Po dlhom čase vás opäť vítam v kreatívnom okienku Na kávičke s Múzou. Bola to dlhšia chvíľa, čo som napísala posledný príspevok do tejto rubriky, ale jednoducho som nemala nápady a nechcela som sa do písania nútiť, pretože ak sa do toho nútite, zrejme kvalita nebude taká super, aká by bola, keby ste na to mali náladu. Dnes by som chcela hovoriť o mýte prvej vety príbehu.
Závisí obľúbenosť knihy a jej kvalita od prvej vety, ktorú autor napíše?
Keď som začala písať a vstúpila som do takzvaného "tvoriteľského" sveta, dostala sa ku mne informácia, že by si mal dať autor záležať na prvej vete príbehu, pretože to je prvý kontakt čitateľa s autorovým dielom. Ak táto veta čitateľa neohúri, zrejme ho neohúri celý príbeh. Dosť dlho som bola v tom, že musím veľa pracovať na prvej vete, aby bola dokonalá, lenže neskôr som si uvedomila, že síce makám na prvej vete, ale ostatok diela mi je viac-menej ukradnutý. A vtedy som zistila, že tam kdesi bude problém.
Po čase som akosi dospela k záveru, že prvá veta je síce dôležitá, ale ja som ňou začala byť mierne posadnutá, a tak som si povedala, že jej nebudem dávať žiadne špeciálne miesto, pretože nezáleží na tom, že bude prvá veta dokonalá, ak ostatok diela bude stáť za starú belú. Vtedy som začala mať voči celému tomuto mýtu tak trochu averziu a teraz keď to niekto spomenie, otvára sa mi vo vrecku nožík.
Podľa mňa by sa autor nemal sústrediť len na prvú vetu. Áno, prvý dojem je dôležitý a treba čitateľa navnadiť, ale to autor dokáže anotáciou alebo dobre napísaným krátkym prológom, ktorý vzbudí pozornosť. Osobne si myslím, že by sa autor mal sústrediť na dej príbehu a na to, čo prichádza po prvej vete, lebo zaujať čitateľa je jednoduché, ťažšie je udržať si jeho záujem o príbeh. A ja mám dosť často práve tento problém. Prológ a prvá kapitola sa mi často krát páčia, to je ešte čerstvý začiatok knihy, kedy prichádza človek s novými nápadov, cíti elán nového príbehu. Neskôr sa to všetko u mňa akosi vytratí a kapitoly sú ťažkopádnejšie, písať sa mi nechce a hlavne nie editovať. Takže ja som prípad, ktorý dokáže vytvoriť dokonalú prvú vetu, ale ten zbytok je niekedy sklamaním, na
Práve preto si myslím, že je to len mýtus, ktorý sa nedá aplikovať na všetkých autorov a hlavne nie na všetky žánre príbehov. Niekedy je príjemné, keď sa dej rozbieha pomaly, keď autor nedá zo seba všetko hneď v prvom riadku, ale nechá si nejaké eso v rukáve na neskôr, aby mohol čitateľ padnúť na zadok. Samozrejme, sú aj ľudia, ktorí nevedia ako začať a práve táto prvá veta je pre nich ako everest, ktorí musia zdolať, aby sa rozpísali a dali do deja celé svoje srdce. Ako som povedala, závisí to aj od autora. Mimochodom, ja mám často krát oveľa radšej posledné vety, ako tie prvé. Teda, hlavne ak bola kniha výborná a autor/ka to dokáže zakončiť krásnou poslednou vetou, to vo mne vyvolá pocit uspokojenia, možno až blaženosti.
A čo vy? Myslíte, že prvá veta príbehu by mala byť tá najdôležitejšia a naprepracovanejšia? Alebo skôr si myslíte, že by sa autor mal venovať celému deju rovnomerne?
Pre mňa prvá veta skoro nič neznamená, neriadim sa ňou. Radšej si nalistujem náhodne stranu a prečítam si úryvok, na základe neho sa rozhodnem, či sa mi kniha bude lúbiť alebo nie. :)
ReplyDeleteTo niekedy praktizujem aj ja, keď som v kníhkupectve :D
DeleteTo o prvej vete som už počula, ale neriadim sa tým - ani ako autor, ani ako čitateľ. Príde mi to ako hlúposť, jedna veta predsa neurčuje charakter celého príbehu. Z jednej vety sa nedá posúdiť absolútne nič (ak tá veta nezaberá celú jednu stranu alebo ak v sebe nemá kopu chýb :D). A hlavne - prvá veta sa vždy dá dopísať dodatočne :D
ReplyDeletePresne, keby som sa mala rozhodovať o tom, či budem čítať príbeh len na základe prvej vety, tak by som polovicu kníh nedočítala :D
DeleteJa som si na prvej vete nikdy nezakladala. Veď, je na autorovi, či chce začať epicky, kľudne, alebo tak, akoby čitateľ čítal už piatu knihu v poradí.
ReplyDeleteJa sa vždy pozerám na posledné slovo. Posledné slovo príbehu by podľa mňa malo dať buď nejaký náznak do druhej časti alebo zakončiť tak, že čitateľ bude v absolútnom vyvrcholení :D Alebo dať nejaké slovo, pri ktorom sa človek pousmeje. Proste iba slovo. Nie veta, ale slovo, o ktorom vie iba autor a vy a cítite sa tak, že tým, že ste čítali túto knihu ste sa stali výnimočným ... :D
Také zakončenia mám rada. Také bolo aj vo Fablehaven. Posledná strana bola prázdna a iba v rohu bolo napísané: Napi sa mlieka. A mňa to nesmierne potešilo, lebo som mala pocit, že to bolo smerované práve mne.
Tiež si myslím, že konce sú dôležitejšie ako začiatky, pretože už má čitateľ k príbehu nejaký ten vzťah :D
DeleteInak hento je super zakončenie a Fablehaven som si už dlhšie chcela prečítať, takže si ma ešte viac navnadila :D
O prvej vete som už tiež počula, ale nikdy som sa nezamýšľala nad tým, či je dôležitá, alebo nie :D Napísala som to, čo mi napadlo, a hotovo :D
ReplyDeletePodľa mňa z toho robia veľkú vedu a tiež som sa nad tým nikdy nezamýšľala :D
DeleteÚprimne povedané, netuším ani ako znie prvá veta knihy, ktorú som začala čítať dnes. Neviem prvé vety mojich najobľúbenejších kníh. O tom, či sa mi kniha bude páčiť alebo nie rozhodne prvých približne 25 strán, nie prvá veta, alebo strana. Skôr si vybavujem a oveľa viac na mňa zapôsobia, podobne ako píšeš ty, posledné vety. Nemyslím, že autor by sa musel vyslovene venovať celej knihe rovnomerne, nevadia mi pomalšie úvody, alebo naopak nejaký oddych v strede, ale o tom, či si od autora ešte niekedy niečo vyhľadám, prípadne sa pustím do pokračovania rozhodne najmä záver knihy, posledných pár strán. Tam by som upriamila asi väčšiu pozornosť.
ReplyDeletePresne, mám rovnaký názor :)
DeleteEšte som nepočula o tom, že je dôležitá prvá veta 8D Keď si predstavím niektoré knihy s 1. vetou: "Au." "Prší." ... tak sa hneď rozosmejem - to je teda dôležitosť 8D
ReplyDeletePočula som, že prvá strana knihy má byť prepracovaná, lebo z toho sa robia ukážky pred vydaním a mala by nalákať čitateľov okamžite na kúpu, takže na prvých stranách si dajú veľmi záležať. Mňa osobne prvá veta nikdy nezaujíma, vždy si z knihy prečítam viac, ale anotácia a recenzie mi väčšinou stačia na rozhodovanie 8)