Moje pocity po prečítaní Empire of Storms

Už dlhšiu dobu Sarah J. Maas milujem a jej knižky sú pre mňa autobuy, pretože viem, že ich musím vlastniť a mať na poličke, keďže je to jedna z mojich obľúbených autoriek. No ako som sa pred asi... hm... mesiacom pustila do piatej časti série Trón zo skla, narazila som na malé prekážky, ktoré ma iritovali a nemohla som si pomôcť, ale pretáčala som nad nimi očami. Nechápte ma zle, knihu som si vcelku užila aj napriek tomu, že som sa do nej akosi nemohla poriadne začítať, ale bolo to skôr mnou a mojou robotou, pretože som po nej úplne vygumovaná a viem sa sústrediť len na rýchly sled obrázkov v podobe seriálov a filmov. Ale, čo je dôležité, na konci som plakala a nemyslela som si, že budem, ale revala som a vtedy viete, že som si knihu naozaj užila.

Prvý problém, ktorý som mala a doteraz mi tak nevadil, je feminizácia a maskulinizácia všetkých jej postáv. Muži musia byť všetci nabúchaní a silní mačovia poháňaní zvieracími inštinktami a ženy sú zase krásne, nízke s krivkami, ktoré nechávajú mužov stáť v nemom úžase. Predtým, než sa do mňa pustíte, Aelin je drsná, nie je to žiadna chudinka a našťastie toto nie je problém ženských postáv, no všetky musia byť úžasne krásne, aj napriek niektorým malým nedostatkom. Najväčší problém som mala, keď hneď na začiatku riešila Lysandrine prsia a to, ako si ich zmenšila... I mean, who cares? I don’t. Pri Lysandre som si tohto všimla najčastejšie, stále tam rieši jej telo, zrejme kvôli práci, ktorú dovtedy vykonávala, ale úprimne, je to naozaj nutné? Príde mi to strašne lacné a zbytočné.

A keď už sme pri tých úžasných a sexy postavách, a to sa týka hlavne Aelin a Rowana, vadili mi tie neustále sexuálne narážky a ich nadržanosť a sex scény a náznaky... naozaj som si nemyslela, že raz poviem, že mi toto vadí. Ono to nie je ani o tom, že by mi to vadilo, ale je to únavné. Super, tak sa chcete navzájom pretiahnuť, môžeme sa sústrediť na toho kreténa, čo chce ovládnuť svet? Haló. Myslím, že to je oveľa dôležitejšie ako to, že Rowan má vysoké morálne hodnoty a neoprie Aelin o strom. Ježiš a potom, keď sa to už stane a vy si myslíte, super, to napätie medzi nimi sa zmenší, lebo však nie sú to predsa dvaja pubertiaci, budú sa vedieť správať normálne... ste na omyle. Odvtedy je to len o tom, koľko krát to už robili, koľko krát to ešte budú môcť robiť, keď aj niečo riešia, tak myslia na to, ako si Aelin kľakla pred Rowana a vyfajčila ho a blah blah blah... Nehovorím, že na to nemajú nárok, sú dospelí a ja nie som zástancom tabuizovania sex scén v YA knihách, ale čo je veľa, to je veľa. Viete si predstaviť, aké awkward to musí byť pre tých ostatných v ich prítomnosti. Des. Keep it in your pants, guys! 

Všetko na seba nadväzuje, pretože vďaka tomuto som mala oveľa radšej časti, kde sa Aelin a Rowan nevyskytovali, respektíve, kde nemali hlavné slovo. Oveľa viac som si užívala časti, kde som sledovala líniu Elide a Lorcana alebo Doriana a Manon či Aediona a Lysandry. Jednoducho pre mňa boli oveľa zaujímavejší ako ten nadržaný párik zamilovaných králikov. Práve preto mám rada Maasovej postavy, každá z nich má svoj osud a svoj príbeh, za čo som bola v tomto prípade veľmi vďačná, lebo si neviem predstaviť, čo by som robila, keby som mala knihu čítať len z pohľadu Aelin, alebo keby iné postavy neboli zaujímavé. 

Pri postavách ešte zostaneme. Ak by som si mala vybrať jednu jedinú mužskú postavu, ktorú som mala v tejto časti najradšej, bol by to zrejme Dorian. Pamätáte si na toho „nevinného“ princa Doriana, ktorý bol v prvej časti a ktorý tak strašne rád čítal a lákal devy do svojich komnát. No, tak ten je preč. Teda, stále láka devy do svojich komnát, no tentokrát je to temnejšie. Asi sa pýtate, kde je ten problém. Problém som mala skôr s jeho skokom vo vývoji. V prvej štvrtine knihy ho Rowan ešte len učil, ako zvládať svoju moc a o niekoľko desiatok strán ju už vie takmer dokonalo používať. Prišlo mi to trochu nereálne možno... príliš rýchle, to je to správne pomenovanie. Zrazu nastal v jeho správaní obrat a mala som pred sebou naozaj kráľa, ktorý bol razantný a temný a... sexy. 

Celá tá kniha mi prišla akosi... zbytočne naťahovaná. Chápem, že vo vývoji príbehu boli všetky scény v nej potrebné a aj kniha samotná bola nutná, aby príbeh pokračoval a aby autorka odhalila dané informácie, no aj tak som mala pocit, že len bojovali s ilkenmi kolom dokola. Najprv to bol prvý útok, ten odvrátili. Potom druhý útok, aj ten odvrátili, potom prišla Maeve a tak ďalej a tak ďalej. Neviem ťahalo sa to a navyše, je to už piata časť, takže ten príbeh sa pre mňa celkovo strašne dlho ťahá. 

Ak ste čítali Empire of Storms, ako sa vám kniha páčila? Mali ste tiež nejaké výhrady alebo ste ju hltali stránku po stránke?