Niektorí z vás možno vedia, že študujem slovenský jazyk a literatúru. Pomaly sa blížia skúšky a teda aj tá z literatúry 20.st. a ako som sa tak učila, naďabila som na poéziu. Priznám sa, nikdy som nemala rada poéziu, hlavne nie na strednej, pretože som jej nerozumela. Minulý rok sme však na výške dostali na literatúre perfektnú doktorku, ktorá vyberala úžasné básne, každý tam videl to svoje, strieľali sme všetky myšlienky, ktoré nám napadli a najlepšie bolo, že ona bola všetkými tými názormi nadšená. No ale nejdem sa tu veľmi rozpisovať. V skriptách som naďabila na túto Lukáčovu báseň zo zbierky Spoveď a okamžite som prepadla jej čaru, tak som si myslela, že sa o ňu podelím.
Emil Boleslav Lukáč - Dravý pocit
Rameno skvelo sa, jak alabaster biely,
sťa vĺča hladné som si sýtil rudé pery...
Koruna vlasov dráždila sťa žltý zamat,
chcel som v nej vlastnú vášeň zdrviť, zlámať...
Hruď dmula sa... (Sme sadli v smaragd trávy),
vo mne sa vzbudil pocit divý, dravý!
Ten pocit večný, ktorý láka, láka
každého muža, hrdinu aj neboráka,
ten pocit výbojný, čo cíti celé tvorstvo,
i krásna gazela, i človek biedny, torzo,
ten pocit: milovať a zožať lásky dane
zakliaté, sväté, hriešne, požehnané
a vysať všetko skvostné, čo mi môže dávať
hruď, ruky, oči, tela mäkký zamat;
rameno ovinúť kol mladej dievčej šije
a zlomiť slabý vzdor a splniť, za čím nyje,
a nedbať nič, že oko slzou daždí
a strhnúť so sebou, ta hroznej do priepasti
a v momente tých mdlých a mĺkvych minút
s posledným žhavým bozkom zhynúť... zhynúť!!!
Ako ste na tom s poéziou vy? Máte ju radi alebo sa jej radšej z diaľky vyhýbate? :)
Poéziu čítam len vrámci školy, inak ju moc nevyhľadávam :)
ReplyDeleteJa mám poéziu veľmi rada - aj tvoriť, aj čítať. Skôr sa mi páči tá moderná a ńajviac ma oslovia kratučké básne s pointou alebo s nekonečnými možnosťami na zamyslenie sa. :)
ReplyDeleteMilujem poéziu, hlavne takú, ktorá sa vôbec nerýmuje. :D Ale vďaka tejto básni, čo si sem dala, musím uznať, že aj Lukáč má niečo do seba. :)
ReplyDelete