Znamenie Atény | Niekedy je menej viac

Autor: Rick Riordan
Originálny názov: The Mark of Athena
Séria: Bohovia Olympu, diel tretí
Goodreads: 4,52
Slovenské vydanie: Fragment 2014

"A toto je Annabeth," dodal Jason. "No za normálnych okolností netrieska ľudí o zem pri prvom stretnutí." 

Znamenie Atény je tretím pokračovaním série Bohovia Olympu. Tím rímskych a gréckych polobohov sa vydáva na nebezpečnú výpravu v lodi Argo II a ako v každej časti, aj teraz ich budú čakať mnohé nástrahy a skúšky, ktoré budú musieť zvládnuť, aby sa dostali do svojho cieľa. Ich cesta je jednou veľkou honbou za stále novými a novými indíciami, ktoré im majú pomôcť v rozlúštení toho, čo vlastne Gaia chce. 

Keďže prvá časť sa venuje postavám Piper, Leo a Jason a druhá kniha zase Percymu, Hazel a zaujímavé vidieť tieto tábory spolupracovať, keďže ich minulosť je poznačená nejednou vojnou. No predovšetkým v knihe ide o partiu siedmich tínedžerov, ktorí sa úplne nepoznajú, ale očakáva sa od nich, že spolu budú vedieť spolupracovať. A tu prichádza prvý problém, ktorý sa u mňa vyskytol. Nebolo to od začiatku, do knihy som vstupovala nadšená, že sa Annabeth stretne s Percym, všetci boli v dobrej nálade, Leo vtipkoval... no v polovici knihy to pre mňa išlo dolu vodou. Ide o to, že máme sedem hlavných postáv, sedem postáv uzavretých na malom priestore, kde musia spolu prichádzať neustále do kontaktu, a tak musí autor venovať všetkým vzťahom zhruba rovnaký priestor. Čo vyúsťuje do toho, že niektoré scény "zbližovania" boli pre mňa nepodstatné. Rovnako mi niekedy vadilo to neustále vysvetľovanie, ktoré bolo nutné, pretože je to pokračovanie dlhej série, Percy a Annabeth toho veľa zažili a v knihe je dosť referencií na prvú sériu, ktoré autor musel vysvetľovať. 

Frankovi, konečne máme možnosť vidieť všetky postavy pohromade. Oba tábory, rímsky aj grécky, sa stretávajú na neutrálnej pôde, aby sa dohodli na priebehu výpravy a je

Vlasy mal sčesané dozadu, na čele zváračské okuliare, na líci stopy od rúžu a všade po rukách a na tričku nápisy SUPER KUS, ČÁVO, LEOV TÍM.

Keď už hovorím o postavách, niekedy mi vadilo aj to, že postavy vedeli, čo si myslia iné postavy. Ak rozprávačom kapitoly bola Annabeth, stalo sa, že sa pozrela na Hazel a začala premýšľať o jej pocitoch a znova rekapitulovala fakty, ktoré boli jasné, pretože už čitateľovi boli predostreté. Rick vie dobre písať, má zmysel pre humor a vie vytvoriť tie najšialenejšie postavy, aké môžu existovať, čo mám na knihe strašne rada, pretože nikdy neviete, na akého tresnutého boha natrafíte, ale... niekedy mi vadili vnútorné monológy postáv a hlavne neustále rozoberanie toho, kto je s kým a kto koho chce, ale nemá. Všetci tam boli popárovaní, každý niekoho chcel a ja viem, že je to normálne, ale pri takom množstve postáv, aby každý ešte aj riešil ľúbostné problémy... nebolo mi to po chuti. Navyše, mali sedemnásť, ale boli momenty, keď mi pripomínali skôr hanblivých pätnásťročných. Istá scéna, ktorá bola totálne nevinná, trénera dokonca pobúrila, čo sa mi zdalo čudné, lebo nič nerobili.  

Čo sa týka deja, Rick má určitú schému, ktorú som si všimla už v jeho predchádzajúcich dielach a to "ideme na misiu, niekde zastaneme, dostaneme sa do pasce, vyslobodíme sa z pasce, ideme ďalej, niekde zastaneme, dostaneme sa do pasce, vyslobodíme sa z pasce, ideme ďalej". A v prvých dvoch knihách mi to nevadilo, spočiatku ani tu, pretože nikdy neviete, na koho natrafíte, to je tá výhoda širokého spektra všetkých bohov a potvor z mýtov, ale po čase sa to stávalo predvídateľným a ja som vedela, čo zhruba čakať. Avšak milujem grécku a rímsku mytológiu a páčilo sa mi prepínanie bohov medzi jednotlivými verziami, páčili sa mi jemné odchýlky v ponímaní postáv a tvorov a bolo to zaujímavé vidieť obe mytológie, také blízke, vedľa seba a vidieť tie rozdiely. 

Celkovo bola kniha priemerne dobrá, určite sa v nej toho veľa dialo a bolo zaujímavé sledovať, ako jednotlivé kusy skladačky do seba zapadajú a dávajú lepší obraz. Navyše, koniec bol veľmi dobrý a pridal hodnoteniu. Nebyť toho, neviem ako by to dopadlo. U mňa však platí, že niekedy je menej viac, pretože Rick má rozohratých veľa menších dejových vrstiev, ktoré s hlavnou súvisia, ale mala som problém venovať každej rovnakú pozornosť a ešte sa aj emočne starať o všetkých sedem postáv rovnako. Pre mňa toho bolo moc. A možno keby som bola menej vyťažená a nemusela myslieť na milión vecí, tak by som si knihu užila oveľa viac. Ide o to, aby čitateľ mal čas angažovať sa do knihy a naozaj sa ponoril do deja a aby mu na osude postáv záležalo. Ja som zrejme nebola v takom stave a mala som si ju nechať na inokedy. 

Knihu odporúčam tým, ktorí majú za sebou sériu Percyho Jacksona, keďže sa v tejto sérii objavuje dosť referencií a nezasvätení by mohli byť zmätení, čo sa stalo, kto je tá postava, o čom to hovoria. Pokiaľ sa vám páčili prvé dva diely, nemyslím si, že by ste boli z tohto sklamaní, hlavne kvôli tomu koncu by som vám radila si ju prečítať. 

*Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu FRAGMENT. Knihu nájdete TU.*