Autorka: Cassandra Clare | Čo môžete očakávať: lásku, akciu, tajomstvá | Goodreads: 4,48 | Slovenské vydanie: Slovart, 2017
Polnočná dáma je ďalším počinom Cassandry Clare, ktorú vám zrejme nemusím predstavovať, keďže u nás v preklade vyšli všetky jej série aj doplnkové knihy k nim. Je to ďalšie pokračovanie tieňoloveckej ságy, tentoraz v hlavnej úlohe s emmou Carstairsovou a Julianom Blackthornom, ktorí sú prabataiovia (parabataji? ako sa to skloňuje? HELP) a veľmi dobrí kamaráti, v podstate rodina a žijú v inštitúte v L.A. Emme pred piatimi rokmi zomreli rodičia a ona stále hľadá ich vraha... keď sa v L.A. začnú vyskytovať čudné vraždy a telá sú v rovnakom stave ako Emmini rodičia.
Je to strašne dávno, čo som prvýkrát čítala Mesto kostí a ponorila som sa do sveta tieňolovcov a ak mám byť úprimná, sériu Nástroje smrteľníkov som skončila treťou knihou, čo bol pre mňa super koniec, všetko bolo uzavreté a ostatné tri časti mi prišli zbytočným naťahovaním. Sériu Pekelné stroje som mala oveľa radšej. Je pravda, že Cassandra vie vytvoriť super postavy, aj keď niekedy mám pocit, že sa celkom opakuje a čítam dokola stále to isté. Emma mi bola sympatická, aj napriek tomu, že sa príliš snažila byť druhým Willom či Jaceom a úprimne, nešlo jej to tak dobre ako im. Na druhej strane sa mi páčilo, že to bola silná ženská postava, ktorá vedela chytiť veci do vlastných rúk. Julian... Julian bol zaujímavejší, pretože jeho rodičia boli tiež mŕtvi a musel sa starať o všetkých svojich súrodencov a bol trochu oživením takej dlhej série. Osobne som si ho obľúbila viac ako Emmu, pretože mal toľko rôznych stránok a pocitov a jednoducho toho na sebe niesol veľa.
Aj dej sa nesie v klasickej podobe ako predchádzajúce dve série. Niečo sa deje, tieňolovci to riešia, je tam veľa podozrivých, zabíjajú sa démoni... normálka. A aby to nebolo také nudné, zapojila do toho opäť aj romantické problémy. Tu mi už trochu vadilo, že každý riešil niečo s každým a do popredia sa pomaly viac dostávali romantické problémy tínedžerov než vraždy, ale tak čítalo sa to dobre a zas tak veľmi ma to neškrelo.
Trochu mi vadilo možno neustále vysvetľovanie sveta tieňolovcov, čo malo byť zrejme pre čitateľov, ktorí sa prvýkrát ponorili do tohto sveta, no mne to prišlo trochu zbytočné, pretože som vedela, o čom hovorí a tie pasáže som vo veľkej miere preskakovala. Na druhej strane sa mi páčili postavy z predchádzajúcich sérií, ktoré sa tam sem tam objavili a prepojenie s ostatnými sériami, preto neviem či by som odporúčala začať touto knihou, keďže vám to vyspoileruje niektoré fakty – to si však odporuje s tým neustálym vysvetľovaním vecí.
Čítalo sa to však rovnako dobre ako iné Cassandrine knihy, len už mám pocit, že je toho toľko z tohto sveta, toľko postáv, toľko prepojení, že som sa v tom niekedy strácala a tak trochu rozmýšľam, že dokedy chce autorka žmýkať tento nápad.
Celkovo som si knihu však užila, lebo sa dobre čítala, Julian a Emma boli chutní, aj keď som ich problémy až tak neprežívala a bolo tam kopec akcie. Takže ak ste obľúbencom týchto sérii a tohto sveta, na čo ešte čakáte?
No comments :
Post a Comment