Knižné série vždy boli a zrejme aj budú mojím problémom. To čakanie na ďalšiu časť, to oživovanie pamäte, pretože si nemôžem spomenúť čo sa do kelu stalo v predchádzajúcej časti. Knižné série pre mňa predstavujú zdĺhavú a strastiplnú cestu. Čo je celkom paradox, keďže sama píšem príbehy na viac častí... teda, snažím sa... Ide o to, že v poslednom čase nie som veľkou fanynkou sérií. Prečo? Nuž, mám niekoľko dôvodov.
1. To večné čakanie!
Minulý rok som v januári začala veľa sérií. Altered, Mila 2.0 a mnoho iných (vidíte, už ani názvy si
nepamätám) a na začiatku tohto roka som bola nadšená, kedy bude pokračovanie. Ešte stále som sa k nim nedostala... vlastne, asi sa ani nedostanem. Za ten rok čakania som prečítala toľko iných kníh, toľko nových sérií, plus našli sa ďalšie knihy, ktoré ešte len vyjdú a keď som robila poriadok v TBR a spýtala sa samej seba, či tie rozčítané série naozaj dokončím, odpoveď bola nie. V poslednom čase radšej rozčítam stand-alone ako sériu, pretože viem, že tam budem musieť čakať na pokračovanie. Ale očividne som zložitý človek, pretože ak mám celú sériu, tiež ju neprečítam, pretože binge reading nie je moja vec a rada skáčem z knihy na knihu, zo žánru do iného žánru. Skúšala som dať celú sériu naraz, ale akosi som nevydržala taký dlhý čas s postavami, takže ani z voza, ani na voz. Je to so mnou hrozné.
2. Prvotné nadchnutie opadlo a už to nie je také dobré
Ľahko strácam záujem. Ak ma niečo nadchne, je možné, že o pár mesiacov, by som to najradšej hodila do koša. Dobre, možno nie do koša, ale už ma to nezaujíma. Prednedávnom som čítala Proroctvo od Angelini a dala som tomu asi 4/5* a naozaj sa mi to páčilo. Chcela som čítať dvojku. Či ju chcem čítať teraz? Ehm, ani tak veľmi nie. Prečo? Pretože ma to už nezaujíma a našla som kopec iných kníh, ktorým môžem venovať pozornosť a potom na ne zabudnúť. Keď sa tak nad tým zamyslím, som k tým chúďatám hrozná. Ale nemôžem si pomôcť, nato , aby som prečítala celú sériu musí byť tá kniha set sakra dobrá. A očividne naozaj dobré sú len niektoré.
3. Mám na poličke neprečítanú tretiu časť série, ale nechce sa mi do nej pustiť
Knižný trh, hlavne zahraničný, je príliš rýchly. V jeden mesiac si dáte do TBR päť kníh, ďalší mesiac šesť s tým, že ste ešte neprečítali tých päť predtým a potom objavíte nové výtlačky a potom ste nimi zavalení ako ja. Neustále som priťahovaná novými dielami a zabúdam na tie staré, ktoré mám rozčítané a nakoniec na ne úplne zabudnem. Vždycky som bola priťahovaná novinkami a to nie len v knižnom svete a ani nechápem prečo, lebo však každá kniha je fajn, nezáleží na tom, aká je stará alebo nová. Iskrivú mám na poličke už asi tri roky, aj som sa do nej pustila, ale musela som ju odložiť, lebo som bola viac v BA ako doma, a tak som si povedala, že ju začnem znova, lebo som zabudla, čo sa dialo. Odvtedy som ju do ruky nechytila s tým, že mne sa nechce, je veľká a mám nové knihy, tak sa vrhnem na tie. Nie dobrý prístup. Ale dala som si záväzok, že tieto Vianoce ju pokorím, lebo tú sériu milujem.
4. Každý ju číta, tak ja nie
Väčšinou, keď je okolo nejakej série veľa kriku a každý ju začne čítať, tak ja prestanem. Prečo? No prečo by som mala ísť s prúdom, keď môžem ísť proti prúdu. Neviem, jednoducho ma to odradí od čítania. Možno aj to bolo príčinou, že som prestala čítať UA, ktovie. Ale rozhodne to je dôvod, prečo som ešte stále neprečítala sériu Divergencia a prečo ju zrejme ani nedám. Strašne veľa kriku a každý ma do toho núti, a tak just idem inakadiaľ. A nie, neviem prečo to robím, rovnako ako neviem prečo sa dopúšťam predchádzajúcich krokov. Takže ak ma chcete zlanáriť na sériu, rozhodne mi nevravte, že ju musím prečítať, inak sa otočím a rozčítam niečo iné. Na mňa musíte ísť prefíkane a kreatívne.
5. Druhá časť je ten istý príbeh ale v hlavnej úlohe sú iné postavy
Toto je predovšetkým problém niektorých NA sérií, kde prvú časť zhltnem lebo je super, ale na ostatné sa vykašlem, lebo vlastne nechcem čítať o kamarátoch hlavných postáv. Ten istý námet + iné
postavy = škoda toho papiera. Tiež časti môžu byť fajn, ale mňa to neláka, lebo nemyslím, že mi to niečo dá. Navyše, väčšinou si vedľajšie postavy v jednotke neobľúbim dostatočne, aby som sa púšťala do ich častí. A navyše som sa dosť pri takýchto pokračovaniach popálila, kde jednotka bola super a dvojka odpad - napr. Bully, tá bola super, ale druhá časť ma strašne sklamala. Preto také série nepokračujem a zatiaľ mi pokračovania ani nechýbajú a som spokojná.
Čo ma vie tiež zaraziť sú pokračovania, kde je ten istý príbeh, ale z pohľadu hlavného hrdinu. I mean, seriously? Jediná, naozaj jediná taká kniha, ktorú som prečítala s radosťou, bola od Colleen Hooverovej - Beznádejná a Stratená nádej, lebo je to Colleen a vedela som, že to bude dokonalosť.
Série teda veľmi nemusím, ale aj napriek tomu ich rozčítam, pretože nikdy neviem, či sa nenájde nejaká, ktorá ma donúti prečítať všetky časti. Takých je málo, ale oveľa viac si ich potom vážim a mám ich oveľa radšej.
Aký máte vzťah k sériám vy? Tešíte sa na každú časť, alebo máte tiež takéto "hriechy" vďaka ktorým série opúšťate? :)
Tiež to mám tak, že rozčítam kopu nových sérii a v máloktorých aj pokračujem, ale nad dôvodmi som sa nikdy nezamýšľala. V každom prípade s tebou vo všetkom súhlasím. Najčastejšie však zrejme v sérii nepokračujem preto, lebo ma prvá časť nezaujala (Fifty, Fallen, Matched, Sukuba alebo tebou spomínaná kopa NA kníh, ktoré kopírujú same seba - a všímam si, že v poslednej dobe všetky tieto série prichádzajú s pokračovaniami o prvej dvojici, zjavne práve kvôli tomu neúspechu ostatných - stretla som sa len s jednou výnimkou, On Dublin Street, kde tretia časť je oooooveľa lepšia ako prvá :D). A potom určite kvôli tej hroznej popularite (takto asi Mortal Instruments nedočítam nikdy, hoci mám ďalšie dve časti na polici). Často zo mňa tiež opadne nadšenie počas čakania. V každom prípade napríklad pri Vampire Academy som bola schopná čítať jednu časť za druhou a pokračovala som hneď, ako sa mi ďalší diel dostal do ruky (čo rozhodne nie je prípad Bloodlines, do ktorého sa nedokážem prinútiť). A jediné, čo sa u mňa blíži k maratónu, bolo čítanie prvých štyroch dielov Kate Daniels, od ktorých som sa nevedela odtrhnúť (a pár rokov dozadu aj som "maratónovala" aj prvé tri časti Anity Blake :D).
ReplyDeleteJa tiež zvažujem, či TMI dočítam, dala som sa robiť re-reading, knihy počúvam, ale nejak ma to neláka, vyhovoval mi koniec tretej časti :)
DeletePresne tento problém mám s Iskrivou aj ja! Vyše roka na ňu čakám, na Vianoce 2012 si ju kúpim a na lyžovačke prečítam len 1 kapitolu, lebo som unavená a potom presne... hrubá, nechce sa mi, čo keď sa mi nebude páčiť, tak ako predchádzajúce, škola, brigáda, upratovanie, RC, nové knihy... proste horor! Ale tiež som si sľúbila, že do týchto Vianoc ju už prečítam, lebo Výnimočná je okrem HP jedna z mojich najobľúbenejších kníh na svete 8)
ReplyDeletePekný článok.
Ďakujem :)
DeleteJa mám Výnimočnú tiež veľmi rada, dala by som si aj re-reading, ale k tej Iskrivej sa dostať :)
So sériami je proste problém, presne ako píšeš v článku. Mojím najväčším problémom je, že to žorenie neskutčne veľa času a príbeh je dosť natiahnutý. Nevadia mi série, kde vystupuje hlavná postava (napr.detektív), ale príbehy a prostredie dielov sú iné. No napr. Hry o tróny alebo 8 dielov Outlandera možno tak na dôchodku. (A Outlandera ani vtedy nie) :)))
ReplyDeleteV mnohých bodoch úplne súhlasím :) Neznášam čakanie na ďalšiu časť série, keď väčšinou to pokračovanie vychádza až o rok. Dosť možné je aj to, že sa séria nedoprekladá a ja som pekne navnadená a mám smolu. :D
ReplyDeleteKniha, ktorú každý číta a ja nie? U mňa je to prípad 50 odtieňov sivej. Každý to ospevuje a mňa to proste odrádza.
Mám doma kopec kníh, ktoré nemám dočítané. Aj série a to je ako za trest. Najhoršie je, že keď sa na ne pozriem, tak ma ani moc neláka pustiť sa do nich. :/ :)
Pekný článok.
Ak je niečo fakt dobré, väčšinou u mňa prvý bod neplatí. Napríklad takto je to u mňa s Gravity, The Raven boys, Throne of Glass, Bloodlines a iné mi teraz nenapadá... no ak čítam len nejaké priemerné veci po anglicky a je to séria a druhá časť ešte nevyšla, tak už sa k nej s veľkou pravdepodobnosťou ani nedostanem.
ReplyDeleteJa mám ešte dosť veľký problém s dočítaním niektorých kníh. Často robievam to, že sa dostanem do trištvrtiny a tam skončím, lebo ma jednoducho nezaujíma koniec. :D
A tie NA príbeh... nechápem, kto vymyslel takú tradíciu, že dvojka bude o kamarátoch hlavných hrdinov z jednotky a trojka zase o kamošov hlavných hrdinov z dvojky. V takýchto prípadoch pokračovania nečítam.
Super článok! Tiež mám so sériami celkom problém, pretože kým vyjde pokračovanie, mám kopu iných kníh, nadšenie opadlo, trpím sklerózou...:D Ale tak snažím sa vyberať si, s ktorými budem pokračovať a s ktorými nie.:)
ReplyDelete