Lauren Oliverová: Panika alebo Poďme robiť hlúposti

Autor/ka: Lauren Oliverová
Originálny názov: Panic
Goodreads: 3,66
Slovenské vydanie: CooBoo, 2014

Panika začala v Carpe, nudnom zapadákove uprostred ničoho. Pravidlá sú celkom jednoduché – hlavne nemať strach. Heather by nikdy predtým nenapadlo, že by sa do Paniky púšťala. Pretože sa nikdy nepovažovala za nebojácnu a ani nebola ten typ dievčaťa, ktoré by na seba pútalo pozornosť. Dodge sa Paniky nikdy nebál. Vpred ho poháňa tajomstvo, vďaka ktorému prechádza každým ďalším kolom s pocitom sebaistoty a je presvedčený, že vyhrá. Heather a Dodgeovi prinesie hra prekvapivé odhalenia...

Predstavte si, že žijete v malom mestečku, škola skončila, vonku je strašné teplo a vy sa s kamarátmi nehorázne nudíte. Čo urobíte? No predsa vymyslíte šialenú hru Panika.

Heather, hlavná hrdinka, je dievča žijúce v malom meste Carpe so svojou sestrou Lily a matkou, ktorá nerobí nič iné, len pije, droguje a ťahá sa s čudnými ľuďmi. V živote to teda nemala ľahké, hlavne ak berieme do úvahy, že je vysoká, čo jej spôsobuje komplexy.  Ale inak ako svojou výškou nevytŕča z davu. Dalo by sa povedať, že je také to dievča, ktoré nemusí veľké masy ľudí a párty. A rozhodne nie je dievčaťom, ktoré by sa zapojilo do Paniky. Lenže viete, keď vidíte svojho priateľa s inou babou a rozíde sa s vami, čo asi urobíte? No skočíte z útesu, samozrejme. 

Ako hlavná hrdinka mi veľmi nesadla, v niektorých situáciách som sa chytala za hlavu, že prečo musí byť taká hlúpa a tvrdohlavá. V druhej polovici knihy sa dokonca začala urážať a to už som myslela, že jej niečo urobím. 

Nat, jej najlepšia kamarátka, tiež nebola výnimkou. Vlastne, chápem, prečo boli najlepšie kamarátky, keď boli obe z rovnakého cesta. Niekedy mi pripadalo, že sa Nat správa ako malé decko, proste v niektorých situáciách vôbec nerozmýšľala a hodila sa okolo krku každému chalanovi. Nehovoriac o tom, že pila ako starý chlap. 

Bishom s Dodgeom mi až tak nevadili, ale že by som si ich nejak extra obľúbila, to teda nemôžem povedať. A práve v tom je ten problém, žiadna postava sa mi nedostala pod kožu, ich vzťahy boli nemastné - neslané a ich správanie tiež nebolo najideálnejšie. 

Každý rok sa maturanti môžu zapojiť do hier Panika, kde majú šancu vyhrať pekný balík peňazí. Háčik? Tie hry sú niekedy až srmteľne nebezpečné. 

Panika vznikla, keď sa ľudia cez leto nudili. To bolo prvé WTF z mnohým ďalších, ktoré som počas knihy Celý ten nápad s hrami, kde ide o peniaze a maturanti sa tak hrajú na veľkých "gangstrov" tým, že každý druhý fajčí cigarety a pije alkohol, mi jednoducho nesadol. Kým som pochopila zmysel celých tých hier (a neviem či som ho celkom dobre pochopila) prebehla polovica knihy. Polovica! 

vyslovila alebo si pomyslela.

Prvou úlohou je skočiť z útesu, teda kto chce, ten skočí, kto nechce hrať, ten neskočí. Čo ma zarazilo, tak polícia túto hru neschvaľovala, snažila sa hráčov chytiť a tak, ale akosi žiadny z dospelých sa o to nestaral, o hre pomaly nevedel (aj keď prebiehala už niekoľko rokov) a hlavne, stále sa hovorili, aké malé mesto Carpe je, preto by sa k dospelým chýry o hre mali doniesť. Celé mi to prišlo akési pritiahnuté za vlasy. 

Panika vyzerala byť ako fajn kniha, anotácia ma navnadila a naozaj som sa na príbeh tešila, ale žiaľ, akosi ma sklamal. Možno to bolo autorkiným štýlom písania, ktorý mi nesadol, možno to bolo príbehom, ktorý bol podľa mňa trošku nedomyslený a v podstate sa mi zdalo, že sa nič nedeje. Ale boli aj momenty, kedy ma autorka prekvapila a nečakala som, čo sa stalo, no potom to pokazila Heatheriným výstupom alebo niečím iným. A hlavne ten koniec bol nechutne sladký a jedno veľké klišé, z ktorého mi bolo trošku zle. Preto dávam knihe hodnotenie 2/5:

Týmto by som sa chcela poďakovať vydavateľstvu Albatrosmedia za poskytnutie recenzného výtlačku a ak by ste mali záujem knihu vyskúšať, nájdete ju TU.