29 Aug 2013

Knižné postavy | Čo všetko o nich autor musí vedieť?

Ahojte!

Dlhšie sem nepribudla žiadna recenzia ani žiadny článok, pretože som toho tento mesiac mala veľa. Vybavovanie bytu, pretože Bratislava nemá dostatok intrákov, aby ubytovala všetkých svojich študentov, nakupovanie školských potrieb a ešte k tomu predbežné zostavovanie rozvrhu tak, aby som zimný semester prežila bez psychickej ujmy. 

Ale dosť bolo depresívnych rečí o začiatku školského roka. Dnes som sa rozhodla napísať článok o tvorení postáv, keď píšete príbeh. Myslím, že nejeden z vás so mnou bude súhlasiť, že postavy sú dosť dôležitou časťou celého diela, a preto je fajn, ak im venujete viac času, spriatelíte sa s nimi, vytvoríte im minulosť. Musíte ich poznať tak dobre,  ako poznáte seba. 

1. Krátka charakteristika vždy pomôže.
Zo začiatku som sa neobťažovala písať si rôzne charakteristiky a životné príbehy postáv. Prišlo mi to
nepodstatné. Práve preto sa niekedy stalo, že postava mala v prvej kapitole hnedé vlasy a v pätnástej sa už zázračne prefarbila na ryšavú. Prešla som si niekoľkými príbehmi a učila som sa, čo je dobré a čo nie. Vždy keď do deja vložím nejakú novú postavu, otvorím word a začnem si pekne písať akej farby má oči, vlasy, aká vysoká zhruba je, proste aj tie najmenšie detaily. Potom prejdem na jej vlastnosti a čo ich ovplyvnilo, čo má a nemá rád, aké je znamenie, hocičo čo ma napadne. Tieto moje charakteristiky sú niekedy dosť chaotické, pretože píšem čo mi prvé napadne, ale orientujem sa v tom veľmi dobre. A keď si nie som istá ako by mala postava reagovať, či má pehy alebo nie, mám to všetko napísané. 

2. Každý má predsa nejakú minulosť. Aj postavy.
Postava sa nenarodí vtedy, kedy ju postaví do deja autor. Má minulosť, kvôli ktorej sa správa tak, ako sa správa. Čitateľ ju však nepozná, preto je dobré ju v deji trochu objasniť a aby nevznikli nejaké tie logické chyby, je dobré si ju pre istotu napísať. Nemusí to byť beletrizovaný životopis na dvadsať strán, postačia aj odrážky a heslovité informácie. Ja by som nevedela písať príbeh, keby som už predtým nemala niekde napísané čo to o minulom živote postáv. Všetky udalosti, ktoré sa im stali vytvárajú ich osobnosť a čím lepšie ju zachytíte, tým skutočnejšie postavy vyzerajú. Preto keď hlavná hrdinka tvrdí, že nemôže byť s pekným chlapcom aj keď ho neskutočne miluje, musíte to vedieť aj vysvetliť, nemôžete to zvaliť na jej rozmar, to by nebola dobrá hrdinka. Všetky rozhodnutia teda majú nejaký pôvod a väčšinou sa nachádza v ich minulosti.

3. "Čo by asi tak urobila Miranda?" 
Pokiaľ postava stojí pred nejakým ťažkým rozhodnutím, zamýšľam sa skôr nad tým, čo by asi tak urobila ona a nie ja (toto platí predovšetkým pre hlavnú hrdinku). Vždy sa snažím brať postavy ako "reálne" bytosti s vlastným rozumom a rozhodnutiami, takže sa ich nesnažím ovplyvniť (niekedy to nevychádza). To znamená, že hrdinka neskočí do postele s hrdinom krátko potom ako sa spoznali, ak v minulosti zažila nepríjemný incident s chalanom. Ani keď je neskutočne sexy chutný a ja neviem ešte čo. Bolo by veľmi nepravdepodobné, že by to v skutočnosti urobila. 

4. Nájdi sa v jednej z postáv.
Väčšinou do postáv vložím niečo zo seba (v prípade hlavnej hrdinky) alebo zo svojich priateľov. Stalo sa, že som do deja vkladala udalosti, ktoré sa stali či už v škole, alebo inde. Postavy tak vnímam viac ako živé osoby ( všetci sú moji imaginárni priatelia) a mám s nimi blízky vzťah. Potom je jednoduchšie  riadiť sa tretím pravidlom. 



10 comments :

  1. S celým článkom súhlasím. :-) Tiež si píšem najdôležitejšie veci o postavách a niekedy aj o pojmoch do nového dokumentu v odrážkach, lebo sa potom nestrácam. Viem, čo som o postave povedala a čo je čo, takže sa nestane, že by som ich prefarbila. :D

    Dištancovať sa od postáv je už zložitejšie, lebo som prišla nato, že aj keď ich vytvorím a mám presnú predstavu, aké by mali byť, ony akoby ožívali a robili si, čo sa im zapáči a je ťažké dostať ich pod kontrolu. Potom sa mi celý príbeh posunie do roviny, ktorú som neočakávala a neviem, čo s ním. :D

    ReplyDelete
    Replies
    1. To, keď sa príbeh odlíši od toho, čo autor vlastne zamýšľal, poznám veľmi dobre. Na začiatku si väčšinou zaznačím hlavné body, ale keď som sa minule na to pozerala, ani polovica z toho nakoniec v príbehu nebola :D

      Delete
  2. Ja, ako čitateľka a zároveň autorka, som sa naučila jednú základnú vec; Autor môže napísať, že hlavná hrdinka má krátke blond vlasy a rozpitvávať dopodrobna črty tváre, ale na základe jej vnútornej charakteristiky si ju čitateľ vždy prerobí na obraz svoj. Viem, že nie som jediná. Takto to proste funguje u viacerých ľudí, takže ja sa moc nezdržiavam opisom postáv, ale skôr ich vnútorným rozpoložením. :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. To som si nikdy neuvedomila, ale je v tom kus pravdy. Ja si síce píšem, ako postava vyzerá, ale v celom príbehu som použila zatiaľ asi len farbu vlasov. Myslím, že v tomto prípade ide skôr o opis pre mňa, rada vymýšľam detaily a tak :)

      Delete
  3. K tomu skákaniu do postele sa musím vyjadriť. :D By si sa čudovala, koľko takých báb by to hneď urobilo, či už z toho, že sú traumatizované, alebo sa tým snažia v hlave prepísať prvý zážitok. Niektoré postavy s tým jednoznačne problém nemajú, ale nechcem byť veľmi konkrétna.
    To je podľa mňa na postavách zaujímavé. Myslím si, že pri nich neplatí logické uvažovanie. Ak niekoho popíšem ako impulzívneho, nebude sa správať podľa mojich ani podľa čitateľových očakávaní. Niekedy aj mňa samú prekvapí, čo tá postava urobí, aj keď som ju vymyslela. Má však svoju vlastnú cestu a ja ju neriadim, len o nej píšem.
    Aspoň ja to vnímam tak.
    So štvrtým bodom úplne súhlasím, ale iba pri hlavnej postave. Doteraz som si to neuvedomila, ale má toho dosť veľa zo mňa - možno aj preto, že keď píšem v prvej osobe, dokážem sa s ňou viac stotožniť a väčšinou pri nej uvažujem asi tak: "Čo by som v jej situácii spravila ja?" Takže myslím si, že je písaná tak trochu na môj obraz. Ale koho postavy v sebe nemajú kúsok z autora?

    ReplyDelete
    Replies
    1. Uhm, chcela by som takú postavu stretnúť a potom jej niečo urobiť. Ale o tom, aké sú niektoré ženské postavy nepochopiteľne blbé by sa dalo polemizovať doooosť dlho :D
      Tak ja všetko príliš rozpitvávam aj v skutočnom živote, preto nie je výnimkou ani moje písanie. Pri jednoduchom dialógu môžem sedieť aj hodinu a budem stále rozmýšľať, či toto postava môže povedať, či sa to nebude biť s jej povahou a správaním predtým a tak... des a hrúza :D
      Hej podľa mňa tiež ak autor píše v prvej osobe, tak sa viac spojí s hlavnou postavou. Kamoška mi raz dokonca tvrdila, že hlavná hrdinka je vlastne mojím alter egom (aj keď doteraz presne neviem, čo to znamená :D )

      Delete
  4. Super napísaný článok.:) Ja teda nejako veľa nepíšem, ale určite je dobré poznať postavy poriadne, aby boli realistickejšie a tak. Zároveň súhlasím s Natalie Nathaly s tým výzorom.:)

    ReplyDelete
  5. Ja som si farbu vlasov nikdy nepomýlila (skôr očí u nejakých menej dôležitých postáv). Väčšinou mám pri písaní v hlave presný obraz toho, ako tá postava vyzerá, ako sa tvári a tak ako si pamätám, ako vyzerajú ľudia z môjho života, keď si ich predstavím, tak si pamätám aj svojich hrdinov. Podobne je to aj s priestorom, v ktorom sa scéna odohráva - proste viem, kde je čo položené a akej je to farby aj bez toho, aby som to mala zaznamenané :D Respektíve skôr bez toho, aby som si to musela zisťovať, lebo niečo z toho zaznamenané mám, pravdaže. Ale všeobecne s tebou súhlasím, s postavami si treba utvoriť nejaký vzťah a poznať ich, hoci ja sa pri písaní ani príliš nad vecami nezamýšľam, väčšinou si tá postava aj tak povie, čo chce, a tak, ako to chce :D

    ReplyDelete
  6. S tým prvým bodom dosť súhlasím... momentálne mám rozpísanú jednu .. fú, ťažko povedať čo to je, ale asi poviedku...a mená hlavných i vedľajších postáv som začala pomenovať podľa toho akú charakteristikú má to meno. Preto mám aj celkom šialené a neobviklé mená. No to je len plus ;)
    Vlastne to celkom súhlasí všetko čo robím keď píšem, len je občas ťažké nájsť poznámky (na papieri), k danému príbehu... heh.. :)

    A ten posledný bod - myslím, že to robí veľa ľudí a veľmi to pomáha :)

    ReplyDelete
  7. Absolútne súhlasím a zhodujem sa so všetkými názormi, ale hlavne s číslom 2, často sa mi totiž stane aj v knihách, že autor niečo nevysvetlí a potom je situácia nelogická... -.-

    ReplyDelete