhodnúť sa, na ktorú stranu prejsť: biela alebo čierna? Nathan taký problém nemá, on má polovicu z každej strany, čo ako sa neskôr ukáže, nie je až taká výhoda. Vlastne, po prečítaní tejto knihy na určitý čas nechám čarodejnice čarodejnicami. 

Pri čítaní tejto knihy musíte zabudnúť na všetky druhy čarodejníc, s ktorými ste sa doteraz v knihách stretli. Vymažte z pamäte Harryho Potter či čarodejnice zo Salemu. Nie. Žiadne prútiky alebo bublajúce kotlíky. Nathan rozhodne nespĺňa takú predstavu. Ako som už povedala, Nathan mal to šťastie a je polovičným; má teda krv bielych a čiernych čarodejníkov. Práve preto to v živote nemá najľahšie, keďže sa ho každý stráni. No nie je úplne sám, má svojho brata Arrana, sestru Debs a starú mamu. 

Už od začiatku môžeme vidieť, že Nathan nie je dokonalý hlavný hrdina. Nie je očarujúco krásny, nepadajú z neho baby do kolien, vlastne ani nevie čítať (ale zato vie kresliť). Jeden by si mohol myslieť, že to bude zlé, ale naopak to dalo knihe svieži nádych a zo začiatku som bola zvedavá, čo sa z neho vykľuje. 

Keďže je polovičný, každý si z neho robí srandu alebo sa ho bojí alebo ho bije. A veľmi veľa. Pomaly v každej kapitole. Zo začiatku mi to nevadilo, bola som zvedavá, ako sa s tým vyrovná, čo bude robiť, súcitila som s ním, ale po čase toho bolo veľa a ja som sa prichytila pri tom, že mi to už je jedno (áno, som hrozný človek). 

O ostatných postavách sa dozvedáme dosť málo, no páčil sa mi postoj Arrana a Debs k Nathanovi, pričom ho brali ako vlastného brata, neodsudzovali ho za niečo, za čo nemohol (no tak, jeho matka tam zahne manželovi s čiernym čarodejníkom a objaví sa Nathan, ten chudák si to nevybral)

Ešte keď som si prečítala anglickú anotáciu a o preklade u nás ani vrabce nečvirikali, som z nej bola nadšená. Tá anotácia je tak dobre spracovaná, že namotá každého, kto má rád čarodejnice a nejakú tú akciu. Ehm, prepáčte, akú akciu? Presne tak, pomaly žiadnu. Celá kniha sa začína rozprávačom v 2 osobe (to je super, nie?). Mám rada nevšedné diela, či  už je to vo výtvarnom umení alebo v písaní, takže ma začiatok veľmi zaujal, ale akosi som si nemohla zvyknúť na autorkin štýl písania a jej krátke vety. Teda nič proti nim, ale krátke vety na miestach, kde nejde o vytvorenie vyhrotenej a napätej situácie mi trošku vadia (najradšej by som ich škrtala). 

Začiatok knihy bol teda fajn, všetko sa len rozbiehalo a nemám problém, keď si príbeh dá trošku na čas, ale toto nebol ten prípad. Prešlo 200 strán a tam sa nič neudialo. Jediné, čo sa dialo, bolo že Nathana mučili, kopali a mnohé iné veci. A človek by si myslel, že keď sú čarodejnice, tak ho budú mučiť ako čarodejnice. Žiaľ nie, mučili ho ľudskými spôsobmi (kam sa na nich hrabe Bellatrix, tá by im ukázala). A tak som sa začala každou kapitolou viac a viac nudiť. 

"Nie, nie si. To je tvoje telo, nie ty. Tvoje skutočné ja nemá  nič s čiernymi čarodejnicami. Možno si zdedil nejaké gény po Marcusovi a po Sábe. Ale to je len biológia. Telo, gény, tvoj dar, nič z toho z teba neurobí čierneho čarodejníka. Musíš tomu veriť. Človeka poznáš podľa toho, ako rozmýšľa a ako sa správa. Nie si zlý, Nathan."

Nehovoriac o tom, že celému opisu prostredia chýbala hĺbka, kvôli čomu som si absolútne nevedela predstaviť ako to tam vyzerá. Nathan síce chodí po lesoch a sú aj opísané, ale nie dosť na to, aby mi zostali v pamäti a aby si ma získali.  

Veľa kriku pre nič, teda aspoň mne sa tak zdá. Kniha ma veľmi neohúrila, tempo bolo príliš pomalé, akcia takmer žiadna a na môj vkus tam Nathana skopali až pričasto (mohol sa aspoň brániť). Problém je v tom, že som čakala, že to bude niečo klasickejšie ladené, dobré čarodejnice budú dobré, zlé budú totálne skazené a Nathan bude niekde medzi tým a bude sa brániť, aby neskĺzol k temnej strane (ale to som si mohla prečítať HP, aby som to dostala). Skrátka, vôbec som si pod tou anotáciou nepredstavovala, že dostanem to, čo som dostala. Po temných čarodejniciach ani stopy, dobré čarodejnice robili robotu aj za ne a ich schopnosti sa mihli asi tak raz za uhorský rok. Neviem či bola chyba vo mne, že som mala priveľké očakávania či mi kniha jednoducho nesadla alebo autorka príbeh nepremyslela, no dávam hodnotenie 2/5:

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR a ak by ste mali o knihu záujem, nájdete ju TU.