Zo zákulisia príbehov #8: Reklama a váš príbeh

Tento mesiac sme si s Lyn pripravili projekt na tému reklama, pretože napísanie príbehu je jedna fáza. Potom ho autor musí zdieľať s ostatkom sveta, čo je celkom desivá predstava.

Ako sa môžete zapojiť do projektu?

- mali by ste sa venovať písaniu a mať blog

- s Moon budeme rady, ak ako titulný obrázok použijete jeden z našich obrázkov

- stačí si skopírovať otázky a odpovedať na ne

- pridajte sa do linkovača, aby sme vedeli, ku komu máme zavítať a prečítať si jeho odpovede

Na čo je tento projekt dobrý?

Prostredníctvom neho vám chceme poskytnúť náhľad do "zákulisia" našich príbehov a dúfame, že rovnakú možnosť nám poskytnete aj vy. Podelíme sa s vami o skúsenosti, zaujímavosti a problémy v písaní, ale takisto položíme vám aj nám otázky, o ktorých by ste inak možno nerozmýšľali. Týmto by sme vám chceli pomôcť napredovať v písaní a takisto vám ukázať, že nie ste jediní, kto sa pasuje s podobnými strasťami alebo, naopak, sa raduje z podobných úspechov.

A, samozrejme, neminú vás ani nejaké tie drobné knižné odmeny.
 

1. Ako by si jednou vetou opísal vlastný príbeh?

Princezná Iris hľadá svoj hlas, svoju skutočnú silu, no predovšetkým miesto, kam patrí, vo svete, ktorý je riadený predovšetkým mužským pohlavím. 

2. Píšeš si anotácie? Pokiaľ áno, zdá sa ti to jednoduché alebo práve naopak?

Chcela by som písať anotácie, ibaže to nedokážem. Teda, dokážem, ale nie na začiatku môjho príbehu. Počas písania sa môj smer mení a neviem presne, kam smerujem, preto je trochu ťažké opísať môjho príbeh v anotácii. Taktiež je pre mňa ťažké opísať príbeh tak, aby som zaujala čitateľa, čo asi nie je dobré a budem sa v tom musieť zlepšiť. 

3. Ako ti to ide s návrhmi obálok, máp či iných ilustrácií k príbehu?

Mapu som si nakreslila ako prvú a pomaličky si do nej dopĺňam miesta a oblasti, čo je celkom sranda. Ja neviem bohvieako kresliť, ale toto je sranda a rada sa hrám s farbami a vytváram rôzne oblasti, kde je sucho alebo kde je práve veľa dažďu. Mám pocit, že ma to viac spája s prostredím, o ktorom píšem. Čo sa týka obálok... nuž, kedysi som to skúšala a nebolo to zlé, ale nebolo to ani dobré. Odvtedy som nemala veľmi príbeh, ktorému by som sa naozaj venovala a s ktorým som to myslela vážne, preto som obálky veľmi ani neriešila. Rozhodne si však myslím, že sú ľudia, ktorí sa v tom vyznajú viac a ktorým to ide mega dobre. Ja nie som jednou z nich. 

4. Propaguješ svoj príbeh prostredníctvom sociálnych médií? 

Donedávna som o svojom príbehu veľmi nechcela hovoriť, pretože som  nevedela, či ho niekto vôbec bude čítať, či to vôbec dokončím a nevedela som, či to niekoho zaujíma. V poslednom čase som o ňom však začala hovoriť, no bolo to predovšetkým vďaka anglickému blogu a tomuto projektu. Sem tam sa zmienim na twitteri alebo instagrame o mojom progrese, pretože som tam našla veľa ľudí, ktorí tiež píšu. Navyše, pre mňa je trochu aj ťažké zverejňovať nejaké podrobnosti na slovenských stránkach, keďže píšem v angličtine a nie každý číta v angličtine tak ako ja alebo niektorí blogeri, takže preto mám dojem, že to nikoho nebude zaujímať. 

5. Ako ho propaguješ? (ukážky, citáty, články o pokrokoch, videá, v ktorých čítaš úryvky, atď)

Väčšinou sú to krátke statusy o tom, ako sa mi darí alebo o tom, ako som napísala celú kapitolu, ktorá sa odohráva v dome, ktorý v predchádzajúcej úplne vyhorel. Citáty veľmi nezverejňujem, pretože ešte stále neviem koľko z nich to prežije v editovacej fáze a koľko z nich prepíšem. 

6. Máš čitateľov a betareaderov? Ako sa ti s nimi spolupracuje?

Momentálne nemám, keďže som ešte nedopísala príbeh, no mám osoby, s ktorými sa radím, keď neviem ako ďalej a potrebujem trochu posunúť vpred. Keď som ale začala písať a dopísala som celú sériu, mala som niekoľko čitateľov, no vtedy to ešte nebolo také vážne, nemala som dojem, že potrebujem  nejaký kritický feedback a bolo to skôr o tom, že sme si čítali navzájom príbehy a rozprávali sa o písaní. 

7. Mal by si odvahu poslať rukopis do vydavateľstva? 

Nie. Čo sa týka môjho písania, ešte stále sa cítim trochu nesvoja  a mám pocit, že to stojí za starú belu. Hlavne keď píšem v angličtine a stále mám pocit, že tam mám strašne veľa gramatických chýb a že je oveľa viac lepších spisovateľov, ktorí majú väčšiu šancu ako ja. Dúfam však, že raz sa cez toto prenesiem a naberiem odvahu, lebo raz by som chcela vydať knihu. To je myslím, že sen každého spisovateľa.

8. Máš vlastný web/blog zameraný len na tvoje príbehy?

Nie. Môj blog je mix vecí, ktoré ma zaujímajú. Áno, píšem o písaní a mojom príbehu z času na čas, ale nie je to jediná tematika, pretože rada hovorím aj o knihách a pečení a iných veciach. Myslím, že zo začiatku to bol blog len pre moje príbehy, ale veľa som tam toho nepopísala. Neviem, nerada sa upriamujem len na jednu tému.