Adaptácia | Prispôsob sa alebo zomri!

Autorka: Miroslava Varáčková
Originálny názov: Adaptácia
Séria: jedna časť
Goodreads: 4,71
Slovenské vydanie: Slovart, 2015

"Suka," zavrčí mi do ucha.
"Podrazácky smrad."
"Udám ťa."
"Skús. Aj tak nemáš dôkazy," chveje sa mi celé vnútro, šaliem od strachu, no snažím sa pôsobiť nebojácne.

Svetom otriasla epidémia a všetko je zničené. Mestami sa poneviera len pár ľudí, ktorí prežili a teraz bojujú o svoj život. Zoya kráča svetom sama a snaží sa dostať do mesta, ktoré by malo byť

spásou na zničenej Zemi. Ibaže do cesty sa jej pripletie mladý muž s dievčaťom a celý jej svet obrátia naruby. Dostanú sa do cieľa alebo podľahnú nebezpečiam, ktoré na nich číhajú? Oplatí sa ešte dúfať v normálny život?

Nachádzame sa v postapokalyptickom svete, kde je všetko zničené, ľudia sa zabíjajú medzi sebou, pretože stratili všetku dôveru v ľudskú rasu a stali sa z nich zvieratá a vlastne prečo nie? Zabiješ alebo budeš zabitý. Okradneš alebo zomrieš od hladu. Začiatok sa vyvíjal sľubne, teda až dovtedy kým hlavná hrdinka neotvorila ústa a neprehovorila. Ak by som mala Zoyu opísať jedným slovom, prvé čo mi napadne je uziapaná. S hlavným hrdinom na seba neustále ziapali a vrčali a aj keď to zo začiatku bolo zaujímavé, po niekoľkých desiatkach strán ma to začalo unavovať a v hlave sa mi vynárali predstavy, ako by som ich oboch konečne umlčala (kreativite som medze nekládla). A hoci mala byť Zoya hlavnou hrdinkou príbehu, prišlo mi akoby to celé ťahal len Simon, pretože on robil väčšinu rozhodnutí, ktoré hýbali dejom. Zoya tam bola na to, aby sa rozkrikovala, aké je to všetko neférové, ako ju to serie, ale žeby niečo proti tomu podnikla, to nehrozí. 

Simon mi tiež nesadol, hlavne preto, že bol zo začiatku dosť drsný a nepríjemný. Ale v ďalšej časti to bola zmena o 180 stupňov. Akoby aj samotnú autorku ten uhundraný mladík nudil, a tak ho vymenila za milého a vtipného chlapíka, ktorému skoro okolo hlavy lietali ružové srdiečka. Oba prípady boli pre mňa veľké extrémy. Nemôžem povedať, že by ma nejaká postava vôbec zaujala, či prirástla k srdcu, a to hlavne preto, že som nedostala toľko reči tela a mimiky, na koľko som zvyknutá v iných dielach. Keď boli nasratí, väčšinou to dali najavo nadávkami, ak boli smutní, zase raz nadávali, ale iné vyjadrenie emócií nečakajte. Nehovorím, že tam nie je, sú tam isté náznaky, ale ja osobne by som uvítala oveľa oveľa viac, hlavne medzi prehovormi postáv, pretože inak som mala pocit, že len stoja a rozprávajú. 

"V podstate hej. Úplne vážne, Zoya. Sú tu aj oveľa hnusnejšie roboty. Asi si mala konexie, keď si sa dostala k zelenine. Nie?" 

"Nie," odseknem. "Práve naopak. Som tu neželaná." 

"Divné. 

"Asi hej." 

"A čo ten chalan?" 

"Ktorý?" 

S autorkinou tvorbou som už mala tú česť a veľmi si ma nezískala, ale keďže toto nebola kniha z produkcie Motýľa, myslela som si, že to bude iné. Dúfala som, že to bude trochu iné. Ale nebolo. A to bol ten problém. Jej špecifický štýl písania som videla predovšetkým v dialógoch a aj keď je fajn, že autorka našla ten svoj spôsob vyjadrenia, ktorý ju špecifikuje, mne absolútne nesadol. Dialógy mi prišli ako umelé prehovory postáv, kde mi chýbal náhľad na ich reč tela, na ich mimiku, ktoré by to všetko trochu oživilo. Nevedela som sa s rečou postáv stotožniť, nevedela som si predstaviť, že by tak niekto v skutočnosti hovoril a predovšetkým mi vadili jednoslovné odpovede, ktoré mi vadia aj v reálnom živote, nie len v knihe (alebo ako povedala kamarátka, ktoré som písala úryvky: pripomenulo mi to nejaký sprostý slovenský seriál).Na druhej strane, keď bola hrdinka ticho a autorka sa venovala skôr vnútorným monológom a opisom, tak veľmi mi to nevadilo. 

Nápad sám o sebe nebol zlý a s privretím jedného oka môžem povedať, že ma niektoré pasáže aj bavili. Prvá polovica, teda ich cesta, mi vôbec nesadla. Nevedela som, kam idú, čo sa stalo, že je svet v takom stave a niekedy mi pripadalo, že ani samotná hrdinka to nevedela. V podstate len cestovali, hádali sa, prespali, pohádali sa, cestovali, pohádali sa... nič extra. Ako nastala druhá časť, dej trochu nabral na obrátkach, dostávame sa medzi ľudí s ktorými sa hrdinka dostáva do interakcie. Tá ma bavila oveľa viac. Ale potom zase nastáva pasivita hlavnej hrdinky a akčná scéna, na ktorú som sa celkom tešila bola vlažným odvarom poriadnej revolúcie. 

Celkovo to nebol zlý príbeh. Záleží však na tom, či vám sadne autorkin štýl písania a či ste detailisti ako ja. Pokiaľ máte radi jednoduchšie príbehy, kde nejde o prekvapenia či zvraty a ktorý vám nevyrazí dych, mohol by byť pre vás. Ja mám radšej, ak kniha vo mne vyvolá pocity, keď môžem vidieť emócie postáv na ich tvárach a nie cez ich obscénne slová (ktorý bolo na môj vkus v knihe možno priveľa a to ja sa nadávkam v knihách nebránim). Takže pokiaľ hľadáte jednoduchú dystópiu, určite ju vyskúšajte, no ak máte chuť na premyslený príbeh s tajomstvami a zvratmi a s dobre vykreslenými postavami, možno skončíte ako ja.