Čo by ste mali vedieť o Príbehu Služobníčky pred a po čítaní knihy/sledovaní seriálu

Predpokladám, že ste o Margaret Atwood a jej novele počuli, hlavne vďaka rovnomennému seriálu, ktorý odštartoval už druhú sériu a teší sa veľkému úspechu. Ja osobne som ho ešte nevidela, pretože som si najprv chcela prečítať knihu... duh. Všetci poznáme tú vetu: „Kniha je lepšia ako film/seriál“. Tak vám poviem, je to útla knižka, ale zanechá vo vás ťažký pocit, naplní vám hlavu myšlienkami a názormi a telom vám budú prúdiť rôzne emócie od hnevu po úžas a smútok.

Ak neviete, o čom príbeh je, kniha sleduje príbeh služobníčky Offred, ktorá má rodinám pomáhať v rozmnožovaní. Nachádzame sa totiž v „dystopickej“ spoločnosti, v teokratickej Gileadskej republike a kvôli nízkej pôrodnosti, služobníčky, ktoré chodia neustále oblečené v červenom, sú vkladané do rôznych rodín, aby manželskému páru vynosili dieťa. Áno, presne tak. Raz za mesiac má manžel so služobníčkou sex bez akéhokoľvek náznaku citu či slova, s tým, že manželka služobníčku pri tom drží za ruky. Zastavme sa a chvíľu sa zamyslime nad tým, aké zvrátené to celé je. 

V poriadku, môžeme pokračovať. 

Toto sa odohráva v prítomnosti, a teda v hlavnej línii príbehu, ale v určitých momentoch máme možnosť vidieť aj Offredinu minulosť, ako žila pred Gileadskou republikou, pred tým, než sa stala služobníčkou. Môžeme vidieť, že mala vzťah so ženatým mužom, vidíme, aká bola spoločnosť vtedy a aká je po prevrate. Síce nevieme presne, v ktorom roku sa dej odohráva, odhad je, že Offredina minulosť spadá do roku 1970 a tým pádom Gilead do roku 2005, čo je celkom creepy, keď si vezmete, že máme už 2018.

Nejdem prezrádzať viac, pretože príbeh nemá rovnú líniu a tým, že je retardovaný aj flashbackmi do minulosti je z neho skôr mozaika udalostí, ktorá vytvára jednotný obraz. Prvé, čo by ste mali vedieť, predtým než sa pustíte do tejto knihy: nečakajte veľa priamej reči a rýchlo plynúci dej. Novela je písaná takmer úplne bez jej využitia, avšak to neznamená, že nedostaneme prehovory postáv, sú prítomné, len v inej forme. To však spôsobuje , že sa kniha číta pomalšie, ale myslím, že to nie je problém, keďže príbeh je aj tak plný tém a motívov, ktorým človek musí tak či tak venovať pozornosť. 

Služobníčky chodia jedine v červených plášťoch s tým, že na hlave majú čudný klobúk s chlopňami po stranách, aby boli odrezané od okolitého sveta. Autorka využila červenú, pretože symbolizuje plodnosť, krv menštruačného cyklu a pôrod, a to je presne to, čo je náplňou služobníčok. Na druhej strane červená je aj symbolom smilstva... viete, šarlátové písmeno a všetko okolo toho. Keď sa nad tým zamyslíte, celé je to postavené na hlavu, pretože služobníčky nosia červenú, aby symbolizovali svoje posolstvo, ale zároveň ju nosia ako obrovský červený znak, ktorý poukazuje na ich smilnenie, lebo však oni majú pohlavný styk so ženatými mužmi! Preto sú manželkami aj označované ako štetky. Pritiahnuté za vlasy. 

Offred je komplikovanou postavou, aspoň teda podľa mňa. Videla som názory, kde ju odsudzujú za to, že sa nevyvíja a že je dvojdimenzionálna postava, ale ide o to, že Offred nemá byť hrdinkou. Nie je to nejaká badass Aelin Galathynius, ktorá nakope zadok každému, kto sa jej postaví do cesty. Offred symbolizuje ženy, ktoré feminizmus a ženskú voľnosť brali ako samozrejmosť a teraz za to platí. Ak aj niečo dosiahne alebo sa niekam pohne... teraz narážam na poslednú kapitolu, tak to nebude preto, lebo sa tam dostala svojím pričinením. Nemali sme ju brať ako naprd postavu, len preto, že to, aká je, spĺňa určitú úlohu. Je treba pristupovať ku knihe s vedomím, že je to klasika, nie je to konzumná literatúra dnešnej doby a teda viac-menej všetko, čo do príbehu autorka vložila, má určitú rolu. 

Protipólom Offred je jej dlhodobá kamarátka Moira, ktorá predstavuje vzburu proti systému, no ako príbeh plynie, môžeme vidieť, ako aj to najsilnejšie odhodlanie dokáže rozbiť sila totalitného režimu, ako jej oheň pomaly hasne. 

Ja osobne som mala rada postavu... The Commander... čítala som to v angličtine, takže neviem, ako sa ho rozhodli preložiť. Je to jednoducho Serenin manžel a z tých všetkých postáv, ktoré máme možnosť vidieť, sa správa k Offred najpríjemnejšie, ale stále je to motivované len sebeckou túžbou nebyť sám a spríjemniť si čas v tejto úžasnej republike, pretože či chce alebo nie, pre neho je to tiež väzenie. Áno, správa sa k Offred milo, dáva jej darčeky, ale len kvôli sebe a dokonca je taký sebecký, že je ochotný riskovať jej život, pretože dobre vie, čo by sa jej stalo, keby na to prišla jeho manželka alebo The Eyes. Presne vie, čo by nasledovalo, lebo to už raz zažil, no jeho pocity sú tak silné, že opäť riskuje cudzí život pre svoje potešenie. Skutočný hajzel, ale geniálne napísaná postava.  

Silnou stránkou novely sú podľa mňa emócie, ktoré vo vás autorka dokáže vyvolať. Na jednej strane ju budete zbožňovať za genialitu a za to, aké úžasné dielo stvorila, no na druhej strane vás bude pri každej druhej scéne mraziť. Napríklad, keď si uvedomíte, že ženské telá v novele v podstate fungujú ako prostriedok pre rozvoj štátu a ženy sú, ako to bolo povedané aj v príbehu, len mäso obaľujúce maternicu. Nehovoriac o tom, že v tomto novom štáte sú dokonca vytvorené aj nové jazykové prostriedky ako napríklad pozdravy a ak ich na verejnosti nepoužívate, automaticky ste považovaní za zradcov. A pod to spadá aj celý systém označovania postáv ako Služobníčky, Manželky, Marty a podobne. Zároveň je tam prítomný aj faktor strachu ako napríklad, keď okolo prechádza auto The Eyes alebo pri pohľade na obesencoch na Stene. 

Mňa osobne mrazil motív znásilnenia a sexuálneho zneužitia. Gileádska republika bola vytvorená preto, aby pomohla ženám, aby sa znásilnenia a sexuálne zneužitia, ktoré boli predtým normálnou súčasťou nášho života, vytratili a aby sa so ženami zachádzalo s rešpektom a tak, ako patrí... To je veľká kopa kecov. Len si vezmite Ceremony, ktorú tam predvádzajú každý mesiac. Je to sexuálny styk, na ktorý služobníčka nedala súhlas a ešte prebieha aj za prítomnosti manželky. Potom tu ešte máme nočný klub Jezebel, ktorý je taký tajný ako to len ide, pretože v tejto republike sú také praktiky zakázané, no viete ako to funguje, keď vám niekto niečo zakáže, chcete to ešte viac. Celé je to postavené na hlavu. 

Videla som ľudí zaraďovať novelu medzi sci-fi, čo nemôže byť ďalej od pravdy a zároveň som videla ľudí o nej hovoriť ako o dystópii, no samotná autorka ju označuje ako speculative fiction, čiže fikcia, ktorá sa skutočne môže stať, keďže vychádzala z politických a sociálnych udalostí 80. rokov 20. storočia – zvolenie Ronalda Reagana za prezidenta, zvyšujúca sa sila kresťanstva, rovnako ako aj napádanie ženských práv týkajúcich sa rozmnožovania, predovšetkým interrupcie. Navyše, keď som hľadala isté informácie pre túto recenziu, natrafila som na veľmi zaujímavý článok, ktorý hovorí o tom, čo všetko autorku inšpirovalo k napísaniu Handmaid’s Tale a čo ju inšpirovalo ju vytvoriť v takejto podobe. Tak napríklad nápad o dávaní detí narodených v nižších vrstvách rodinám z vyšších vrstiev bol podmienený situáciou v Argentíne, kde sa toto naozaj dialo. Rovnako pre ňu bola inšpiráciou aj situácia v Rumunsku, kde kontrolovali počet interrupcií a počet tehotenstiev, čo je pre nás v dnešnej dobe úplne nezmyselné... teda pre niektorých. 

Navyše, seriál mal v USA premiéru len tri mesiace predtým, ako bol Donald Trump inaugurovaný za prezidenta a pri tom, ako v súčasnosti vyzerá situácia vo svete, nabral seriál nový význam, čím sa len potvrdzuje nadčasovosť diela. Len Trumpov viceprezident je známy svojimi názormi proti interrupcii a proti ľuďom inej sexuálnej orientácie.

Vedeli ste, že...? 

• Oblečenie služobníčok bolo inšpirované kanadskou reklamou na upratovanie
• Služobníčky nosia červenú, ktorá symbolizuje tiež Máriu Magdalénu a manželky zase modrú, ktorá symbolizujú Pannu Máriu
• V júni 2017 sa ženy obliekli do červených kostýmov zo seriálu na protest nového zákonu proti interrupcii v Ohiu
• Služobníčkin odev sa stal normou protestov proti zákonom, ktoré potláčali možnosť žien sa slobodne rozhodovať o témach reprodukcie
• Ženský pochod inšpirovaný Trumpovou inauguráciou bol zrkadlovým obrazom protestov, ktoré môžeme vidieť aj v seriáli
• Filmové spracovanie z roku 1990 bolo označované ako „haunting tale of sexuality“ čo z neho robilo viac erotický thriller
• Autorka Margaret Atwood si zahrala v pilotnom diele seriálu
• Autorka v jednom rozhovore prezradila, že do príbehu nechcela zasadiť nič, čoho by ľudstvo nebolo schopné už v minulosti – nechcela žiadne temné vynálezy, radšej sa inšpirovala krutosťou ľudí, to ako sú schopní zničiť samí seba, oblečenie, ktoré signalizuje kasty a triedy, zákaz čítania a podobne.
• Pôvodný názov knihy mal byť Offred, čo je meno hlavnej hrdinky
• Meno Offred znamená Of Fred – všetky službníčky majú meno zložené z Of a mena manžela, ktorému slúžia

Na záver chcem len dodať, že Handmaid’s Tale je úžasná kniha, ktorú by ste si mali prečítať, ak vás zaujímajú ženské práva a ak chcete vedieť, akú možnú budúcnosť si autorka predstavovala pod vplyvom dobovej situácie. Nemyslím si, že by vás kniha sklamala ak k nej budete pristupovať so správnymi očakávaniami. Na druhej strane ak nemáte radi klasiku, alternatívou je pre vás aj seriál, o ktorom som počula, že je úžasne spracovaný. 

Články, ktoré by vás mohli zaujímať:
Margaret Atwood on how she came to write Handmaid's Tale
Why the Handmaid's Tale is so relevant today

A čo vy? Čítali ste knihu? Videli ste seriál? Ak áno, podeľte sa o vaše dojmy v komentároch.